Príjem dvadsiatnikov sa priblížil k priemernému platu na Slovensku. Ušetriť však nedokážu

  • Príjmy mladých Slovákov síce v ostatnom čase postupne rastú, no veľa ušetriť nedokážu, vyplýva to z údajov Poštovej banky
  • Necelých 668 eur. Taká bola na začiatku roka 2017 priemerná suma, ktorú dostali na účet 25 roční a mladší Slováci
etam
unsplash.com/pexels.com
  • Príjmy mladých Slovákov síce v ostatnom čase postupne rastú, no veľa ušetriť nedokážu, vyplýva to z údajov Poštovej banky
  • Necelých 668 eur. Taká bola na začiatku roka 2017 priemerná suma, ktorú dostali na účet 25 roční a mladší Slováci

V januári 2019 to už bolo o takmer stovku viac – konkrétne 759 eur. Príjmy mladých ľudí teda pomerne významne rástli, čo sa potvrdzuje aj v ostatných mesiacoch roka.

„Tento vývoj pripisujeme pozitívnemu ekonomickému vývoju na Slovensku, ktorý sa prejavuje aj na raste miezd. Mladí, ktorí pracujú, dokážu zarobiť viac. Tí, ktorí študujú, si dokážu viac privyrobiť a viac peňazí môžu dostať aj od rodičov,“ vysvetľuje hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

Vďaka tomu sa príjem mladých ľudí priblížil k priemernému platu na Slovensku. Ten sa podľa údajov Štatistického úradu SR v prvom kvartáli 2019 vyšplhal na 1 023 eur mesačne v hrubom, čo je v prepočte 780 eur v čistom. 

zdroj: Poštová banka

Na druhej strane, výdavky mladých v pomere k ich príjmom, sú pomerne vysoké. Z účtov im totiž odchádzajú sumy, ktoré sú v súčte iba o niekoľko desiatok eur nižšie než sú ich príjmy.

Od začiatku roku 2017 po koniec júna 2019 boli príjmy klientov Poštovej banky vo veku 25 a menej rokov v priemere iba o 45,28 eura vyššie než ich výdavky. V niektorých mesiacoch neboli v pluse ani 20 eur, prípadne minuli viac, než zarobili,“ približuje L. Žáčková.

zdroj: pexels.com

Slovákom šetrenie moc nejde 

Problém našetriť sa však tých Slovákov všeobecne, nielen tých mladých. Z prieskumu vyplynulo, že 16 % Slovákov nedisponuje žiadnou finančnou rezervou. Ak rezervu majú, najčastejšie (37 %) do výšky troch priemerných mesačných platov, zatiaľ čo 14 % by vedelo bez príjmu vykryť obdobie maximálne od štyroch do deviatich mesiacov. Rezervu v podobe príjmu za jeden rok uviedlo 7 % opýtaných.

zdroj: pexels.com

Najvyšší podiel ľudí fungujúcich bez akejkoľvek rezervy je v Banskobystrickom kraji (25 %), zatiaľ čo na opačnom konci rebríčka je Nitriansky kraj, kde funguje bez akejkoľvek rezervy zhruba desatina oslovených. 

„Dôležitosť mať finančnú rezervu si však Slováci veľmi dobre uvedomujú. Len jedno percento opýtaných totiž uviedlo, že žiadnu rezervu nepotrebuje,“ vysvetľuje hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová pre TASR.

zdroj: Poštová banka, slovak.statistics.sk, TASR

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá