Skončí núdzový stav so zákazom vychádzania už v stredu? Viacerí koaliční poslanci nechcú hlasovať za jeho predĺženie

Poslanci Národnej rady (NR) SR sa v stredu 24. februára zídu od 13.00 h na schôdzi, na ktorej majú rozhodnúť o odsúhlasení predĺženia núdzového stavu. Okrem toho majú tiež na schôdzi prerokovať novelu zákona o diaľničnej známke, ktorú by mali prebrať v skrátenom legislatívnom konaní.

Niektorí poslanci sa chystajú nehlasovať

Na základe novelizovanej legislatívy musí predĺženie núdzového stavu odobriť parlament, a to najneskôr do 20 dní. Vláda začiatkom mesiaca rozhodla o tom, že núdzový stav sa predĺži od 8. februára o ďalších 40 dní. O podpore predĺženia mali rokovať koaličné poslanecké kluby. Šéf SaS Richard Sulík ešte vo štvrtok (18. 2.) avizoval, že nevie garantovať podporu všetkých poslancov SaS. Poslanec Sme rodina Patrick Linhart verejne deklaroval, že za predĺženie nezahlasuje.

Sulik: Nemáme presvedčenie, že Krajčí zvláda svoj rezort. Vieme si predstaviť iné mená

Poslanci SaS sa podľa Sulíka v klube dohodli na podmienkach, za ktorých budú s predlžením súhlasiť. Ak nebudú splnené, nepodporia ho. O podmienkach majú hovoriť na pondelkovej (22. 2.) koaličnej rade, na ktorú má prísť aj Krajčí. Hoci Sulík na vláde podporil núdzový stav hovorí, že parlament je tou pôdou, na ktorej sa má problematika vydiskutovať.

Právnici: Núdzový stav končí, ak ho neodhlasuje parlament

Ak by parlament neodsúhlasil predĺženie núdzového stavu, prestal by platiť okamžite. Pokiaľ by sa vláda napriek tomu rozhodla vyhlásiť núdzový stav nanovo, išlo by o obchádzanie ústavného zákona. Pre TASR to skonštatovali ústavní právnici. Celá záležitosť by tak mohla skončiť na Ústavnom súde SR.

„Pokiaľ parlament súhlas nevysloví, predĺžený núdzový stav zanikne dňom neschválenia vládneho návrhu na jeho vyslovenie,“ uviedol pre TASR Vincent Bujňák z katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave. Ak by vláda po nesúhlase parlamentom chcela okamžite vyhlásiť núdzový stav v tej istej veci nanovo, popieralo by to logiku vzájomných bŕzd a protiváh deklarovanú v odsúhlasení parlamentom, myslí si docent ústavného práva z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Kamil Baraník.

Remišová: Ak Slovensko povolí Sputnik V, budeme ľuďom odporúčať, aby sa vakcínou očkovať nedali

V prípade, že by vláda vyhlásila núdzový stav nanovo pre rovnaké dôvody a ešte by neuplynulo 90 dní, opäť by to musel odsúhlasiť parlament. „Ústavnú úpravu nemôžeme interpretovať tak, že ak Národná rada súhlas nevysloví, vláda potom môže vždy na druhý deň vyhlásiť núdzový stav nanovo, a cez takýto kolobeh hlasovaní bude vedieť núdzový stav udržiavať,“ upozornil Bujňák. Išlo by podľa neho o obchádzanie ústavného zákona, pričom nápravu by vedel zabezpečiť Ústavný súd.

Zákaz vychádzania by automaticky skončil

„V prípade nevyslovenia súhlasu s predĺžením núdzového stavu by vláda nemala hľadať spôsob, akým obísť nesúhlas parlamentu, ale spôsob, akým pandemickú situáciu riešiť nástrojmi, ktoré má k dispozícii aj mimo núdzového stavu, napríklad prostredníctvom opatrení Úradu verejného zdravotníctva,“ uviedol pre TASR poslanec NR SR Ondrej Dostál (SaS).

V prípade skončenia núdzového stavu by sa zrušil aj zákaz vychádzania. „Nemohlo by sa zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať a rovnako by sa nemohla uložiť pracovná povinnosť na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti alebo poskytovania sociálnych služieb,“ ozrejmil pre TASR Bujňák. Zároveň by tieto povinnosti a zákazy nemohli byť podľa neho uložené iba samotným Úradom verejného zdravotníctva formou vyhlášky, pretože takýto postup by sa priečil ústave.