Silicon Valley: Aby ste mohli vybudovať budúcnosť, musíte poznať minulosť

Andrej Kras / 23. mája 2015 / Lifehacking

“Nemôžete pochopiť čo sa práve deje bez toho, aby ste pochopili to čo bolo pred tým.” Steve Jobs vysvetľuje, prečo ako mladý muž strávil tak veľa času s o generáciu staršími podnikateľmi zo Sillicon Valley – ľuďmi ako Robert Noyce, Andy Grove a Regis McKenna.

 

Je krásne sobotné ráno v Máji 2003, a ja sedím oproti Jobsovi na sedačke v jeho obývačke. Robíme spolu rozhovor pre knihu, ktorú práve píšem. Poprosil som ho, aby mi povedal viac o tom, prečo chcel – ako sám vravieval – “pocítiť tú krásnu druhú éru Valley a polovodičových firiem, ktoré nakoniec viedli k počítačom”. Pýtam sa, prečo nestačí stáť na pleciach gigantov? Prečo chce vybrakovať ich mozgy?

“Je to ako v tom Schopenhauerovom citáte o kúzelníkoch” hovorí. Keď nechápavo pozerám, povie mi aby som počkal, a tryskom vyrazí hore schodmi. Za minútku už schádza dole, v ruke drží knihu a nahlas čita:

Ten, kto prežije dve či tri generácie je ako človek, ktorý na trhu sedí pri stánku kúzelníka, a vidí jeho vystúpenie dva či tri krát za sebou. Tieto triky sú určené na to, aby ich človek videl iba raz, a keď už nie sú novinkou a prestávajú udivovať, ich efekt sa vytráca.

 

 

 

Jobs pochopil, že história mu dala šancu uvidieť – a prekuknúť – kúzelníkove triky ešte pred tým, ako ich zažil, takže vedel ako sa s nimi vysporiadať.

 

Presunieme sa o jedenásť rokov neskôr. Je rok 2014 a idem sa stretnúť s Robertom W. Taylorom. V 1966 presvedčil Taylor Ministerstvo Obrany, aby vybudovalo ARPANET, ktorý nakoniec utvoril jadro internetu. Odtiaľ odišiel, aby viedol známy Xerox PARC Computer Science Lab, ktorý vyvinul prvý moderný osobný počítač. A ako čerešničku na torte, viedol jeden z týmov v DEC, ktoré stáli za zrodom prvého super rýchleho vyhľadávača – tri roky pred tým, ako vznikol Google.

Ísť na návštevu k Taylorovi je ako nastúpiť do stroja času Sllicon Valley. Prefrčíte okolo firiem venujúcich sa rizikovému investovaniu na Sand Hill Road, po diaľnici 280, a dole kľukatou obojsmernou ulicou, ktorá je cez víkend takmer neprejazdná vďaka skupinkám do lycry odetých cyklistov na drahých bicykloch, ktorí si vylepšujú kondičku na strmých stúpaniach. Prudká zákruta, a vstupujete do niečoho čo vyzerá ako iný svet, zalesnený a chladný – pobrežný sekvojový porast tiahnuci sa pozdĺž hôr. V tejto časti Woodside, vysoko nad Buckovou reštauráciou kde sa dohadujú kontrakty na elektrickú energiu nad rannou šálkou kávy, mobilný signál vypadáva a znova naskakuje. GPS sa statočne snaží zistiť moju polohu – a potom to vzdáva.

Keď sa dostanem k Taylorovmu domu na kopci z ktorého je výhľad na celú Valley, porozpráva mi o inom návštevníkovi, ktorý len nedávno podnikol rovnakú cestu, očividne vedený tou istou zvedavosťou, ktorá sem doviedla aj Steva Jobsa: Mark Zuckerberg, spolu s niekoľkými kolegami z firmy ktorú založil s menom Facebook.

“Zuckerberg o mne musel počuť ako o historickom pamätníkovi,” spomína Taylor, a preťahuje pri tom samohlásky svojim texaským prízvukom. “Domnievam sa, že chcel pochopiť, do čoho som bol blázon”.

 

 

 

Aby ste mohli tvoriť budúcnosť, musíte porozumieť minulosti

 

Som historička, a mojim objektom výskumu je Sillicon Valley. Takže nie som prekvapená, že aj Jobs aj Zuckehrberg pochopili, že na minulosti Valley záleží aj dnes. A že lekcie z minulosti dokážu dostať pokrok ďalej. Keď som sa rozprávala s inými zakladateľmi a ostatnými účastníkmi z oblasti, aj tí chceli vedieť, čo bolo pred tým. Ich otázky by sa dali zredukovať na dve: Prečo Sillicon Valley vzniklo, a prečo tak dlhý čas zostáva epicentrom svetového technologického trhu?

Myslím, že dokážem na tieto otázky odpovedať.

Najprv vyjasnenie pojmov. Keď hovorím o “Sillicon Valley”, myslím tým špeciálne úzky úsek San Franciského poloostrova, ktorý je obkolesený na východe zálivom, a na západe Pobrežnými Horami (áno, Sillicon Valley je skutočné údolie, na opačnej strane zálivu sú hory). Sillicon Valley tradične zahŕňa aj okres Santa Clara a južnú špičku okresu San Mateo. V posledných rokoch sa však aj časti okresu Alameda, a mesto San Francisco môžu legitímne nazývať satelitmi Sillicon Valley – alebo tiež časťou “vačšej Sillicon Valley”.

 

 

Mimochodom, názov “Sillicon Valley” spopularizoval v roku 1971 silný pijan, lovec senzácii, klebety rozširujúci žurnalista menom Don Hoefler, ktorý písal pre obchodnícky plátok s názvom Electric News. Predtým sa oblasť volala “Valley of the Hearth Delight”, a bola známa pre svoje marhuľové, slivkové, čerešňové a mandľové sady.

 

“Bola to oblasť klasického domáceho farmárčenia, tri generácie pokoja, krásy, zdravia a produktivity postavenej na rodinných farmách malej rozlohy, a napriek tomu štedrej úrody,” spomínal Wallace Stenger, známy západný spisovateľ. Keď chcete vidieť ako vtedy vyzerala Valley, pozrite si prvé minúty promovidea z roku 1948 s názvom “Valley of the Heart’s Delight”.

Sillicon Valley vytvorilo 3 historické sily – technológia, kultúra a financie.

 

Technológia

Po technickej stránke bolo určitým spôsobom Valley šťastné. V roku 1995 sa jeden z vynálezcov tranzistora, William Shockley, presťahoval späť do Palo Alto, kde strávil časť mladosti. Shockley bol tiež úžasným fyzikom – v 1956 sa delil o Nobelovu cenu – výnimočným učiteľom, otrasným podnikateľom a šéfom.

Pretože bol brilatným vedcom a vynálezcom, bol Shockley schopný najať niektorých z najšikovenjších mladých výskumníkov v krajine – Shockley ich volal “horúce hlavy” – aby pre neho pracovali 3000 míľ od firiem a laboratórii aktiívne sa zaoberajúcich výskumom, ktoré sa nachádzali medzi Eastern Seabord v Bostone, a Bellovymi Laboratóriami v New Jersey. Pretože Shockley bol ohromný učiteľ, vychoval týchto mladých ľudí, z ktorých nikto až na jedného nikdy nepostavil žiadny tranzistor, a naučil ich toľko, že nielen porozumeli týmto malým zariadeniam, ale sami začali vynachádzať nové veci v oblasti polovodičovej elektroniky.

 

 

 

A pretože bol Shockley otrasný nadriadený – ten typ šéfa, ktorý platil neskoro, a podroboval svojich zamestnancov testom na detektore lži – mnohí, ktorí pre neho prišli pracovať sa nemohli dočkať, kedy budú môcť odísť a ísť pracovať pre niekoho iného. Ako sa ukázalo, tým niekým iným sa mali stať oni sami. Založenie polovodičovej spoločnosti Fairchild Semiconductor ôsmymi Shockleyho zamestnancami v roku 1957 bolo prvým významným moderným startupom v Sillicon Valley. Po tom čo sa Fairchild Semiconductor rozpadol ku koncu 60. rokov 20. storočia, jeho zamestnanci založili tucty nových spoločností (vrátane Intelu, National a AMD), ktoré sa spoločne nazývali Fairchlidren.

 

Rovnako dôležitou pre budúcnosť Valley bola technológia, ktorú Shockley naučil svojich zamestnancov budovať: tranzistory. Pôvod takmer všetkého, čo si spájame s terajšou technologickou revolúciou sa dá vystopovať k malému, maličkému tranzistoru.

 

Predstavte si tranzistor ako zrnko piesku vo vnútri perly ktorou je Sillicon Valley. Ďalšia vrstva tejto perly vznikla, keď ľudia spojili tranzistory s inými elektronickými súčiastkami ako sú rezistory a kondenzátory, a vytvorili celý elektrický obvod na jednom kúsku kremíku. Toto nové zariadenie nazvali mikročip. Potom niekto prišiel so špecializovaným mikročipom, ktorý sa dal naprogramovať: mikroprocesor.

 

 

Na mikroprocesoroch sa postavili prvé kalkulačky. Potom niekto prišiel na to, že je možné spojiť mikroprocesor s inými komponentmi a obrazovkou – to bol počítač. Ľudia pre tento počítač písali kód, ktorý slúžil ako operačný systém, a softvér, ktorý na tomto operačnom systéme bežal. V určitom momente začali ľudia tieto počítače spájať: sieťovanie.

Potom si ľudia uvedomili, že by malo byť možné “virtualizovať” tieto počítače, a ukladať ich obsah mimo, v “cloude”, a že v informáciách uložených na rôznych počítačoch je možné  vyhľadávať. Potom sa prepojené počítače začali scvrkávať – zachovali pritom obrazovku, klávesnicu a “ukazovacie zariadenie” (dnes prst) – a vznikli z nich tablety, a zariadenia veľkosti dlane, ktoré sa volajú smartfóny. A potom začali ľudia písať aplikácie na tieto mobilné zariadenia …

 

Už asi máte predstavu. Tieto zmeny vždy držali krok s metronomickým “tik-tak” Moorovho zákona.

 

Schopnosti získané vďaka budovaniu a komercializácii jednej vrstvy perly podporili a asistovali pri budovaní ďalších vrstiev, či vývoji v príbuzných oblastiach. Napríklad Apple je firma, o ktorej ľudia často hovoria ako o sui generis (jediní svojho druhu), ale kľúčoví zamestnanci Applu predtým pracovali pre Intel, Atari alebo Hewlett-Packard. Rizikoví investori investujúci do Apple predtým investovali do Fairchild či Intelu – alebo tam dokonca pracovali.

Svetoznámy Macintosh so zameraním na užívateľskú príťažlivosť, grafickým rozhraním, prekrývajúcimi sa oknami a myšou bol inšpirovaný prehliadkou po Xerox PARC (súčasť Stanford Research Park), ktorú absolvoval Jobs so skupinkou programátorov v roku 1979. Inak povedané, Apple bol produktom prostredia a technologických koreňov Sillicon Valley.

 

Kultúra Valley

A tým sa dostávame k druhej sile, ktorá stála pri zrode Sillicon Valley: kultúra. Keď v roku 1955 prišiel do Valley Shockely a jeho nováčikovia, údolie bolo stále z veľkej časti poľnohospodárske a malý miestny priemysel sa znateľne zameriaval na high-tech (alebo ako by vtedy povedali, “veci vesmírneho veku”). Najväčší zamestnávateľ bol vojenský dodávateľ Lokcheed. IBM sa chystalo otvoriť tu malú výskumnú stanicu. A Hewlett-Packard, jedna z miestnych technologických firiem ktorá vznikla už pred rokom 1950, bola stará viac ako dekádu.

 

V tom čase sa Stanford snažil vybudovať vlastnú katedry fyziky a strojárstva. Profesor (a dekan od roku 1955 do roku 1965) Frederick Terman sa obával “odlivu mozgov” Stanfordských absolventov na východné pobrežie, kde bolo dostatok pracovných miest. A tak spolupracoval s prezidentom J.E. Wallace Sterlingom na vytvorení niečoho, čo Terman nazval “komunitou technických učencov”, v ktorej by boli väzby medzi priemyslom a akadémiou neustále živé. To znamenalo, že keď začali vyrastať nové tranzistorovo-mikročipové firmy, už tu boli zdatní technici.

 

 

S populačnou explóziou tieto trendy len nabrali na sile. Medzi rokmi 1950 a 1970 sa populácia okresu Santa Clara strojnásobila, z niečo okolo 300 000 obyvateľov na viac ako  1 milión. Bolo to niečo, ako keby sa každých 15 minút prisťahoval nový človek … počas celých 20 rokov. Novo-prisťahovalci boli celkovo mladší a vzdelanejší ako ľudia už žijúci v tejto oblasti. Valley sa zmenila z komunity starnúcich farmárov maximálne s maturitou na komunitu naplnenú dvadsiatnikmi s titulmi PhD.

Príchod týchto nových ľudí do oblasti, ktorá vždy bola poľnohospodárskou znamenal, že je možné vybudovať podnikateľské prostredie točiace sa okolo potrieb novo vznikajúcich firiem. Nebolo treba prispôsobovať existujúcu podnikateľskú kultúru tak, aby vyhovovala novému odvetviu. Všetko sa budovalo na podporu infraštruktúry pre technologické firmy: od špecializovaných právnických firiem, cez personálne agentúry a firmy vyrábajúce prototypy; cez liberálne opčné plány na akcie, zákony o územnom plánovaní až po ponuku kurzov komunitnej vysokej školy. Toto všetko vytvorilo cyklus, ktorý sám seba donekonečna nakopáva  a poháňa.

 

Historik Robert White tvrdí, že moderný americký západ sa zmodernizoval, pretože ľudia nasledovali aktuálne prepojenia na národný a medzinárodný biznis, namiesto toho aby tam boli skôr ako tieto prepojenia vznikli. Sillicon Valley sa ”spostmodernizovala” – tieto prepojenia boli totiž nie len pevne ukotvené, ale ľudia ich začali brať za jasnú samozrejmosť, takže nemali problém experimentovať s novými druhmi podnikateľských štruktúr a prístupov. Rozdiely medzi západom a východným pobrežím, ktoré malo svoje podnikateľské zvyklosti zakorenené vo viac ako 200 ročnej tradícii, jednoznačne udierali do očí.

 

Odjakživa sa podnikatelia zo Sillicon Valley považovali za presný opak svojich náprotivkov z východného pobrežia. Západniari vnímali sami seba ako kovbojov a pionierov, ktorí pracujú na hraniciach neprebádaného, kde je každý neuveriteľne trúfalý a zlyhanie nie je hanbou – len najrýchlejším spôsobom, ako sa naučiť ťažké lekcie. V 70. rokoch pod vplyvom epicentra “protiprúdu” (kultúry Hippies, a vecí idúcich proti norme, p.p.), ktoré bolo na rohu ulíc Haight a Ashbury, len pár minút cesty po diaľnici – sa stali firmy zo Sillicon Valley známe pre svoju flegmatickú , neformálnu kultúru a pre svoje produkty ako boli počítače a videohry, ktoré priniesli pokročilú technológiu “zvyšku sveta”.

 

Peniaze

Treťou kľúčovou zložkou, ktorá poháňala Sillicon Valley spolu so semienkami správnej technológie dopadajúcimi na bohatú a kultúrne prívetivú pôdu, boli peniaze. Načasovanie bolo znova rozhodujúce. Sillicon Valley sa naštartovalo vďaka vládnym peniazom. Či už to bolo Ministerstvo Obrany, ktoré kupovalo 100% objemu výroby ranných mikročipov, alebo Hewlett-Packard a Lockheed, ktorí predávali svoje produkty vojenským zákazníkom, alebo Stanford, do ktorého sa nalievali federálne peniaze na vývoj a výskum – Sillicon Valley zarobilo na strachu vyvolanom Studenou Vojnou, ktorý sa premietol do rozhadzovačnosti Ministerstva Obrany. To bolo ochotné minúť akékoľvek závratné čiastky na pokročilú elektroniku a elektronické systémy. Takže vláda vlastne zafungovala ako prvý investor do rizikového podnikania vo Valley.

 

 

Prvá vlna firiem venujúcich sa rizikovému investovaniu prišla do Sillicon Valley v 70. rokoch. Firmy ako Sequoia Capital, Kleiner Perkins Caufield a Byers boli založené v roku 1972 ľuďmi, ktorí “vyrástli” vo Fairchild. Tieto spoločnosti pomohli rozbehnúť medzi inými aj Amazon, Apple, Cisco, Dropbox, Electronic Arts, Facebook, Genentech, Google, Instagram, Intuit či LinkedIn – a to sme len v polovici abecedy.

 

Tento model jednej generácie, ktorá uspeje a potom sa vráti aby poskytla ďalšej generácii podnikateľov finančnú podporu a svoje manažérske znalosti a schopnosti, je jedným z najdôležitejších, a najviac zanedbávaných tajomstiev pretrvávajúceho úspechu SilVal. Robert Noyce to nazval “nasadením rýb do rieky, z ktorej som sám lovil”. Steve Jobs vo svojej známej reči z roku 2005 na Stanforde použil prirovnanie ku štafetovému kolíku, ktorý si bežci medzi sebou podávajú na nekonečnej štafete naprieč časom.

 

Takže takto vzniklo Sillicon Valley. Prečo však prežilo a pretrváva?

Ak počítame, že Sillicon Valley vzniklo v 50. rokoch, región práve prežíva svoju siedmu dekádu. Asi dve tretiny toho času predpovedali pozorovatelia sledujúci Valley hrozbu zániku, a obvykle pri tom narážali na osud Detroitu. Najprv energetická a ropná kríza na začiatku 70. rokov, kvôli ktorej stáli pred krachom faboratóriá (fabriky/laboratóriá) vyrábajúce mikročipy. V 80. rokoch vyvolávala znepokojenie japonská konkurencia. Prasknutie “dot-com” bubliny, vzostup impozantných, technicky zameraných oblastí v iných častiach sveta, Internet a mobilné technológie dovoľujúce pracovať odkiaľkoľvek: o tomto všetkom si ľudia mysleli, že to bude pre SilVal umieračik.

 

 

Ekonomika Valley je notoricky známa pre svoju cyklicitu, ale aj tak vydržala a stále drží.

A už sa ocitáme v roku 2015, kedy bolo z Valley zaregistrovaných viac patentov, ohlásených viac prvých verejných ponúk akcii, vytieklo viac rizikového kapitálu a ukázalo sa viac anjelských investorov ako kedykoľvek pred tým. Ako tvrdí aktuálna správa od Joint Venture Sillicon Valley, “Viac ako 4 roky nepretržite rastie počet pracovných miest, patríme k regiónom s najlepším zárobkom v krajine, a najväčší podiel najlepšie rastúcich priemyselných sektorov, a sektorov s najlepšou mzdou je tvorený firmami zo Sillicon Valley.” Ľudia z celého sveta, ktorí sa chcú stať podnikateľmi sa stále sťahujú do Valley. Dokonca aj firmy, ktoré vznikli mimo Valley sa tam sťahujú (napríklad Facebook).

 

Prečo? Čo stojí za pretrvávajúcou silou Sillicon Valley? Odpoveďou je, že veľa z faktorov, ktoré spustili SilVal v 50. rokoch držia jeho silu aj dnes – aj keď sa v priebehu času dokázalo, že ekonomika Valley je celkom prispôsobivá.

 

Opäť tie Technológie

Valley sa stále vezie v dlhej stope, ktorú predtým vyšľapali tranzistory – ako v zmysle technológii, tak aj v zmysle infraštruktúry, ktorá podporuje firmy závislé na polovodičových technológiách. Pamätajte na perlu. Zároveň však do Valley vhupli aj firmy z nových odvetví, nie priamo spojených s polovodičmi – ako napríklad biotechnológie – ktoré využili výhody infraštruktúry a dostupnú podporu, ktorá tu už funguje.

 

 

Kult peňazí

Rizikový kapitál zostal pre mladé spoločnosti v SilVal dominantným zdrojom financovania. V roku 2014 bolo investovaných do Valley niečo okolo 14,5 miliardy dolárov rizikových investícii, čo je 43% z celkových rizikových investícii v krajine. Viac ako polovica tohto kapitálu bola investovaná do softvérových firiem. A vzostup softvéru tiež vysvetľuje aktuálne sťahovanie mnohých firiem do San Francica (tu je nutné poznamenať, že San Francico sa podieľa na sume 14,5 miliardy takmer polovicou). Výroba mikročipov, počítačov či špecializovaných výrobných zariadení – vlastne to, čo sa obvykle robievalo v Sillicon Valley – vyžaduje veľa ľudí, obrovské výrobné operácie, prístup k špecializovaným chemikáliám a liečebným zariadeniam, obvykle na veľkých lánoch zeme.

Tvorba softvéru nič z tohto nevyžaduje – v skutočnosti potrebuje programátor na svoju prácu len o niečo viac ako počítač, a trocha miesta na cloudovom serveri. Takže je pre softvérové firmy jednoduché fungovať v meste ako San Francisco, kde chce mimochodom žiť veľa technike sa venujúcich (geekov) mladých ľudí.

 

 

 

Prisťahovalci

Valley je aj naďalej magnetom pre mladých, vzdelaných ľudí. Vlny prisťahovalcov z celej Ameriky v prvej polovici 20. storočia, vystriedali  v 21. storočí vlny prisťahovalcov z celého sveta. Je takmer nemožné zveličiť význam prisťahovalcov na región a moderný technologický priemysel. Takmer 37% ľudí v SilVal sa narodili mimo USA – a z týchto sa viac ako 60% narodilo v Ázii, a 30% v Mexiku. Polovica domácností v Sillicov Valley hovorí iným jazykom ako angličtinou. 65% ľudí s bakalárskym diplomom pracujúcich vo vede a technike vo Valley pochádza z inej krajiny.

Dovoľte, aby som to zopakoval: ⅔ ľudí pracujúcich vo vedecko-technických odvetviach Valley, ktorí dokončili svoje štúdium na vysokej sú ľudia zo zahraničia (a takmer polovica promovaných študentov pracujúcich vo všetkých odvetviach v údolí je narodená mimo USA).

Môžeme sa na to pozrieť aj takto: od roku 1995 do 2005 mala viac ako polovica startupov z Valley minimálne jedného zo zakladateľov narodeného mimo USA. Ich firmy – ako napríklad Google a eBay – vytvorili prácu pre Američanov a zarobili miliardy dolárov na trhovej kapitalizácii v Amerike.

Sillicon Valley je dnes, tak ako aj v minulosti, vybudované a udržiavané imigrantmi.

 

 

Stanford tiež zostáva v centre diania. Podľa jedného odhadu z roku 2012 vytvorili firmy vytvorené podnikateľmi zo Stanfordu celosvetový ročný obrat vo výške 2,7 bilióna dolárov, a od 30. rokov vytvorili 5,4 milióna pracovných miest. Tieto čísla zahŕňajú aj firmy, ktorých základom nie je práca s technológiami, ako napríklad Nike, Gap a Trader Joe’s.

Ale aj keď sa pozriete na technologické firmy, ktoré vyšli zo Stanfordu, zoznam je celkom ohromujúci – a obsahuje mená ako Cisco, Google, HP, IDEO, Instagram, MIPS, Netscape, NVIDIA, Silicon Graphics, Snapchat, Sun, Varian, VMware a Yahoo. Samozrejme, že niektorí kritici sa sťažujú, že Stanford sa v posledných rokoch príliš zameriava na podnikanie – tvrdenie, s ktorým nesúhlasím, ale je úhľadne zhrnuté v článku časopisu New Yorker z roku 2012, ktorý ju nazval “Get Rich U.” (“univerzita Zbohatni”).

 

 

Zmena

Vyššie spomenuté veci reprezentujú to dôležité, čo pretrváva. Ale veľmi prínosná k dlhovekosti regiónu bola aj zmena. Sillicon Valley samú seba znova a znova pretvárala po celé desaťročia. Tento trend je evidentný už z rýchleho pohľadu na novovznikajúce a vedúce technológie v oblasti:

 

  •       40. roky: prístrojové vybavenie
  •       50.-60. roky: mikročipy
  •       70. roky: genetické modifikovanie, spotrebná elektronika používajúca čipy (PC, hry, atď. …)
  •       80. roky: softvér, tvorba sietí
  •       90. roky: web, vyhľadávanie
  •       od roku 2000: cloud, mobilné zariadenia, sociálne siete

 

To, čo zažijete v Sillicon Valley – obdiv za vrhnutie sa do rizika, príbehy Dávidov, ktorí bojujú proti Goliášovi, vytrvalá viera, že zlyhanie učí dôležité lekcie podnikania aj keď dáta ukazujú niečo iné – sa nezmenilo, ale v posledných rokoch sa spolu s metaforami o ”zlatej horúčke” a “divokom západe” začal používať nový pojem: “rozvracanie”.

 

Rozvracanie je predstava založená zhruba na myšlienkach, ktoré postuloval v roku 1942 Joseph Schumpeter – že malá firma môže prísť na trh, a obvykle s pomocou technológie, úplne pretvoriť odvetvie, ktoré sa zdalo byť pevne zabehnuté a neprípustné k zmene. Takže: Uber rozvracia odvetvie taxislužieb. AirBnB rozvracia hotelový biznis. Príbeh “rozvracača” je v podstate to isté ako “západný príbeh”: odnikiaľ sa vyderie na povrch nový prístup, a zmení zabehnutú oblasť k lepšiemu. Začujete tu tie isté námety dobrodružstva, myslenia proti zavedenému systému, príležitostí a vrhania sa do rizika. Tá istá pesnička, len s inými slovami.

 

 

Zmena v jazyku môže odrážať kľúčovú rolu, ktorú hrajú v dnešnej SilVal imigranti. Veľa vzdelaných, pracujúcich dospelých prišlo do regiónu bez kultúrneho pozadia, ktoré svojho času propagovalo kovbojov a pionierov. Títo prisťahovalci dokonca ani neprišli do Sillicon Valley zo západu – prišli z východu alebo zo severu. Bude zaujímavé sledovať, ako dlho prežije “západná” metafora v tejto kultúrnej zmene. Stavím sa, že už je na ceste von z hovorovej reči.

 

Ale v poslednom desaťročí sa udialo ešte niečo nové v kultúre SilVal. Tí “malí psi” bojujúci proti establišmentu vyrástli na veľkých psov, zavedených hráčov na trhu. Applu sa podarilo mimosúdne vyrovnať protimonopolnú žalobu. Môžete zachytiť informácie o tom, že firmy zo Sillicon Valley zbierajú masívne množstvo informácii o amerických občanoch, a niektoré z nich skončili v rukách NSA. Čo sa stane, keď sa firmy zo Sillicon Valley začnú podobať na Veľkého Brata zo svetoznámej reklamy na Apple Macintosh, 1984?

 

Krátky pohľad do budúcnosti

Túto úvahu som začala definovaním Sillicon Valley ako fyzického priestoru. Často sa ma ľudia pýtajú, či bude na fyzickom priestore záležať naďalej aj vo veku mobilných technológii, internetu, a pripojenia, ktoré sa bude len zrýchľovať. Inými slovami, je “oblasť” zastaraným konceptom?

Verím, že ak ide o technologické inovácie, fyzická poloha bude aj naďalej dôležitá. Na fyzickej blízkosti záleží. Kreativita sa nedá naplánovať na polhodinové bloky, kedy má každý vyhradený čas na telekonferenciu. Dôležitá práca sa dá robiť od hocikiaľ – ale tie rozhovory, ktoré vedú ku skutočne prelomovým veciam sú často len dielom šťastnej náhody. Ľudia sa stretnú na chodbe, v kaviarni, na bohoslužbe či v telocvični, alebo dokonca na okraji ihriska pri futbalovom zápase ich detí.

 

 

Presne z toho dôvodu, že na mieste záleží, majú najväčšie hrozby pre Sillicon Valley pôvod lokálny a národný. Ekonomika Sillicon Valley založená na inovácii závisí na schopnosti pritiahnuť najbystrejšie hlavy sveta – novopríchodzí fungujú ako neustále stlačené tlačidlo “obnoviť”. Ak prestane byť pre týchto ľudí Sillicon Valley lákadlom – ak upadne úroveň štátnych škôl tak, že ich deti nebudú môcť mať dobré vzdelanie, ak zostanú ceny ubytovania také astronomické, že len menej ako polovica ľudí, ktorí si idú kúpiť svoj prvý vlastný dom, si vôbec môže dovoliť priemerne drahý dom, alebo ak zákony o imigrácii nedovolia zostať vysoko schopným prisťahovalcom v Amerike – prestíž Valley bude ohrozená, a spolu s ňou aj prestíž ekonomiky USA.

A tu sú ďalšie veci, ktoré by nám mali robiť vrásky na čele: stále sa rozširujúca priepasť medzi najlepším a najhorším platom v SilVal; stagnujúca úroveň platu málo a stredne kvalifikovaných pracovníkov; a pretrvávajúca skutočnosť, že ženy ako skupina zarábajú v SilVal menej ako muži s rovnakou vzdelanostnou úrovňou. Navyše, podľa Join Venture Report, najhoršie zarábajúca etnická/rasová skupina v Sillicon Valley zarába o 70% menej ako najlepšie zarábajúca skupina. Tvrdou realitou, a to mi musíte odpustiť pán Orwell, je, že aj vo vychvaľovanej rovnostárskej kultúre Sillicon Valley sú si niektorí proste rovnejší.

 

 

 

Ďalšou hrozbou je pokračujúce znižovanie federálnej podpory na základný výskum. Rizikový kapitál je dôležitý pri vývoji produktov a firiem, ale štát stále financuje drvivú väčšinu základného výskumu v krajine. Sillicon Valley je na tomto výskume veľmi závislé – mojim obľúbeným titulkom z nedávno vypustenej správy o vývoji a výskume v USA je “Žiadny výskum, žiadny iPhone”. V celkovom investovaní do výskumu a vývoja dnes sedí USA na 10. mieste spomedzi krajín OECD. Je to investícia v hodnote zhruba 2,5-3 percentá HDP – čo je zhruba 13% pokles oproti obdobiu spred 10 rokov. Podľa odhadov predbehne Čína počas budúcej dekády vo vývoji a výskume Ameriku – tak isto celkovou čiastkou, ako aj percentom hospodárskeho rozvoja.

 

Ľudia sa po celom svete snažili skopírovať Sillicon Valley. Nikto neuspel.

A nikto nikdy neuspeje, pretože žiadne iné miesto – vrátane Sillicon Valley vo svojom stave dnes v roku 2015 – nedokáže zopakovať tú unikátnu zmes akademického výskumu, technológie, protikultúrnych ideálov a Kalifornsku špecifickú zlatokopeckú reputáciu, ktorá priťahuje ľudí s vysokou mierou tolerancie rizika, a takých, čo si nerobia ťažkú hlavu z porážky. Táto kultúra neustále poháňa samú seba – sčasti vďaka behu času, sčasti vďaka uváženej snahe niektorých podnikateľov, ktorí sa snažili “vrátiť späť”, a iných, ktorí chceli niečo zarobiť.

Pokus postaviť inú Sillicon Valley je možno odsúdený na neúspech, ale to nutne neznamená zlé správy pre ľudí plánujúcich podobné regióny inde na svete. Ekonomika založená na hi-tech nie je hrou s nulovým súčtom. Globálna technologická ekonomika 21. stor. je dosť veľká a komplexná na to, aby v nej po budúce desaťročia rozkvitali a prosperovali viaceré podobné oblasti – vrátane SilVal, ak bude brať vážne hrozby, ktorým práve čelí.

 

 

Leslie Berlin je Projektovým historikom pre Archívy Sillicon Valley na Stanfordskej Univerzite, a autorkou knihy Muž stojaci za mikročipom: Rober Noyce a vynájdenie Sillicon Valley.

Pridať komentár (0)