Slová, ktoré naštvú: Nepoteším ťa, Hegerova vláda tak skoro zrejme nepadne, a poviem ti prečo

Autor komentáru je politológ, pedagóg a publicista.

Existuje „X“ dôvodov na skoré ukončenie tejto vládnej koalície. Jedným z nich je silný dopyt veľkej časti spoločnosti po vyhlásení predčasných volieb. Riadiť sa prieskumami verejnej mienky je však cesta do pekla.

Vláda nemusí byť populárna, ministri sa nepotrebujú predbiehať v miere dôvery, obľúbenosti, popularity, poznania či čo to všetko agentúry na prieskumy verejnej mienky merajú. Stačí, že budú robiť správne rozhodnutia.

Podotýkam správne, nie megalomanské, za každú cenu, prípadne s pomocou tých, s ktorými sa v slušnej spoločnosti radšej nehovorí.

Hoci by mohol byť tento text o tom, prečo táto vláda musí skončiť, ponúknem niekoľko argumentov, prečo by mohli vydržať až do konca. Podotýkam, že prognózy sa dobre robia pri racionálnych typoch politikov.

To sú takí, ktorí na tlačovkách neplačú, tajne si nenahrávajú svojich kolegov, nemajú nutkanie dať rozhovor, keď vidia priemyselnú kameru (myšlienka požičaná od Bélu Bugára), či nenadávajú koaličným partnerom do idiotov v priamom prenose.

Politický pragmatizmus

Prvý dôvod je čisto politicko-pragmatický. Ľudia vstupujú do politiky nie preto, aby sedeli v opozícii, ale aby po získaní moci (t. j. absolútnej väčšiny v parlamente a obsadení miest v exekutíve) premenili predstavy o spravovaní vecí verejných, naformulované spravidla vo volebných programoch, do konkrétnych rozhodnutí.

Je pravda, že niektorí politici, medzi inými aj tí, ktorí sedia v dnešnej vláde, svoje rozhodnutia prijímajú často pod vplyvom emócií a nie po racionálnom uvážení. Skúsenosť s pádom vlastnej vlády v roku 2011 by im ale mala pripomínať, čo všetko sa môže stať, ak zradia dôveru vlastných voličov.

Dominantné víťazstvo Smeru vo voľbách v roku 2012 nebolo ani tak dielom geniálnych schopností smeráckeho marketingového tímu či komunikačných zručností Roberta Fica, ale výsledok manažérskeho babráctva Sulíka, Matoviča, Dzurindu a Radičovej. Ľudia po tých všetkých hádkach a konfliktoch vo vnútri stredo-pravej koalície netúžili po ničom inom len po istotách a poriadku.

Nemusí byť každý politický analytik, aby si dokázal predstaviť, že po tom všetkom, čo dnes sledujeme vo vládnej koalícii, víťaz volieb, či to bude Hlas alebo Smer, bude mať v parlamente s druhou stranou v poradí k dispozícii absolútnu väčšinu nevyhnutnú na pohodlné vládnutie.

Tú väčšinu, ktorú bude potrebovať na to, aby vrátil krajinu pred rok 2020. Do obdobia našich ľudí, kešu, Bašternáka s Kočnerom.

zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Smer sľubuje revanš

Druhý dôvod, ktorý môže byť dôležitým faktorom na zotrvanie tejto vlády až do riadneho konca volebného obdobia, je revanš, o ktorom otvorene hovoria predstavitelia Smeru. Predstavme si ministra vnútra, nominanta Smeru, ako mení policajný zbor na svoj obraz a posiela bezpečnostné zložky do Trnavy, aby zaistili bývalého predsedu vlády a ministra financií, pretože…

Dôvod momentálne nie je, ale ten sa predsa vždy nájde. Trebárs za obmedzovanie slobôd pohybu, zhromažďovania a združovania počas pandémie. Že to bolo nevyhnutné, aby sa zabránilo šíreniu vírusu? A koho to bude zaujímať? Príslušníkom kriminálnej agentúry pod vplyvom Smeru určite nie.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Ďalším z dôvodov sú milióny z Plánu obnovy

Aby sme nehovorili iba v negatívnej rovine, upriamime pozornosť na Plán obnovy. Pôvodne mala mať pomoc z Bruselu podobu akéhosi novodobého Marshallovho plánu.

Pomocná ruka zdevastovanej Európe po pandémii je nevyhnutná a veľa z toho môže aj našu krajinu zmeniť, zmodernizovať, bude však záležať na tom, či táto vládna koalícia dokáže pomoc z Únie vyčerpať efektívnym spôsobom.

Volič túži po konkrétnych výsledkoch. Ideálne hmatateľných. Počas ďalších dvoch rokov nepôjde všetko naraz.

Urýchlená výstavba nových nemocníc a s ňou spojená modernizácia zdravotných služieb, ekologická obnova budov, investície do vzdelávania, vyrovnávanie regionálnych rozdielov, digitalizácia, obnova rodinných domov, budovanie cyklotrás atď. sa môžu pri dobrom nastavení vládnej politiky prejaviť v úspechoch týchto vlastných strán ešte pred nasledujúcimi voľbami.

Chýba vôľa

Len to chce vôľu. Vôľu spravovať veci verejné správnym efektívnym spôsobom. Sústrediť sa viac na prácu v prospech občana a menej energie investovať do vzájomného osočovania. Cesta vedie cez konsenzus, nie cez otvorené prejavy nepriateľstva a nezmyselné spory.

Menej vyhľadávať ideologické rozpory a sústrediť sa skôr na spoločné prieniky. Pri obnove krajiny zdevastovanej koronou i vládami Smeru. A chce to konkrétne výsledky. Nie na bilbordoch, ale v skutočnosti.

Zákon o výstavbe nájomných bytov nestačí. Ani informácia na plagáte. Občan potrebuje nájomné byty vidieť na vlastné oči. Nestačí ani podpora rodín presadená s podporou pravicových extrémistov. Chce to adresnú pomoc konkrétnym rodinám v núdzi. Nie matkám Kollárových detí.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Vymeniť Sulíka s Matovičom?

Objavujú sa názory, že na upokojenie situácie by stačilo vymeniť Matoviča, a možno aj Sulíka. Lenže ide o želanie z kategórie sci-fi. To by museli odísť obaja z politiky úplne a nielen z ministerských postov. Lenže, keďže ich strany fungujú skôr ako eseročky (majiteľ a zamestnanci), neočakávajme, že sa majetníckeho podielu len tak vzdajú.

Pred rokmi sme dlho čakali na odchod Vladimíra Mečiara z politiky. Verili sme, že s jeho odchodom bude slovenská politika menej polarizujúca a možno aj slušnejšia. Lenže s jeho odchodom prišiel Robert Fico a definitívny odchod šéfa Smeru sa zatiaľ nekoná.

A keby k tomu predsa len prišlo, stále tu máme Matoviča. Slovensko ako keby bolo odsúdené disponovať podobnými osobnostnými typmi.

Ak niekto verí, že s odchodom Igora Matoviča sa niečo zmení, je na omyle. Historická skúsenosť ukazuje, že jeden exot strieda druhého. Len čo jeden zmizne, objaví sa druhý. A po ňom ďalší.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Sebareflexia

Vládnej koalícii neostáva nič iné, len sa poriadne nad sebou zamyslieť. Svojou politikou ľudí poriadne otravujú, amatérskym prístupom rozčuľujú a niektorými rozhodnutiami radikalizujú.

Je najvyšší čas pouvažovať, o čom im v politike vlastne ide. O seba či o občana? Mne zatiaľ vychádza prvá možnosť. 

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.