Slováci každoročne vypúšťajú vianočných kaprov do jazier, odsúdia ich na pomalú smrť. Petícia chce s tradíciou skoncovať

Počas predaja živých kaprov počas Vianoc zažívajú na Slovensku každý rok státisíce kaprov skutočné peklo. Tieto zvieratá sú cestou na tradičný štedrovečerný stôl vystavené týždňom strachu a bolestivého zaobchádzania.

Martin Smrek z Humánneho pokroku upozorňuje, že slovenské sviatky pokoja znamenajú pre kapry opakované dusenie, neustále bolestivé dotyky, neošetrené zranenia, týždne hladovania a nakoniec kruté zabitie umlátením či odrezaním hlavy pri plnom vedomí.

Od tejto regionálnej tradície sa pomaly odvracajú už aj v susedných krajinách. V Poľsku sa už väčšina maloobchodných reťazcov zaviazala predaj živých kaprov ukončiť.

Podľa ochranárskej organizácie je čas, aby sme sa aj na Slovensku posunuli v ochrane kaprov. Vznikla preto petícia na zastavenie doslova kaprieho pekla.

„Ryby majú vyvinutú nervovú sústavu, ktorá im umožňuje pociťovať bolesť rovnakým spôsobom, ako ju pociťujeme my, ľudia. Keď pociťujú bolesť, mení sa ich správanie a keď dostanú lieky proti bolesti, uľaví sa im. Jediný rozdiel je v tom, že my ich prejavom bolesti nerozumieme,“ objasňuje Smrek.

Ryby si svoje zážitky dokážu zapamätať aj niekoľko rokov. Rybám sa vyvinuli reakcie na nebezpečenstvo podobne ako nám. Keď spozorujú hrozbu, začnú im stúpať hladiny stresových hormónov a dajú o hrozbe vedieť ostatným rybám okolo.

Rovnako ako nám, rybám dlhodobý stres škodí. Ryby držané v nevyhovujúcich podmienkach majú oslabenú imunitu, sú častejšie choré, horšie sa bránia voči parazitom a ľahšie podľahnú zraneniam.

Kaďa, taška, vaňa smrť

Počas cesty kapra na štedrovečerný stôl sa s ním zvyčajne zaobchádza hrubo.

Martin Smrek pripomína, že siete a podberáky mu zraňujú telo, neraz aj odtrhnú plutvu. „Kapor strávi množstvo času mimo vody, kde sa dusí a nedokáže nadýchnuť. Počas samotného prevozu je v tlačenici kaprích tiel v kadi ohlušovaný ruchom dopravy a vibráciami nákladného auta.“

Následne táto ryba strávi v kadi na predajnom mieste niekedy až týždne a zápasí s nedostatkom kyslíka. „Kapry so slabšou imunitou tieto dávky stresu zabijú priamo v kadi. Je to ako byť zatvorený v natlačenom rannom spoji MHD s chorľavými ľuďmi, v ktorom nemôžete ani len otvoriť okno.“

Kapor dokáže prežiť mimo vody aj niekoľko hodín. Je to však niekoľko hodín dusenia sa, stresu a prepadania panike. „V igelitke či inej taške bez vody bojuje o život, a vydesený sa pokúša nadýchnuť kyslíku zo vzduchu, ktorý mu postačuje sotva na to, aby nezomrel ihneď.“

Kapry potrebujú na prežitie čistú okysličenú vodu. Voda z vodovodu je však chlórovaná. Práve chlór vo vode kaprovi leptá jeho citlivé žiabre a oči.

„Kapry naviac svoje oči nedokážu zatvoriť a chrániť sa tak pred dráždivým prostredím. Ak ste si niekedy po krájaní čili papričiek pretreli prstami oči, tak tušíte, čo kapor prežíva vo vašej vani.“

zdroj: TASR/František Iván

Vypúšťanie kaprov do rybníkov a riek nie je riešením: „Kapry sú po týždňoch hrubého zaobchádzania a hladovania vyziabnuté a vo voľnej prírode už nedokážu prežiť. Vypustiť kapra do rybníka znamená odsúdiť ho na pomalú smrť hladom. Jediným riešením je nekupovať živé kapry.“

V susednom Poľsku a Česku, ktoré ako jediné okrem Slovenska poznajú tradíciu predaja živých kaprov, sa spoločnosť pomaly začína od tejto praxe odvracať.

Prvé siete supermarketov v Poľsku, vrátane sietí Kaufland, Tesco a Lidl, sa už zaviazali, že nebudú v tejto krajine predávať živé kapry a ani nebudú ich predaj na svojich pozemkoch umožňovať.

Kaufland sa rozhodol ísť príkladom, pri svojich predajniach informuje zákazníkov, čomu sa vyhnúť, aby kapry netrpeli dlhšie, ako je nevyhnutné. Poukázala na to Sloboda zvierat.

„Pri predajcoch živých rýb, ktorým obchodný reťazec prenajíma priestory, by mali byť viditeľne umiestnené plagáty s takzvaným semaforom,” konštatujú ochranári.

Tento semafor má niekoľko bodov, ktoré je vhodné mať pri kúpe kapra na pamäti:

• Nechať si spracovať rybu na mieste znamená odbúrať stres z transportu, zabezpečiť odborné, rýchle a čo najhumánnejšie usmrtenie.
• Rybu je potrebné prenášať vo vodnom prostredí (nádoba alebo taška s vodou).
• Transport nasucho nie je vhodný, pretože ryba dokáže prijať len pätinu kyslíka zo vzduchu, čo znamená, že každý ďalší transport jej spôsobuje ďalší nadbytočný stres.
• Nechať kapra trpieť v novinovom papieri a igelitke či nezabezpečiť jeho prevoz tak, aby nedošlo k ďalším zraneniam, je nehumánne a navyše nezákonné.