Putin otvorene varoval Európu pred vojnou s Ruskom. Povedal, čo by ju spustilo

Ruský prezident Vladimir Putin varoval európske krajiny, že vyslanie vojakov na Ukrajinu by podľa neho znamenalo priamy vojenský konflikt s Ruskom. Vyhlásenie zaznelo počas summitu BRICS v Indii. Putin zároveň tvrdí, že Moskva samotnú vojnu s Európou nechce a európske štáty podľa neho nemusí považovať Rusko za hrozbu, uvádza tn.nova.cz.

„Teraz hovoria o tom, ako zvažujú vyslanie vojsk na Ukrajinu. To znamená vojnu s Ruskom,“ povedal Putin podľa agentúry AP.

Jeho slová prichádzajú v čase, keď niektorí európski lídri diskutujú o možnosti budúcej prítomnosti mierových síl na Ukrajine. Takýto scenár by však mal nasledovať až po prípadnom ukončení bojov alebo uzavretí mierovej dohody.

Putin odmieta európske jednotky na Ukrajine

Rusko už dlhšie označuje možnosť rozmiestnenia európskych jednotiek na ukrajinskom území za neprijateľnú. Putin počas summitu zároveň odmietol tvrdenia, že Rusko plánuje napadnúť ďalšie európske krajiny.

„Nevyhrážame sa a ani nemáme v úmysle ohrozovať európske krajiny,“ povedal. Podobné vyhlásenia však prichádzajú počas pokračujúcej ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá vstúpila do piateho roka. Moskva zároveň pokračuje v rozsiahlych vzdušných útokoch na ukrajinské mestá a infraštruktúru.

Počas najnovších úderov zomrelo podľa miestnych predstaviteľov najmenej osem civilistov a desiatky ďalších utrpeli zranenia, uvádza BBC. 

V Záporoží zasiahli ruské drony obytnú oblasť. Útoky hlásili aj Krivij Rih, Odesa, Kramatorsk či Žytomyrská oblasť. V Odese a okolí bolo podľa regionálnych predstaviteľov zranených 35 ľudí.

Ukrajina zároveň pokračuje v útokoch na ciele na ruskom území. Prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil zásahy dvoch chemických závodov v Samare a Perme.

Európa chce udržať tlak na Rusko

Putinove vyjadrenia prichádzajú aj v čase rastúcej diskusie o tom, ako dlho dokáže Európa udržiavať hospodársky a vojenský tlak na Moskvu.

Britský poradca pre národnú bezpečnosť Jonathan Powell upozornil, že európske krajiny sa môžu počas nadchádzajúcej zimy stretnúť s výraznými ekonomickými problémami. Podľa neho však nesmú poľaviť v podpore Ukrajiny, uvádza ABC News. 

Európa totiž výrazne znížila svoju závislosť od ruského plynu a ropy. Súčasne však čelí nedostatku energií a nízkym zásobám plynu.

Európska únia podľa BBC stále získava približne 12 percent svojho dovážaného plynu z Ruska. Úplné ukončenie týchto dodávok plánuje do januára. Tento proces však komplikuje globálna energetická situácia.

Powell tvrdí, že tlak na Putina začína fungovať a Európa by nemala „dať nohu z plynu“.

„Bude si to vyžadovať skutočné ťažkosti a problémy aj z našej strany,“ povedal. Európa však podľa neho musí pokračovať v ekonomickej, vojenskej, politickej aj diplomatickej podpore Ukrajiny.

Rokovania zatiaľ neprinášajú prímerie

Moskva zároveň deklaruje ochotu rokovať. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov však uviedol, že vojenské operácie nebudú počas prípadných rokovaní pozastavené.

Zelenskyj medzitým naznačil možnosť osobného stretnutia s Putinom. Uviedol, že by k nemu mohlo dôjsť napríklad počas summitu G20 v Miami, ak by naň boli pozvaní obaja prezidenti.

Kremeľ však opakovane tvrdí, že Zelenskyj môže za Putinom pricestovať do Moskvy. Kyjev túto možnosť odmieta.

Britský bezpečnostný poradca Powell považuje zachovanie kontaktov s Moskvou za potrebné, aby sa zabránilo nesprávnemu vyhodnoteniu situácie alebo prekročeniu hraníc, ktoré by mohlo viesť k ďalšej eskalácii.

Putin tak na jednej strane popiera zámer viesť vojnu s Európou, na druhej strane však otvorene varuje pred priamym konfliktom, ak európske jednotky vstúpia na Ukrajinu. Budúci rozsah európskej vojenskej prítomnosti zostáva jednou z kľúčových otázok prípadnej mierovej dohody.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: tn.nova.cz, ABC News, BBC