Slováci predbehli Francúzov, Fínov i Rakúšanov. Stali sa z nás lídri v nočnej práci (REBRÍČEK)

  • Informujú o tom analytici Inštitútu pre stratégie a analýzy
  • Priemer v EÚ je menej ako polovičný
práca v automobilke
Ilustračné foto: TASR/Lukáš Grinaj
  • Informujú o tom analytici Inštitútu pre stratégie a analýzy
  • Priemer v EÚ je menej ako polovičný

Na Slovensku pracuje na nočných zmenách nemalá časť populácie. Analytici Inštitútu pre stratégie a analýzy, ktorý je analytickou jednotkou na Úrade vlády SR dokonca nedávno informovali, že na Slovensku pracuje na nočných zmenách najväčší podiel pracujúcich z EÚ. Vyplýva to z dotazníkového prieskumu Eurostatu. 

Na Slovensku pracuje na nočných zmenách najväčší podiel pracujúcich z EÚ

„Na nočných zmenách vlani na Slovensku pracovalo 11,2 % zamestnaných ľudí. Je to najviac v EÚ, kde je priemer menej ako polovičný (4,6 %). Slovensko má dlhodobo najvyšší podiel pracujúcich na nočných zmenách,“ píšu analytici na sociálnej sieti.

Najvyššiu hodnotu sme mali v roku 2006 (17,4 %). Mierny pokles môžeme pozorovať medzi rokmi 2015 až 2019. Prudký pokles nastal v roku 2020, čo súvisí s pandémiou a poklesom zamestnanosti v priemysle.

Podiel zamestnaných ľudí pracujúcich na nočné zmeny v roku 2023 v percentách:

  1. Slovensko – 11,2 %
  2. Malta – 9,8 %
  3. Fínsko, Luxembursko, Taliansko – 6,4 %
  4. Slovinsko – 6,2 %
  5. Portugalsko – 5,6 %
  6. Rumunsko – 5,5 %
  7. Estónsko – 5,3 %
  8. Španielsko – 5,2 %
  9. Rakúsko, Česko – 5,1 %
  10. Írsko – 5 %

„Z dlhodobého hľadiska vidíme mierny pokles podielu pracujúcich na nočných zmenách aj na úrovni EÚ. U mužov bol vlani podiel pracujúcich na nočné zmeny na Slovensku vyšší (13,2 %) ako u žien (8,9 %). V celej EÚ je podiel zamestnaných mužov pracujúcich v noci 5,7 % a žien 3,3 %,“ vysvetľujú ďalej v poste.

Jednou z príčin vysokého podielu nočnej práce na Slovensku je podľa analytikov rozsiahla priemyselná výroba, najmä výroba automobilov, ktorá si vyžaduje prácu na zmeny. Slovensko má jeden z najvyšších podielov priemyslu na HDP v EÚ (28,6 %). Viaczmenná prevádzka vo výrobe umožňuje efektívnejšie využitie kapacít, avšak za cenu vyššieho zdravotného rizika pre zamestnancov.

Napriek tomu aj ďalšie priemyselne vyspelé krajiny majú oveľa nižší podiel zamestnancov pracujúcich v noci. Napríklad v Slovinsku je to len 9 %, v Česku 5 % a v Poľsku iba 2 %.  

Príplatky za prácu v noci

Podľa zákonníka práce hovoríme o nočnej zmene, ak je jej prevažná časť od 22. do 6. hodiny. Práca v noci zvyšuje riziko metabolických porúch, rakoviny, srdcovo-cievnych ochorení a negatívne vplýva na duševné zdravie (Inštitút pre výskum práce a rodiny). Nočná práca totiž narúša prirodzené ľudské rytmy spánku, stravovania a sociálnych aktivít, čo môže mať negatívny vplyv na zdravie a celkovú pohodu človeka.

Benefitom nočnej práce sú najmä finančné príplatky. Príplatky za nočnú prácu sú momentálne 1,72 €/h a v budúcom roku stúpnu na 1,88 €, keďže sú naviazané na minimálnu mzdu, ktorá bude zvýšená. V roku 2026 by ďalším zvýšením minimálnej mzdy mali príplatky vzrásť na 2,11 €/h. 

Celkovo na zmeny na Slovensku vlani pracovalo 23 % zamestnancov, čo je 8. najvyšší podiel v EÚ. Tento podiel u nás v posledných rokoch taktiež poklesol. 

„Viaceré štáty využívajú prácu na zmeny viac než na Slovensku, avšak nevyužívajú v takej veľkej miere nočné zmeny. Najviac pracujú na zmeny v Grécku (36 %), vysoký podiel majú aj v Slovinsku (32 %), Poľsku (28 %) a Česku (26 %). Práca na zmeny je tiež spojená s určitými zdravotnými rizikami, ale natoľko, ako pri nočných zmenách,“ uzatvárajú analytici Inštitútu pre stratégie a analýzy.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality

Zdroj: Facebook/Inštitút pre stratégie a analýzy

Najnovšie videá

Trendové videá