USA
USA
Spolu na cestách/Together on Roads

Museli podplatiť policajtov a vedľa nich pristával kokaín. Slováci prešli svet v 22-ročnej „Corsičke“ (ROZHOVOR)

  • Vydali sa na cestu naprieč svetom, no plán im prekazila pandémia koronavírus v Mexiku
  • S osobným autom však precestovali mimo Slovenska 86 000 kilometrov cez 41 krajín, plus 11 štátov USA a 20 štátov Mexika
  • Spolu na ceste okolo sveta strávili 528 dní a sú pravdepodobne prví Slováci, ktorí obišli planétu osobným autom zo Slovenska na Slovensko
  • Vydali sa na cestu naprieč svetom, no plán im prekazila pandémia koronavírus v Mexiku
  • S osobným autom však precestovali mimo Slovenska 86 000 kilometrov cez 41 krajín, plus 11 štátov USA a 20 štátov Mexika
  • Spolu na ceste okolo sveta strávili 528 dní a sú pravdepodobne prví Slováci, ktorí obišli planétu osobným autom zo Slovenska na Slovensko

Ich cestovateľský príbeh začal dvojmesačnou stážou na ostrove Malta. Neskôr Pavol Balajka a Ivana Kohútová kúpili Opel Corsa s rokom výroby 1997 a rozhodli sa precestovať Európu. Na svojej ceste zavítali za severný polárny kruh, po čom nasledovala cesta okolo sveta.

Plán cesty, ktorá viedla cez Áziu a pokračovala v Severnej Amerike, ukončila až pandémia koronavírusu. Pavlovi a Ivane sa tak nepodarilo dokončiť panamerickú diaľnicu a z Mexika sa presunuli domov na Slovensko. Napriek tomu to vyzerá tak, že sú prvá čisto slovenská dvojica, ktorej sa takáto cesta podarila. V rozhovore nám Pavol prezradil, ako ich dobrodružstvo vyzeralo. 

  • Koľko Pavla a Ivanu stála cesta okolo sveta
  • V Mexiku, pár kilometrov od nich, pristávali lietadlá s pašeráckymi balíčkami kokaínu
  • Ako ich chceli deportovať z Ruska, kým policajtom nezaplatili úplatok
  • Čo všetko mali v „Corsičke“ pobalené
  • Či auto zvládlo pohorie Pamír a cestu vo vyše 4-tisíc m n. m.

Váš pôvodný plán bola cesta okolo sveta. Na jej dokončenie vám ostávalo prejsť už iba južnú Ameriku, avšak cestu ste predčasne ukončili v Mexiku. Bolo to ťažké rozhodnutie?

Cestu okolo sveta sme si dobrovoľne-nasilu museli skrátiť. Pandémia a uzatvorenie hraníc nás zastihli v Mexiku. Ukončenie cesty sme odkladali tak dlho, ako to bolo možné a nebolo to ľahké rozhodnutie. Kvôli pandémii sme si už raz museli predlžovať takzvané turistické karty v Mexiku a povolenie na dočasný dovoz auta.

Mesiace však rýchlo utekali, situácia sa veľmi nezlepšovala, hranice boli neustále uzatvorené a opäť sa už blížil dátum, do kedy sme mohli legálne zostať v krajine. Všetky pozemné hranice okolo Mexika boli uzatvorené a tak nám nezostávalo už nič iné, ako sa vrátiť späť do Európy. Nebolo to ľahké rozhodnutie.

zdroj: Spolu na cestách/Together on Roads

Túto otázku dostávate pravdepodobne často, ale koľko vás to všetko stálo peňazí?

Všetky cesty dohromady už nevieme, ale pri poslednej ceste sme si výdavky poctivo zapisovali a od prvého dňa, keď sme odišli z domu po posledný, keď sme sa my a aj auto vrátili späť na Slovensko, to bolo približne 27-tisíc eur.  V tejto sume nie sú zahrnuté žiadne prípravy na cestu, ale len naša posledná cesta okolo sveta samotná. V podstate takmer tretinu tejto sumy tvoria náklady na prepravu auta cez oceán a hlavne letenky, ktoré sa nám kvôli nepriaznivým okolnostiam nepodarilo kúpiť práve najlacnejšie a veľmi sme ich preplatili.

Cesta okolo sveta trvala 18 mesiacov, čo je dlhá doba a peniaze sa míňajú. Museli ste si hľadať brigády alebo si na cestách zarábať inak?

Pri predchádzajúcich cestách po Európe sme boli ešte študenti. Cesty sme si bez problémov dokázali financovať z prospechového štipendia zo školy, brigád popri štúdiu alebo napríklad sme do zahraničia na rôzne stáže a štúdium vycestovali prostredníctvom programu Erasmus+. Ak nerátame stáže alebo rôznu dobrovoľnícku činnosť, tak sme na našich cestách doposiaľ nikdy aktívne nepracovali. Našu poslednú cestu okolo sveta sme si financovali sami len z vlastných úspor.

V Mexiku vás tiež zasiahla pandémia Covid-19. Čo to pre vás znamenalo?

Mexiko oproti zvyšku Latinskej Ameriky reagovalo trochu oneskorene a tak sme zhruba vedeli čo nás bude čakať. Našli sme si ubytovanie neďaleko hranice s Belize, ktorú sme v prípade jej otvorenia mali v pláne prekročiť.

 V prihraničnom meste Chetumal, ktoré sa stalo naším dočasným domovom, bola imigračná kancelária, kde sme si mohli predlžiť víza a neďaleko bola taktiež colnica, kde sme si mohli predĺžiť i povolenie na dočasný dovoz auta do Mexika.

Chvíľu po našom príchode do mesta sa mesto uzatvorilo a cudzincov do neho už nepúšťali. Mesto sa snažilo odizolovať od zvyšku krajiny.

Po vybavení všetkých potrebných dokumentov sme sa premiestnili do malého plážového domčeka na brehu Karibského mora neďaleko Mahahualu. Tu sme sa aspoň na chvíľu odrezali od sveta a i napriek karanténe a pandémii si mohli užívať na ľudoprázdnej pláži a mať Karibské more len pre seba.

mexiko
zdroj: Spolu na cestách/Together on Roads

Ako reagovali na pandémiu domáci?

Podobná situácia s uzatvorením miest či okresov bola v celom Mexiku. Niektoré mestá boli uzatvorené oficiálne a stáli pred nimi policajné kontroly, obyvatelia niektorých menších dediniek si zabarikádovali vstup do mestečka sami. Na cestu nanosili kamene, konáre, zvalené stromy a zabarikádovali vstup do dediny. Nemali medzi sebou nikoho chorého a chceli, aby to tak zostalo aj za cenu odrezania sa od sveta.

Po pár mesiacoch sa situácia v niektorých častiach Mexika začala zlepšovať, opatrenia sa uvoľňovali, ale slobodné cestovanie nebolo stále veľmi možné. Napríklad pri našej ceste z Yucatánu do Veracruz, odkiaľ sme posielali auto späť do Európy, sme videli desiatky uzatvorených dediniek a dokonca nás i polícia vyeskortovala z ich okresu. Nemohli sme nikde zastavovať, nevystupovať z auta a policajné auto nás naviedlo na diaľnicu smerom z ich mesta.

Hoci turistické rezorty začali ožívať, ísť mimo vyšliapaných turistických chodníčkov sa stále veľmi nedalo. I to spolu s končiacim povolením na pobyt v Mexiku prispelo k nášmu rozhodnutiu ukončiť cestu.

V tejto situácii letieť z Mexika na Slovensko muselo byť zložitejšie ako inokedy. Ako sa vám však podarilo prepraviť domov celé auto?

Prepraviť auto nebolo zložité. Auto sme prepravili z mexického prístavu vo Veracruz do Bremerhavenu v Nemecku. Vo Veracruz proces prepravy prebiehal vcelku priamočiaro a relatívne rýchlo, pretože všetci kvôli pandémii mali menej práce a tak sa skrátila i čakacia doba a nemuseli sme čakať na žiadne voľné termíny. Naša Corsička cestovala na palube nákladnej lode, ktorá z Mexika vyplávala cez Centrálnu Ameriku do Kolumbie a odtiaľ do Európy. Preprava trvala zhruba mesiac.

Skôr sme dlho premýšľali a kalkulovali rôzne možnosti pre nás, ako sa dostať domov. Potrebovali sme minimálne trikrát prestupovať a keďže sa v tom období neustále rušili lety, alebo sa zo dňa na deň menili podmienky vstupu či tranzitu v jednotlivých krajinách, tak sme boli celkom neistí.

Nakoniec to bolo bezproblémové a boli sme prekvapení, že napríklad na mexických letiskách, cez ktoré sme cestovali, boli oveľa prísnejšie opatrenia než v Európe. Napríklad na letisku vo Veracruz musel každý pred odletom podstúpiť konzultáciu s doktorom o zdravotnom stave a medzi jednotlivými sekciami letiska sa pasažierom merala teplota.

kempovanie
zdroj: Spolu na cestách/Together on Roads

Mexiko je známe pre časté vraždy, drogové gangy a veľkú kriminalitu. Nie je tam riskantné cestovať takto na vlastnú päsť?

Mexiko je obrovská krajina a nedá sa na ňu pozerať ako na jeden celok. Niektoré časti Mexika nepatria medzi najbezpečnejšie a častokrát sa v rebríčku najnebezpečnejších miest na svete objavujú práve mexické mestá. Tieto problémové oblasti častokrát ale ležia ďaleko od bežných turistických trás a taktiež ak sa nezaujímate o drogy, kartely a ľudovo povedané „nestrkáte nos tam, kam netreba“, tak Mexiko je pre bežného turistu rovnako bezpečné ako iné svetové destinácie. Hlavne jeho turistické oblasti.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá