Slováci robia pri rakovine prostaty zásadnú chybu. Urológ Švihra vysvetľuje, prečo netreba čakať na bolesť

Rakovina prostaty nie je na Slovensku okrajovou témou. Národné centrum zdravotníckych informácií uvádza, že zhubný nádor prostaty patrí u mužov medzi najčastejšie nádory a jeho výskyt v priebehu rokov rastie.

Aj preto urológ Ján Švihra v rozhovore pre Startitup upozorňuje, že muži by nemali čakať na prvé ťažkosti. „Po 50-ke by naozaj každý jeden muž mal prísť k urológovi, pretože chceme zachytiť rakovinu prostaty, ktorá má ako hlavný rizikový faktor vyšší vek,“ vysvetľuje urológ.

Rakovina prostaty spočiatku nebolí

Mnohí muži prichádzajú k lekárovi, až keď ich začne niečo bolieť. Pri rakovine prostaty je to však jedna z najväčších chýb. Toto ochorenie totiž spočiatku väčšinou nebolí a nevysiela takmer žiadne varovné signály. Práve preto sa naň často príde náhodou počas preventívneho vyšetrenia.

„V skorých štádiách, keď je rakovina dobre liečiteľná, sa nijako neprejavuje. Muž nemá krv v moči, nepociťuje pálenie pri močení ani iné typické ťažkosti,“ upozorňuje urológ Ján Švihra. Bolesť alebo výraznejšie problémy sa oveľa častejšie objavujú až v pokročilejších štádiách ochorenia.

Rakovina prostaty však nie je jediným problémom. „Obličkové kamene, nezhubné zväčšenie prostaty či zápaly. V zásade všetko stúpa,“ hovorí Švihra. Dôvodov je viac. Populácia starne, ľudia žijú pod väčším stresom, mení sa životný štýl a odborníci čoraz viac diskutujú aj o vplyve faktorov životného prostredia vrátane mikroplastov a látok, ktoré narúšajú hormonálnu rovnováhu.

Jedným z menej známych zistení je aj súvislosť medzi klimatickou zmenou a urologickými ochoreniami. Švihra pripomína, že nejde iba o teoretické úvahy. „Spolu so Slovenským hydrometeorologickým ústavom sme sledovali, že so stúpajúcou priemernou teplotou na Slovensku pribúda aj výskyt obličkových kameňov,“ vysvetľuje.

Mechanizmus je pritom pomerne jasný. Počas horúcich dní organizmus stráca viac tekutín potením. Ak človek dostatočne nepije, moč sa začne zahusťovať, čím sa vytvárajú podmienky na vznik obličkových kameňov. „Samozrejme, je tam veľa premenných, úlohu zohráva aj vek, strava, a tak ďalej, ale vidíme súvislosť s rastúcimi teplotami,“ dodáva Švihra.

Urologického vyšetrenia sa netreba báť

Urológ tiež v rozhovore pomenúva vek, pri ktorom by muž nemal odkladať prevenciu. Ak sa rakovina prostaty objavila v rodine, napríklad u otca, urológa by mal navštíviť už po štyridsiatke. „Keď má muž ťažkosti, vek už nerozhoduje. Na urologické vyšetrenie môže prísť aj 20-ročný pacient,“ pripomína Švihra.

Mnohí muži sa však urologického vyšetrenia boja. Dokážu prežiť päťdesiat rokov bez toho, aby vôbec tušili, ako také vyšetrenie vyzerá. Potom príde čas na prevenciu a fantázia začne pracovať naplno. Predstavujú si bolesť, kamery, hadičky, nepríjemné zákroky a trápnu situáciu, ktorej sa chcú radšej vyhnúť.

Švihra opisuje vyšetrenie prostaty ako krátky úkon, ktorý trvá len niekoľko sekúnd. „Je to rýchle vyšetrenie. Prinesie nám veľa informácií o prostate. Vďaka nemu môžeme zachytiť rakovinu v skorom štádiu, začať liečbu alebo mužovi povedať, že je v poriadku a stačí, keď príde na kontrolu o tri roky,“ vysvetľuje.

„Muži však stále nechodia tak, ako by sme chceli,“ dodáva Švihra. Potvrdzujú to aj dáta Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Z približne 1,4 milióna jej mužských poistencov absolvuje preventívnu urologickú prehliadku len asi 10 % mužov, ktorí na ňu majú nárok. Väčšina mužov, ktorí spĺňajú vekové odporúčania na prevenciu, tak do urologickej ambulancie vôbec nepríde.

Zároveň bolo za rok 2024 evidovaných 14 417 diagnóz zhubného nádoru prostaty a viac ako 27-tisíc diagnóz zhubných nádorov močovo-pohlavného systému u mužov.

„Pätnásť minút, veľa odpovedí a môže to zachrániť život,“ zdôrazňuje Švihra význam prevencie.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing