Refinancovanie hypotéky nestačí: Odborník varuje pred poplatkami, na ktoré Slováci často zabúdajú
- Refinancovanie hypotéky je dostupné pre mnohých bankových klientov
- V niektorých prípadoch však vôbec nedáva zmysel, varuje odborník
- Refinancovanie hypotéky je dostupné pre mnohých bankových klientov
- V niektorých prípadoch však vôbec nedáva zmysel, varuje odborník
Mnohé rodiny dnes čelia situácii, keď im po skončení fixácie narástla splátka hypotéky. Ďalšie splácajú súčasne viacero záväzkov – hypotéku, spotrebný úver, kreditnú kartu či povolené prečerpanie. Hľadanie spôsobu, ako si odľahčiť mesačný rozpočet, je v takýchto prípadoch pochopiteľné.
Refinancovanie alebo konsolidácia úverov sú jednou z dostupných možností, no nie sú vhodné pre každého a nie za každých okolností. Ich prínos závisí od toho, či skutočne zlepšia celkovú finančnú situáciu domácnosti – a nielen dočasne znížia splátku, pričom problém odsunú do budúcnosti.
Zlúčenie dlhov alebo prechod do inej banky totiž môže domácnosti výrazne uľaviť, no len za predpokladu, že sa celá vec dôkladne prepočíta. Nižšia mesačná splátka automaticky neznamená lacnejší úver – do úvahy je potrebné brať aj poplatky, celkovú dobu splácania a sumu, ktorú nakoniec banke odovzdáš.
„Refinancovanie hypotéky alebo úverov má zmysel najmä v prípade, ak klient môže získať výrazne nižší úrok, približne o 0,5 až 1 percentuálny bod a viac. Pri malom rozdiele, napríklad z 3,4 % na 3,2 %, môže byť úspora minimálna a po započítaní poplatkov, administratívy a času sa zmena banky často neoplatí,“ hovorí Michal Purdek, odborník na osobné financie z PARTNERS.
Koniec fixácie ako prirodzený impulz na zmenu
Väčšina ľudí začne o refinancovaní uvažovať vo chvíli, keď im banka pošle novú ponuku po skončení fixácie úroku. Práve vtedy sa oplatí zachovať pokoj a systematicky porovnať dostupné možnosti. Odchod do inej banky pritom nemusí byť prvým krokom – niekedy stačí osloviť tú vlastnú a požiadať o lepšie podmienky.
„Je fér oznámiť banke, že zvažujem odchod, a požiadať ju, aby mi dala porovnateľnú ponuku s konkurenciou. Ak ani potom nevie ponúknuť lepšie podmienky, vtedy má zmysel riešiť prenos úveru inde,“ odporúča Michal Purdek. S prípravou je vhodné začať aspoň dva mesiace pred koncom fixácie. Niektoré dokumenty, napríklad vyčíslenie zostatku úveru, si vyžadujú čas.
Nižšia splátka môže byť klamlivá
Najčastejšou chybou pri posudzovaní refinancovania je zamerať sa len na výšku mesačnej splátky. Tá síce môže klesnúť, no ak sa zároveň predĺži doba splácania o päť či desať rokov, celková zaplatená suma môže byť vyššia ako pôvodne.
„Nie je dôležité len to, či dnes zaplatím menej. Dôležité je aj to, koľko zaplatím dokopy. Výška mesačnej splátky nie je všetko. Klient by sa mal pozerať najmä na RPMN, teda ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tá zahŕňa nielen úrok, ale aj poplatky a ďalšie náklady spojené s úverom,“ vysvetľuje Michal Purdek.
Pri porovnávaní ponúk viacerých bánk je preto chybou sústrediť sa výlučne na inzerovaný úrok. Výhodnejšia môže byť aj ponuka s mierne vyšším úrokom, ak má nižšie poplatky alebo menej povinných doplnkových produktov. Je potrebné sledovať výšku úroku, mesačnú splátku, celkovú dobu splácania, poplatky, celkovú zaplatenú sumu aj podmienky banky – napríklad požiadavku na vedenie účtu, poistenie alebo zasielanie príjmu.
Poplatky, na ktoré sa zabúda
Refinancovanie môže na papieri vyzerať lákavo, no výsledná bilancia závisí aj od poplatkov spojených s prechodom. Pri hypotéke ide spravidla o tieto položky:
- poplatok za kataster nehnuteľností – približne 100 eur,
- znalecký posudok – približne 200 až 300 eur,
- poplatok za poskytnutie hypotéky – približne 100 až 400 eur,
- poplatok za predčasné splatenie pri odchode mimo konca fixácie – spravidla do 1 % zo zostatku úveru,
- nové poistenie alebo iné podmienky novej banky.
Kedy má refinancovanie zmysel?
Refinancovanie hypotéky je opodstatnené najmä vtedy, keď sa blíži koniec fixácie a nová ponuka vlastnej banky zaostáva za konkurenciou, alebo keď je možné získať podstatne nižší úrok a po odpočítaní všetkých poplatkov stále vychádza reálna úspora.
Prínosom môže byť aj pri viacerých menších dlhoch. Spotrebné úvery, kreditné karty alebo nákupy na splátky totiž bývajú úročené výrazne vyššie ako hypotéka. Ich zlúčením do jedného lacnejšieho úveru môže domácnosť získať lepší prehľad aj nižšie celkové náklady – no aj tu je potrebné dbať na to, aby sa splácanie zbytočne nepredlžovalo.

Kedy refinancovanie nepomôže?
Ak domácnosť dlhodobo míňa viac, ako zarába, problém nevyrieši ani refinancovanie. Nižšia splátka síce krátkodobo uvoľní rozpočet, no príčina ťažkostí nezmizne. Keď si človek zlúči úvery do jedného a vzápätí si znova začne požičiavať cez kreditnú kartu alebo nakupovať na splátky, môže sa ocitnúť v ešte horšej situácii ako predtým.
„Refinancovanie a konsolidácia nepomôžu, pokiaľ si domácnosť neuvedomí, kde robí chybu, a bude ju opakovať. Základom je úprava rozpočtu, obmedzenie zbytočných výdavkov, tvorba rezervy a vyhýbanie sa ďalším novým dlhom,“ uzatvára Michal Purdek.
Čítaj viac z kategórie: Ekonomika
Zdroj: PARTNERS