„Raz mi ponúkli 50 eur v keši.“ Exnovinárov v OĽANO som sa pýtal, či ich uplácali 500 eurami mesačne

Už je akýmsi nepísaným pravidlom, že Igor Matovič sa namiesto trnavskej spovednice či šenku 4. cenovej chodí verejne posťažovať do pléna národnej rady. Prednedávnom sa opustil v čase odvolávacieho maratónu ministra vnútra Romana Mikulca. Vtedy padli financmajstrovi do rany opozičné „superstars“ ako Peter Pellegrini či Robert Fico.

Zatiaľ čo lídra Hlasu nazval vagabundom a obvinil ho z netradičného hobby ukrývania päťstoeuroviek v šálkach, šéfa strany, ktorú najlepšie charakterizuje názov ulice, na ktorej sídli ich centrála, zase nazval hajzlom či Hitlerom. Keďže zvyk je železná košeľa, Matovič si svoje rétorické extempore zopakoval aj minulý týždeň.

Tentokrát si v guľometnom monológu presiaknutom „autentickým rozhorčením“ a s rétorickou patinou vlastnou Robertovi Ficovi vzal na mušku novinárov.

Pokračoval vo svojej tradícii predkladania obvinení vypracovaných na základe dôkladnej rešerše, práce s verejnými zdrojmi a nepriestrelnými dôkazmi získanými investigatívnou mravčou prácou a novinárov obvinil z úplatkárstva. K téme premostil šalamúnsky. Z opisu snahy OĽANO očistiť spoločnosť od korupčnej chobotnice.

„2,5 roka zápasu, bohužiaľ, aj za podpory skorumpovaných médií alebo médií v rukách oligarchov, alebo s podporou článkov písaných skorumpovanými novinármi, lebo, povedzme si to, za päťstovku si dnes viete na mesiac prenajať novinára, ktorý o vás bude dobre písať,“ skonštatoval tento týždeň počas rokovania.

zdroj: TASR/Jakub Kotian

Aktuálneho rokovania sa zúčastnili aj poslanci z klubu OĽANO, ktorí v minulosti, ale ešte aj prednedávnom, pracovali práve ako novinári. Ktovie, či v momente, keď Matovič vyrukoval s týmto obvinením, pozerali skôr len neprítomne do zeme medzi kolená alebo si v duchu zaželali formulku: „Bože, prosím, teleportuj ma na Pluto.“ No, ako hovorí staré slovenské príslovie: „Hanba je sviňa.“

„Na ruku“, paušálne či na TPP?

Pokračujme ešte v duchu nechcenej persifláže, ktorej latku nastavil sám bývalý predseda vlády obstojne vysoko. Mohol totiž ešte dodať, či tých 500 eur, je mzdou v rámci TPP, či ide o SZČO a či odvody odvádza z úplatku samotný vydavateľ či oligarcha, ktorý za ním má stáť, alebo si musí úplatok zdaniť v plnej réžii daný novinár.

Taktiež Igor Matovič nevysvetlil, či ide o jednorazový zárobok alebo o predplatený paušál na viacero článkov. Napríklad 500 eur mesačne sa rovná 4 článkom, ktoré diskreditujú každé z hnutí, ktoré sa dostalo cez značku OĽANO do parlamentných lavíc vo voľbách v roku 2020?

125 eur za článok nie je vôbec zlé, ale čo ak Matovič myslel, že 500 eur je skrátka za viac ako 4 články, napríklad za 40? Čo je 12,50 za kus. Veď to už nie je ani úplatok, to je normálna robota, preboha. 

zdroj: TASR/Jakub Kotian

A keď sme pri tej normálnej robote… treba uviesť na pravú mieru asi jednu vec. Áno, novinári sú platení. Dokonca aj ja… v súčasnosti ma platí portál Startitup a v minulosti to boli iné mediálne domy. Novinárčina je práca ako každá iná a čaká sa za ňu občas aj nejaká pláca. Píšeš články, stretávaš sa so zdrojmi, v teréne derieš nové topánky a sediac po súdoch zase staré džíny.

A, samozrejme, robíš to v mantineloch etického kódexu novinára a občas je fajn počúvať aj sedliacky rozum. Často tvoj pracovný deň nekončí o 17-tej. Ako by povedal romantik, novinárčina je poslanie, a to občas znamená pracovnú dobu, ktorou sa riadia asi len bratislavské pumpy a viedenské bordely. Teda 24/7 byť pripravený v plnej poľnej. A to bez urážky k viedenským bordelom.

Vcelku paradoxným, podobne ako polovica Matovičových verejných vyjadrení, je fakt, že aj v klube hnutia OĽANO, ktorému šéfuje práve Matovič, sa nachádza aj niekoľko bývalých novinárov.

Rozhodol som sa, že si ich počas aktuálneho rokovania národnej rady „poodchytávam“ a opýtam sa ich, koľko brali na úplatkoch mesačne v čase novinárskej kariéry práve oni.

Matovič síce nekonkretizoval, či tých 500 eur myslí paušálne, no každopádne paušalizoval, keď nahádzal všetkých novinárov do jedného korupčného vreca. A keď paušalizoval, myslel tým asi aj bývalých novinárov v radoch jeho poslaneckého klubu Kristiána Čekovského či Gábora Grendela. Však logika, nie?

Vláda Eduarda Hegera čelila množstvu škandálov

GALÉRIA+ 12

Prevracanie očí, ale aj čierne ovce

Asi najveľavravnejšie zareagoval po otázke na adresu Matovičových 500-eurových obvinení podpredseda parlamentu, člen klubu OĽANO a bývalý novinár Gábor Grendel, a to priam ukážkovým prevrátením očí. 

„Ako novinár som vždy bral len svoj plat, ale keď som bol politik, tak som poznal ľudí, ktorí sa prezentovali ako novinári, ale v skutočnosti sme sa dozvedeli z Kočnerovej Threemy, že brali nejaké peniaze bokom, tak asi sú medzi nimi aj takíto ľudia, ale rozhodne by som nepaušalizoval, že toto je nejaká norma,“ okomentoval podpredseda národnej rady. 

zdroj: TASR/Jakub Kotian

Práve spomínaná Threema otvorila Pandorinu skrinku, s názvom Súkromný a pracovný život Mariana Kočnera. Tá naozaj vyvrhla guču poriadnej gebuziny, z ktorej sa vynorilo niekoľko povedomých novinárskych siluet.

Za zmienku stojí napríklad exovinár a exsiskár v jednej osobe Peter Tóth, ktorý sa v minulosti kamarátil práve s Kočnerom a dnes voči médiám vedie doslova „svätú vojnu“.

Treba dodať, že Tóth nebol jedinou postavičkou či figúrkou, ktorá si novinársky fach deformovala podľa vlastných či Kočnerových pokrútených pravidiel.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

50 eur v keši

Samotný Grendel na otázku, či sa ho niekedy ako novinára snažili podplatiť, vyrukoval s ráznym „nie“. O niečo bizarnejšiu historku má v talóne Grendelov „klubový“ kolega a taktiež bývalý novinár, exredaktor RTVS Kristián Čekovský, ktorého známi volajú aj familiárne Čeky.

Ten síce taktiež odmieta, že by mu pumpovali oligarchovia bankový účet mastnými úplatkami, no jeden kuriózny tematický bizarný prípad mu v pamäti predsa len uviazol.

zdroj: Startitup/Dominik Bízik

„Bol som v jednej takej situácii, ale bola to skôr úsmevná situácia. Vtedy určitej skupine ľudí záležalo na tom, aby sa niečo vysielalo, ale pritom to neboli súkromné osoby, ale išlo o verejnú sféru. Ľudia, ktorí spoločnosti dávajú veľa, ale ja som vždy nejakú formu určitého obdarovania odmietol, pretože už na žurnalistike sme sa učili, čo ešte novinár môže považovať za vhodné,“ prezradil Čekovský. 

Čekovského som sa tak priamo pýtal, koľko mu bolo ponúknuté. „Viete čo, bolo to 50 eur… v keši. Bola to trochu taká bizarná situácia,“ opísal bývalý novinár. Dodal, že skupinka nakoniec radšej svoju ponuku vzala späť.

Vystrkovanie straníckych rožkov

Čekovský si myslí, že v každom povolaní sa nájdu aj určité čierne ovce. „Nemyslím si ale, že je správne, ak ide o zlyhania jednotlivcov, urážať a hádzať do jedného vreca celú skupinu ľudí a celú profesiu. Osobne odsudzujem takéto verbálne ataky a podobné urážky,“ prekvapivo si rypol do vyjadrení Igora Matoviča Čekovský.

Ale naozaj to je vlastne také prekvapujúce? Zdá sa totiž, že napriek na prvý pohľad vonkajšej nepriestrelnej homogenite názorov členov a poslancov OĽANO, niektorým už zrejme pretiekol povestný pohár trpezlivosti. 

Startitup napríklad nedávno zistil, že v čase, keď sa varili saskárske demisie a operovalo sa aj s možným odstúpením financmajstra Igora Matoviča z funkcie ministra, práve Čekovský spolu s Andrejom Stančíkom jemne vystrčili stranícke rožky odporu.

Matovič totiž v čase rozhodovania o budúcnosti koalície dal o tej svojej hlasovať v komunikačnej online aplikácii práve svojim poslancom. No a našli sa dvaja, ktorí by sa zaobišli bez Matoviča na čele rezortu financií.

zdroj: Startitup/Dominik Bízik

Následky politických rečí

Práve Čekovský pripomína, že podobné škatuľkovanie skrátka nie je fér. „Nie je správne, ak to ide smerom od politických lídrov, či už sú opoziční alebo koaliční. Verbálne ataky môžu mať za následok, že sa novinárom niekto vyhráža. Stávalo sa to aj mne, aj keď som nič problematické neurobil, tak mi do redakcie chodili tiež vulgárne maily a podobne. Vulgárne urážky podobného typu, ktoré chodia poštou, asi pozná viacero novinárov,“ kritizuje Čekovský.

Zároveň dodáva, že podobné správanie politikov môže mať za následok nielen ostrú korešpondenciu, ale neskôr sa to môže stupňovať napríklad aj do niečoho omnoho hrozivejšieho. „Chodia im potom do schránok napríklad náboje… a môže sa to skončiť aj tragicky, ako sme to už videli v roku 2018,“ podčiarkol ešte Čekovský.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Matovičova kamufláž

Je asi naivné si myslieť, že nedávny Matovičov útok bude posledným parlamentným rétorickým výpadom. Už možno nabudúce sa na Matovičovu mušku dostane tradične opozícia, nielen tá odetá v hnedom extrémistickom kabátiku či tá s luxusnými „hodzinami“ za „iks ká“ na ruke.

Celkom s určitosťou sa na mušku Matovičovho hejtometu dostane SaS na čele s Richardom Sulíkom, ktorého koaličné chodníčky odprevadili naspäť do opozície.

Nabudúce si môže vziať do rangu absolútne hocikoho. Mňa, vás, pekárov, autobusárov, futbalových trénerov, masérov, jogínov, jogínky, režisérov reklamných šotov, účinkujúcich v reklamných šotoch, divákov reklamných šotov, sudcov, policajtov, hasičov, ale aj vlastných straníkov. Aha, počkať, to sa už stalo a stáva pravidelne. Skrátka Matovičov hejt určite raz príde, a to s presnosťou švajčiarskych hodiniek, a empatia sa zase omešká s dochvíľnosťou vlakového spojenia Bratislava – Banská Bystrica, s prestupom do Utekáča.

Matovič to ale nerobí nepremyslene. Občas možno podvedome, no viac-menej sa snaží len o jednu vec. A to dokonca vcelku sofistikovane, občas síce ukričane, no chce prekryť zlyhania vlastnej vlády, vlastné prešľapy a skrátka dochádzajúcu životnosť svojej vlastnej politickej zhasínajúcej hviezdy.

Novinári síce môžu chybovať a občas aj chybujú, asi ako každý, no onálepkovať ich všetkých jedným „šarlátovým písmenom“, je skrátka také matovičovské.

A nie je to nič iné ako kamufláž, snaha zakryť fakt, že líder OĽANO síce vedel často poukázať na problém, no nevšimol si, že sa tým problémom postupne stal aj on sám.

Igor, ak si si na môj komentár klikol, nezostal len pri titulku a dočítal ho až sem, tak schválne si všimni, čím končí. Bodkou. Skús oprobovať, ako funguje v praxi.

Komentár vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú postoje celej redakcie.