Skupina The Paranoid začínala na nule, dnes je známa aj za hranicami Slovenska

  • Nezlomilo ich, keď na začiatku hrali pre poloprázdne publikum. Zotrvali a dnes majú veľkú základňu skalných fanúšikov rôznych vekových kategórií. Ak tento štýl hudby nepočúvaš, nevadí. Avšak to, kam až sa chalani na čele s Igorom Belajom vypracovali, stojí za obdiv. A okrem toho, nedávno im vyšiel nový videoklip!
18422977_10156241066012516_4194899512780291106_odqwd
Matúš Granec
  • Nezlomilo ich, keď na začiatku hrali pre poloprázdne publikum. Zotrvali a dnes majú veľkú základňu skalných fanúšikov rôznych vekových kategórií. Ak tento štýl hudby nepočúvaš, nevadí. Avšak to, kam až sa chalani na čele s Igorom Belajom vypracovali, stojí za obdiv. A okrem toho, nedávno im vyšiel nový videoklip!

Ahoj, Igor. Tento rok má vaša kapela desaťročné výročie. Čo bol podľa teba ten zlomový okamih, keď sa o vás začali ľudia viac zaujímať?

Zlom u nás nastal druhým albumom DVA SVETY, kedy nás ľudia začali viac počúvať a chodiť na naše koncerty. Tesne pred tým sme vyhrali dve veľké súťaže kapiel, takže sme rozšírili svoje meno aj medzi hudobníkmi a fanúšikmi iných kapiel.

Foto: WIKES

Mnoho kapiel začína ako vy, od nuly. Čo bolo pre vás zásadné, aby ste sa vypracovali tam, kde ste dnes?

Zásadná je určite trpezlivosť a tvrdá práca na skladbách, textoch, show, médiách a všetkom potrebnom, čo nás posúvalo vpred.

Mali ste premyslenú nejakú „stratégiu úspechu“, ktorá vám dopomohla?

Keď chce človek niečo dosiahnuť, musí sa okolo toho motať a nečakať, že mu úspech zaklope na dvere jeho izby, lebo to sa nikdy nestane. Takže sme sa snažili vybavovať koncerty, komunikovať s inými kapelami, spájať sa s nimi koncerte, počúvali sme rady úspešných ľudí v hudobnej oblasti. Museli sme sa poučiť z každej chyby a posúvať sa dopredu, hľadali sme si manažéra, ktorý by nás dobre zastupoval a vybavil nám veci, ktoré sme my vybaviť nevedeli.

Foto: WIKES

Ste aktívni aj na sociálnych sieťach. Máte na ich spravovanie nejakého odborníka alebo ich zastrešujete vy?

Sociálne siete si spravujeme sami. Robí to náš basgitarista Patrik. Sleduje novinky, grafy, vývoje a rasty či poklesy sledovania. Podľa toho sme sa naučili, čo ľudí zaujíma a čo chcú vidieť a snažíme sa im to ponúkať.

Minulý rok ste vydali váš štvrtý album. Máte nejakú určenú taktiku, keď pripravujete nové piesne?

Pred tvorením albumu si vždy sadneme a rozprávame sa o tom, v čom by mal byť iný, lepší ako predošlé albumy, v čom by mohol prekvapiť, ako by mal byť textovo zameraný a podobne. Povieme si názory, dohodneme sa a práca môže začať.

Foto: Matúš Granec

Čo je pre vás vo vzťahu s fanúšikmi najdôležitejšie a ako sa to prejavuje na vašej práci?

Najdôležitejšia je spätná väzba. My niečo vyrobíme a zverejníme, od fanúšikov očakávame, že to budú hodnotiť, zdielať, kritizovať, hejtovať alebo chváliť. To všetko je potrebné k tomu, aby sme mohli fungovať a prezentovať sa. Máme skvelých fanúšikov, ktorí sú ochotní stáť pred pódiom na našom koncerte, aj keď leje najväčší dážď, takže sme za nich veľmi vďační.

Foto: WIKES

Viete, kto tvorí vaše publikum? A je to rozhodujúce vo vašej práci?

Áno, interpret musí vedieť, pre akú cieľovú skupinu hudbu robí. Buď chce svoje meno posunúť k inej cieľovke, alebo funguje stále pre tých istých ľudí, to je na každom. My hráme hudbu, ktorá textovo, obsahovo a hudobne oslovuje aj teenagerov, ale aj starších a „strednovekých“ ľudí, z čoho mám radosť. Fanúšikovia stále dospievajú a my sa snažíme, aby sme ich dokázali zaujať aj po rokoch. Naša najširšia skupina fanúšikov má 17-24 rokov, druhá najširšia skupina sú starší ako 25 rokov.

Foto: WIKES

Čo považuješ za najdôležitejšie pri prezentácii vašej skupiny The Paranoid?

Ja osobne za najdôležitejšie považujem texty, pretože tie tvoria tvár našej kapely, prezentujú nás a hovoria poslucháčom, čo sme asi zač a o čo sa zaujímame. Témy, o ktorých spievam si píšem sám tak, aby som sa za ne nemusel hanbiť. Osobne som tolerantný človek, nemám rád fašistické a rasistické názory, neodsudzujem homosexualitu ani nič iné, pretože všetko je to úplne normálne. Je to každého vec, na čo a ako sa cíti a každý by si mal hľadieť do svojho pohára. Neubližovať zvieratám a slabším ľuďom, skôr naopak.

Ale takýto svet nie je, svet sa pomaly rúti kvôli nám ľuďom do krásnych sračiek a väčšina z nás sa len ticho pozerá. Ja mám rád ľudí, ktorí s tým niečo aj robia a aktívne sa zapájajú do čo i len malej zmeny k niečomu. Treba sa pozrieť do zrkadla a začať od seba, to si myslím.

Počas vašich začiatkov ste hrali najmä v okolí, odkiaľ pochádzate. V súčasnosti koncertujete po celom Slovensku a hráte aj v Českej republike. Čomu za to vďačíte?

Vďačíme za to piesňam, tomu, že sme nemali strach skúšať, riskovať a cestovať po neznámych mestách a koncertovať aj pre päť poslucháčov. Vďačíme za to svojej vytrvalosti a chuti niečo dosiahnuť a v neposlednom rade, samozrejme, aj šikovným ľudom, ktorí nás tlačia a ponúkajú na rôzne koncerty, festivaly a akcie a bojujú za nás lebo tomu veria.

Foto: Matúš Granec

Sú za vašou kapelou nejakí ďalší ľudia, ktorých na pódiu nevidíme?

Máme za sebou manažéra, team technikov, ktorí nám pomáha na pódiu, svojho zvukára a predavačov našich tričiek a doplnkov značky The Paranoid, väčšinou s nami na akcie chodí aj fotograf.

Dnes vám vyšiel von videoklip ku skladbe “Čo cítiš?“. Je tvorba klipov nákladná? Máte takéto projekty odložené peniaze alebo vám pomáhajú sponzori?

Úprimne, sponzori nám veľmi nepomáhajú, aj keď sa stále snažíme si nájsť nejakého fajn sponzora, s ktorým si budeme vedieť účelne navzájom pomôcť. Na väčšinu klipov máme vytvorený vlastný finančný fond a niektoré nám platilo vydavateľstvo, keď sme s nimi spolupracovali. Tvorba klipov je nákladná, no veľmi ťažké je aj nájsť niekoho, kto vie urobiť klip podľa vašich predstáv. My sme, našťastie, už takýchto ľudí objavili a spolupracujeme s nimi.

Myslíš si, že je na Slovensku stále priestor pre nové kapely?

Ja si myslím, že veľmi veľký priestor. Veď pod Áčkovými interpretmi vzniká priepasť, ktorú treba doplniť. Myslím hlavne v rockovom, ale aj popovom hudobnom štýle. Poznáme veľa skvelých kapiel, ktoré nie sú tak medializované, ako by si zaslúžili. Priestor je tu veľký, ale stále sa čaká na niekoho, kto zaujme natoľko, že si to miesto zaslúži.

Čo považuješ za rozhodujúce, keď sa chce niekto presadiť v hudbe?

Talent musí byť väčší ako ego, viera väčšia ako pochybnosti, trpezlivosť na vysokej úrovni a originalita vlastných piesní musí mať schopnosť zaujať publikum.

Foto: WIKES

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech