Priemerná mzda stúpla na 1 707 eur. Slováci si napriek tomu môžu kúpiť menej ako vlani

Na výplatnej páske vidia Slováci viac peňazí. V obchode si však za ne kúpia menej ako pred rokom. Práve to hovoria najnovšie údaje Štatistického úradu SR za druhý štvrťrok 2026, čo je prvý takýto prípad, ktorý sa stal po dlhom čase.

Priemerná hrubá mesačná mzda dosiahla v období od apríla do júna úroveň 1 707 eur. Medziročne je to o 53 eur viac, čo predstavuje rast o 3,2 %. Problém je, že ceny rástli rýchlejšie. Po zohľadnení inflácie preto reálne mzdy klesli o 0,5 %.

„Takéto zvýšenie už neudržalo krok s rastom spotrebiteľských cien, a mzda preto reálne klesla o pol percenta. Stalo sa tak prvýkrát po desiatich štvrťrokoch nepretržitého rastu reálnych zárobkov,“ uviedol pre STVR riaditeľ odboru štatistiky práce Štatistického úradu Ivan Chrappa.

Desať štvrťrokov je dva a pol roka. Naposledy sa niečo podobné dialo počas inflačnej krízy v rokoch 2022 a 2023. Tempo rastu hrubých miezd je zároveň najnižšie za posledných šesť rokov.

Prečo je to zložitejšie, ako sa zdá

Tu treba vysvetliť jednu vec, ktorá spôsobuje väčšinu nedorozumení. Štatistický úrad SR porovnáva hrubé mzdy s infláciou. Do výpočtu teda nevstupujú odvody ani daň z príjmu, čiže to, čo sa z výplaty strhne ešte predtým, než peniaze prídu na účet.

A práve tie sa od januára 2026 zmenili. V rámci tretieho konsolidačného balíčka verejných financií sa zvýšila sadzba zdravotného poistenia zamestnanca zo 4 % na 5 %, pripomína portál Podnikajte.sk. Celkové odvody zamestnanca tak stúpli z 13,4 % na 14,4 % hrubej mzdy.

V praxi to znamená, že z tých 53 eur, o ktoré vzrástla hrubá mzda, sa k zamestnancovi dostane menej.

Presne na to upozorňuje občianska iniciatíva Dáta bez pátosu. „Pozerať na hrubé mzdy v súvislosti s infláciou a dedukovať z toho rast alebo pokles reálnej mzdy je klamlivé,“ uvádza vo svojom príspevku. Podľa jej výpočtu klesla reálna čistá mzda až o 3,1 %.

Ide o alternatívny výpočet, nie o oficiálnu štatistiku. Metodika Štatistického úradu SR je medzinárodne porovnateľná a používajú ju aj ostatné krajiny, takže sa podľa nej dá porovnávať so zahraničím. Pre peňaženku domácnosti je však rozhodujúce to, čo príde na účet.

Obe čísla teda opisujú tú istú situáciu, len z iného uhla.

Analytici čakajú zlepšenie

Dobrou správou  je, že druhý štvrťrok tohto roka by mal byť podľa analytikov najhorší. „V nasledujúcich štvrťrokoch bude dynamika rastu miezd v porovnaní s druhým kvartálom mierne vyššia,“ uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Za celý rok očakáva rast nominálnych miezd blízko 5 % a rast reálnych miezd okolo 1,3 %. Inflácia by mala byť v priemere na úrovni 3,7 %.

Kúpna sila domácností môže byť podľa neho ešte o niečo lepšia.

„Ak zohľadníme aj energopomoc v podobe energošekov, ktoré zmierňujú nárast nákladov na teplo, rast kúpnej sily domácností by mohol byť podľa našich odhadov približne o pol percentuálneho bodu vyšší,“ spresnil.

Za spomalením rastu miezd stojí podľa analytikov najmä pokračujúca konsolidácia verejných financií a zmrazenie miezd vo verejnej správe. Vo verejnom sektore mzdy dokonca klesli, a to o 4,8 %.

V Česku zarábajú viac a rastie im to rýchlejšie

Porovnanie so susedmi vyznieva pre Slovensko nepriaznivo. Priemerná mzda v Česku dosiahla v druhom štvrťroku 51 966 korún, čo je pri kurze zhruba 24,18 koruny za euro približne 2 150 eur. Medziročne stúpla o 6,4 %.

Kľúčový je však rozdiel v inflácii. Kým na Slovensku sa ceny v tom istom období zvýšili približne o 3,7 %, v Česku len o 2 %. Výsledok je, že českým zamestnancom reálne mzdy vzrástli o 4,3 %, informoval Český štatistický úrad.

Zjednodušene povedané, Česi zarábajú o zhruba 440 eur mesačne viac a ich kúpna sila rastie, kým slovenská klesá. Rozdiel medzi oboma krajinami sa tak prehlbuje.

Aj tam však platí, že priemer neznamená realitu väčšiny. „Nemali by sme zamieňať priemernú mzdu za realitu väčšiny zamestnancov. Dve tretiny ľudí na priemernú mzdu nedosiahnu,“ upozornil analytik Golden Gate Pavel Ryba. Podobne to platí aj u nás.

Ani vyššia výplata nemusí znamenať viac peňazí 

Kým priemerné mzdy rastú pomalšie ako ceny, význam vytvárania finančnej rezervy sa ešte zvyšuje.

Podľa prieskumu FinGO zostáva po zaplatení všetkých účtov 13,3 % domácností menej ako 100 eur mesačne a ďalším 27,1 % zostáva od 101 do 300 eur. Viac ako 40 % domácností tak hospodári s mesačným prebytkom najviac 300 eur.

Investičný analytik Matúš Čarný upozorňuje, že jednou z najčastejších chýb je nechať všetky voľné peniaze na bežnom účte. „Absolventi po nástupe do práce najčastejšie robia dve zásadné chyby. Buď všetky zarobené peniaze minú na okamžitú spotrebu, alebo ich nechajú ležať na bežnom účte, kde im z nich inflácia postupne ukrajuje,“ uvádza.

Za prvý cieľ nepovažuje investovanie do rizikovejších aktív, ale vytvorenie rezervy. „Prvým finančným cieľom každého mladého človeka, ktorý začal zarábať, by nemalo byť nové auto či byt, ale vytvorenie finančnej rezervy.“ Jej výšku odporúča nastaviť približne na šesťnásobok základných mesačných výdavkov.

Podľa Čarného pritom nemusí ísť o vysoké sumy. „Nezáleží na tom, či človek začne s 20, 50 alebo 100 eurami, pretože investovanie je v tejto fáze predovšetkým o budovaní návyku.“

Pri súčasnom vývoji miezd a cien tak podľa neho dáva zmysel odkladať si časť príjmu automaticky hneď po výplate, skôr ako sa peniaze minú na bežnú spotrebu.

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny

Zdroje: STVR, komentár Mariána Kočiša zo Slovenskej sporiteľne, Český štatistický úrad, FinGO, Dáta bez pátosu, Ekonomický deník