Slováci predbehli Francúzov, Fínov i Rakúšanov. Stali sa z nás lídri v nočnej práci (REBRÍČEK)
- Informujú o tom analytici Inštitútu pre stratégie a analýzy
- Priemer v EÚ je menej ako polovičný
- Informujú o tom analytici Inštitútu pre stratégie a analýzy
- Priemer v EÚ je menej ako polovičný
Na Slovensku pracuje na nočných zmenách nemalá časť populácie. Analytici Inštitútu pre stratégie a analýzy, ktorý je analytickou jednotkou na Úrade vlády SR dokonca nedávno informovali, že na Slovensku pracuje na nočných zmenách najväčší podiel pracujúcich z EÚ. Vyplýva to z dotazníkového prieskumu Eurostatu.
Na Slovensku pracuje na nočných zmenách najväčší podiel pracujúcich z EÚ
„Na nočných zmenách vlani na Slovensku pracovalo 11,2 % zamestnaných ľudí. Je to najviac v EÚ, kde je priemer menej ako polovičný (4,6 %). Slovensko má dlhodobo najvyšší podiel pracujúcich na nočných zmenách,“ píšu analytici na sociálnej sieti.
Najvyššiu hodnotu sme mali v roku 2006 (17,4 %). Mierny pokles môžeme pozorovať medzi rokmi 2015 až 2019. Prudký pokles nastal v roku 2020, čo súvisí s pandémiou a poklesom zamestnanosti v priemysle.
Podiel zamestnaných ľudí pracujúcich na nočné zmeny v roku 2023 v percentách:
- Slovensko – 11,2 %
- Malta – 9,8 %
- Fínsko, Luxembursko, Taliansko – 6,4 %
- Slovinsko – 6,2 %
- Portugalsko – 5,6 %
- Rumunsko – 5,5 %
- Estónsko – 5,3 %
- Španielsko – 5,2 %
- Rakúsko, Česko – 5,1 %
- Írsko – 5 %
„Z dlhodobého hľadiska vidíme mierny pokles podielu pracujúcich na nočných zmenách aj na úrovni EÚ. U mužov bol vlani podiel pracujúcich na nočné zmeny na Slovensku vyšší (13,2 %) ako u žien (8,9 %). V celej EÚ je podiel zamestnaných mužov pracujúcich v noci 5,7 % a žien 3,3 %,“ vysvetľujú ďalej v poste.
Jednou z príčin vysokého podielu nočnej práce na Slovensku je podľa analytikov rozsiahla priemyselná výroba, najmä výroba automobilov, ktorá si vyžaduje prácu na zmeny. Slovensko má jeden z najvyšších podielov priemyslu na HDP v EÚ (28,6 %). Viaczmenná prevádzka vo výrobe umožňuje efektívnejšie využitie kapacít, avšak za cenu vyššieho zdravotného rizika pre zamestnancov.
Napriek tomu aj ďalšie priemyselne vyspelé krajiny majú oveľa nižší podiel zamestnancov pracujúcich v noci. Napríklad v Slovinsku je to len 9 %, v Česku 5 % a v Poľsku iba 2 %.
Príplatky za prácu v noci
Podľa zákonníka práce hovoríme o nočnej zmene, ak je jej prevažná časť od 22. do 6. hodiny. Práca v noci zvyšuje riziko metabolických porúch, rakoviny, srdcovo-cievnych ochorení a negatívne vplýva na duševné zdravie (Inštitút pre výskum práce a rodiny). Nočná práca totiž narúša prirodzené ľudské rytmy spánku, stravovania a sociálnych aktivít, čo môže mať negatívny vplyv na zdravie a celkovú pohodu človeka.
Benefitom nočnej práce sú najmä finančné príplatky. Príplatky za nočnú prácu sú momentálne 1,72 €/h a v budúcom roku stúpnu na 1,88 €, keďže sú naviazané na minimálnu mzdu, ktorá bude zvýšená. V roku 2026 by ďalším zvýšením minimálnej mzdy mali príplatky vzrásť na 2,11 €/h.
Celkovo na zmeny na Slovensku vlani pracovalo 23 % zamestnancov, čo je 8. najvyšší podiel v EÚ. Tento podiel u nás v posledných rokoch taktiež poklesol.
„Viaceré štáty využívajú prácu na zmeny viac než na Slovensku, avšak nevyužívajú v takej veľkej miere nočné zmeny. Najviac pracujú na zmeny v Grécku (36 %), vysoký podiel majú aj v Slovinsku (32 %), Poľsku (28 %) a Česku (26 %). Práca na zmeny je tiež spojená s určitými zdravotnými rizikami, ale natoľko, ako pri nočných zmenách,“ uzatvárajú analytici Inštitútu pre stratégie a analýzy.
Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality
Zdroj: Facebook/Inštitút pre stratégie a analýzy