Slováci ho berú pri každej bolesti, no riskujú viac, než tušia. Odborník varuje, že krvácanie môže prísť kedykoľvek
- Má ho doma takmer každý Slovák
- Podľa lekára však jeho užívanie nesie riziká
- Vedľajšie účinky môžu nastať kedykoľvek počas liečby
- Má ho doma takmer každý Slovák
- Podľa lekára však jeho užívanie nesie riziká
- Vedľajšie účinky môžu nastať kedykoľvek počas liečby
Ibupr*fén patrí k liekom, ktoré má väčšina z nás vždy poruke. Siahneme po ňom bez rozmýšľania, keď nás rozbolí hlava, chrbát alebo keď nás skolí chrípka. Funguje rýchlo, spoľahlivo a navyše nevyžaduje návštevu lekára.
Práve táto dostupnosť však vytvára ilúziu, že ide o niečo úplne neškodné. Lenže ibup*ofén nie je len „tabletka proti bolesti“. Je to aktívna látka, ktorá zasahuje hlboko do procesov v tele a ak sa používa často alebo v nadmerných dávkach, vie narobiť viac škody než úžitku.
„Ibup*ofén a ďalšie NSAID sa spájajú so vznikom vredov, krvácania a dokonca aj perforácie kdekoľvek v tráviacom trakte. Tieto komplikácie môžu vzniknúť bez varovných príznakov a riziko rastie pri dlhodobom užívaní, vyšších dávkach, vo vyššom veku alebo pri predchádzajúcom ochorení tráviaceho traktu,“ upozorňuje Dr. Kunal Sood, lekár špecializujúci sa na anestéziológiu a intervenčnú liečbu bolesti.
To, čo na prvé počutie pôsobí ako ojedinelý vedľajší účinok, sa v praxi týka prekvapivo veľkej skupiny ľudí.
Prečo môže byť krvácanie pri ibu*roféne ťažké zastaviť?
Aby sme pochopili, prečo sa to deje, treba sa na chvíľu pozrieť pod povrch. Ibup*ofén patrí medzi nesteroidové protizápalové lieky, ktoré blokujú enzýmy nazývané COX. Tieto enzýmy pomáhajú telu vytvárať prostaglandíny.
„V žalúdku pritom prostaglandíny pomáhajú chrániť sliznicu tým, že podporujú tvorbu hlienu, bikarbonátu a udržiavajú prekrvenie, takže keď ich ubudne, výstelka žalúdka je náchylnejšia na poškodenie kyselinou,“ vysvetľuje Dr. Sood.
Kyselina, ktorá má za normálnych okolností pomáhať tráveniu, začína pôsobiť ako dráždivý faktor. Narušuje povrch sliznice, preniká hlbšie a vytvára podmienky pre vznik zápalu. Tento proces môže neskôr vyústiť až do vredov, ktoré už predstavujú vážny zdravotný problém.
Tým sa však účinok ibuprofénu nekončí. „NSAID tiež zhoršujú funkciu krvných doštičiek, čím sťažujú zrážanie krvi. To znamená, že keď krvácanie začne, môže byť ťažšie ho zastaviť. Problém teda spočíva v kombinácii poškodenia sliznice aj zhoršenej zrážanlivosti krvi,“ vysvetľuje lekár.
Veľké štúdie pritom ukazujú, že riziko nie je zanedbateľné. Metaanalýza publikovaná v časopise The Lancet ukázala, že všetky bežne používané nesteroidové protizápalové lieky zvyšujú pravdepodobnosť komplikácií v hornej časti tráviaceho traktu, vrátane vredov a krvácania.
Kto je najviac ohrozený?
Nie každý človek má rovnakú štartovaciu pozíciu. Niekto si dá ibup*ofén raz za mesiac a nič sa nestane. Iný ho berie pravidelne a telo to začne postupne „počítať“. Podľa Dr. Sooda sú najohrozenejší starší ľudia, pacienti s anamnézou žalúdočných vredov a tí, ktorí kombinujú viacero liekov naraz.
Veľkú úlohu zohráva aj infekcia baktériou Helicobacter pylori. Tá sama o sebe oslabuje žalúdočnú sliznicu. Metaanalýza publikovaná v The Lancet potvrdila, že infekcia H. pylori aj užívanie NSAID predstavujú nezávislé rizikové faktory pre vznik vredov a krvácania. Ich kombinácia je ešte nebezpečnejšia.
Podľa Dr. Sooda sa vyššie riziko vedľajších účinkov pozoruje pri:
- dlhodobom užívaní alebo vysokých dávkach
- anamnéze vredov alebo krvácania do tráviaceho traktu
- konzumácii alkoholu, fajčení alebo infekcii H. pylori
- súbežnom užívaní steroidov, antikoagulancií alebo iných NSAID
Dôležité je aj to, čo väčšina ľudí považuje za „bezpečné dávkovanie“. Pri samoliečbe sa u dospelých uvádza 1 200 až 2 400 miligramov ibup*ofénu za 24 hodín, rozdelených do viacerých menších dávok, uvádza EMC. Jednorazová dávka nesmie presiahnuť 800 miligramov a medzi jednotlivými dávkami treba dodržať odstup aspoň 4-6 hodín.
Ani dodržiavanie odporúčaného dávkovania však neznamená nulové riziko. Odborné zdroje upozorňujú, že krvácanie do žalúdka alebo čriev sa môže objaviť kedykoľvek počas liečby, a to aj bez varovných signálov.
Ak sa však objavia, treba ich vedieť včas rozoznať. „Čierna stolica, vracanie krvi, silná bolesť brucha, závraty alebo mdloby si vyžadujú okamžité lekárske vyšetrenie,“ upozorňuje Dr. Sood. V takom prípade už ide o stav, ktorý môže ohroziť život.
U rizikových pacientov má väčší zmysel zvoliť inú liečbu alebo pridať ochranu žalúdka, napríklad lieky zo skupiny inhibítorov protónovej pumpy. Štúdie ukazujú, že práve tieto lieky dokážu výrazne znížiť výskyt vredov spojených s NSAID terapiou.
Čítaj viac z kategórie: Wellbeing
Zdroje: Dr. Kunal Sood, The Lancet, EMC, Taylor & Francis Online