Revolučný algoritmus rozpozná rakovinu pľúc o 4 mesiace skôr ako tvoj lekár. Zachytí až 62 % prípadov
- AI technológia zrýchľuje identifikáciu rizikovej skupiny
- Štúdia dokazuje možnosť skoršej diagnostiky rakoviny pľúc
- Systém funguje na existujúcich lekárskych záznamoch

- AI technológia zrýchľuje identifikáciu rizikovej skupiny
- Štúdia dokazuje možnosť skoršej diagnostiky rakoviny pľúc
- Systém funguje na existujúcich lekárskych záznamoch
Najnovšia štúdia odhaľuje, ako by mohla umelá inteligencia (AI) v rukách všeobecných lekárov výrazne urýchliť identifikáciu pacientov s vysokým rizikom rakoviny pľúc. Táto prelomová technológia by mohla zachrániť mnohé životy vďaka včasnej diagnostike. Informuje o tom web iNews aj štúdia uverejnená na portáli British Journal of General Practice.
Revolučný algoritmus pre včasnú detekciu
Vedci z amsterdamského univerzitného medicínskeho centra spolu s ďalšími lekárskymi inštitúciami vyvinuli algoritmus, ktorý dokáže identifikovať pacientov s vysokým rizikom rakoviny pľúc. Tento systém testovali na súboroch 525 526 pacientov v Holandsku, z ktorých 2 386 (0,5 percenta) diagnostikovali s rakovinou pľúc.
Výsledky boli pozoruhodné. Algoritmus dokázal identifikovať pacientov, ktorých riziko rakoviny pľúc bolo takmer 10-krát vyššie než u bežnej populácie. Vďaka tomu by mohli lekári odoslať 1 480 pacientov (62 percent) na špecializované vyšetrenie o štyri mesiace skôr, než sa to deje pri bežnej zdravotnej starostlivosti.
„Vývoj systémov podpory rozhodovania založených na strojovom učení je sľubný, ale zložitý proces,“ napísali autori štúdie. „To platí aj pre jeho implementáciu v praxi. Okrem metodologických, technických a epidemiologických výziev by mali budúce výskumy zvážiť aj etické, spoločenské, právne a súkromné otázky.“
Výhody a obmedzenia umelej inteligencie v diagnostike
Napriek veľkému potenciálu má tento prístup aj svoje obmedzenia. Autori priznali cenu systému. Na každého pacienta s včasnou diagnózou musí 33 ďalších pacientov absolvovať diagnostický test pre zvýšené riziko – röntgen hrudníka alebo CT vyšetrenie s nízkou dávkou žiarenia.
Systém nezachytí približne 40 percent pacientov s rakovinou pľúc, ktorých lekári odošlú na vyšetrenie neskôr v rámci bežnej zdravotnej starostlivosti. Algoritmy AI fungujú len tak dobre, ako údaje a predpoklady, ktoré do nich vložíme. Predchádzajúci výskum odhalil, že neobjektívne zastúpenie skupín pacientov a medicínskych scenárov v tréningových súboroch vedie k nepresnostiam.
Napriek týmto obmedzeniam predstavuje technológia významný pokrok. Rakovina pľúc patrí medzi najrozšírenejšie rakoviny a napriek pokroku v liečbe má stále zlú prognózu. Päťročná úmrtnosť presahuje 80 percent, pričom lekári v Spojenom kráľovstve diagnostikujú ročne približne 48 000 nových prípadov.
Cesta pacienta s rakovinou pľúc začína u všeobecného lekára
V krajinách so systémom primárnej starostlivosti, ako Spojené kráľovstvo a Holandsko, navštívia pacienti špecialistov iba po odporúčaní svojho všeobecného lekára alebo v núdzovom prípade. V Holandsku diagnostikujú 90 percent pacientov s rakovinou pľúc po odporúčaní všeobecným lekárom.
Viac ako 80 percent pacientov s rakovinou pľúc začína svoju cestu v ambulancii všeobecného lekára. Lekári diagnostikujú približne 75 percent pacientov s rakovinou v pokročilom štádiu (3 alebo 4), čo spôsobuje viac ako 80-percentnú úmrtnosť do jedného roka. Dlhodobé záznamy všeobecných lekárov obsahujú skryté informácie využiteľné pre skoršie odhalenie rakoviny.
Po prvých príznakoch rakoviny pľúc trvá odporúčanie v holandskej praxi priemerne 13 dní, pričom 90 percent pacientov dostane odporúčanie do dvoch mesiacov. Systém odporúčaní funguje na prvý pohľad dobre. Príznaky rakoviny pľúc však väčšinou signalizujú neskoré štádium ochorenia, preto sa pacienti s typickými príznakmi prezentujú väčšinou v pokročilom štádiu.
Budúcnosť v skorej diagnostike
Táto metodológia by mohla pomôcť aj pri odhaľovaní iných „tichých“ typov rakoviny so zlou prognózou, vrátane rakoviny pankreasu, pažeráka a vaječníkov, hoci si vyžaduje overenie v rôznych krajinách a zdravotných systémoch.
Nové technológie sľubujú zlepšiť včasnú diagnostiku pomocou nových prediktorov (biomarkery), elektronických nosov alebo voľne cirkulujúcej nádorovej DNA, no zatiaľ neviedli k široko použiteľným testom. Účinnosť každého testu závisí od správneho predvýberu pacientov.
Textové informácie v záznamoch pacienta môžu zlepšiť výber rizikových pacientov. Skoršie pokusy však nepriniesli lepšie výsledky než existujúce klinické predikčné nástroje, pravdepodobne pre vopred definované prediktory. Okrem diagnóz, príznakov a charakteristík pacienta obsahujú zdravotné záznamy aj voľné poznámky, ktoré ukrývajú skoré, zatiaľ neidentifikované náznaky rakoviny.
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: iNews, British Journal of General Practice