Slováci sú na koronavírus alergickí a mnohí neveria, že existuje. Dôvodom je, že nepoznajú nakazených

  • Slováci koronavírus už neberú tak vážne ako na začiatku pandémie, a to aj napriek tomu, že svet sa trápi
  • Pominul aj strach z ochorenia, dôvodom je nízky počet denných prípadov aj úmrtí
  • K nezáujmu prispeli aj pochybnosti a hoaxy
covid,koronavírus,očkovanie
TASR/AP/Michael Probst
  • Slováci koronavírus už neberú tak vážne ako na začiatku pandémie, a to aj napriek tomu, že svet sa trápi
  • Pominul aj strach z ochorenia, dôvodom je nízky počet denných prípadov aj úmrtí
  • K nezáujmu prispeli aj pochybnosti a hoaxy

Koniec pandémie vírusu COVID-19 je v nedohľadne, no záujem a ostražitosť Slovákov o koronavírus postupne opadáva, čo môže mať katastrofálne následky.

Po prvotnom strachu zo situácie v Taliansku a z analýz, ktoré sa nepotvrdili a nízka nákazlivosť a úmrtnosť spôsobili, že Slováci o koronavírus stratili záujem. Mnohí z nich našli namiesto toho záujem v konšpiračných teóriách o koronavíruse. 

Prvým šokom boli hrôzostrašné správy v Taliansku 

Slováci sa začali báť až po prepuknutí vírusu v severnom Taliansku.

Správy o novom víruse COVID-19 obleteli svet už na konci minulého roka. Slovensko a Európa sa na nástup choroby na našom kontinente nejako mimoriadne nepripravovali. Prepuknutie choroby v severnom Taliansku bolo preto šokom pre mnohých Európanov.

Výskyt choroby a s ním spojené úmrtia na vzdialenom kontinente ľudia berú inak ako pandémiu v krajine, ktorá je geograficky blízko. S Talianskom nás spája začlenenie do rovnakej inštitúcie a to Európskej únie, spoločná mena, spoločná legislatíva a integrácia v rámci EÚ.

Pre mnohých Slovákov je Taliansko miestom, kde žijú, pracujú alebo dovolenkujú. Správy o preplnených JIS-kách, dôchodcoch, ktorým sa už ani neposkytuje potrebná zdravotná starostlivosť, lebo doktori si musia vyberať, kto má väčšiu šancu prežiť a o stovkách úmrtí denne spôsobili paniku a strach v celej Európe a aj na Slovensku. 

Analýzy vystrašili ľudí

Následkom zlej situácie v Taliansku a s nástupom prvých prípadov na Slovensku sme začali prijímať prísne hygienické opatrenia. 

Inštitút zdravotnej politiky ministerstva zdravotníctva zverejnil analýzy vývoja koronavírusu na Slovensku, ktoré všetkých vystrašili. V prvých odhadoch z 31. marca malo byť nakazených pri vysokej mobilite na vrchole skoro milión obyvateľov. Pri strednej takmer 800-tisíc obyvateľov a pri nízkej vyše 250-tisíc. Pričom na vrchole, ktorý mal byť teraz v júli, bol predpokladaný počet pacientov na pľúcnej ventilácii cez tisíc. Pacienti by tak boli v priamom ohrození života. 

Počet pozitívnych prípadov mal pribúdať v stovkách, namiesto toho sa počet prípadov pohybuje v desiatkach.  V súčastnosti je pozitívne testovaných 2 089 prípadov ochorenia a 28 ľudí v dôsledku koronavírusu zomrelo. 

zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR

Konšpirácie. A nie je ich málo

V jednej konšpiračnej teórii Slováci pochybujú o existencii samotného vírusu. Ľudia sa na sociálnych sieťach pýtajú, či niekto pozná ľudí, ktorí sa s ochorením nakazili. Pri malom počte prípadov na Slovensku je odpoveď skoro vždy záporná. Slováci potom konšpirujú, že vírus neexistuje a svetové mocnosti chceli opatreniami zničiť ekonomiku. 

Okamžite po objavení vírusu sa tiež objavili pochybnosti o jeho pôvode. Mnohí tvrdili, že je umelo vytvorený Čínou a bol buď vypustený nedopatrením alebo úmyselne. Najväčším zástancom týchto teórií bol prezident USA Donald Trump. Podľa aprílového prieskumu takmer polovica Slovákov verila teórii o zámernom vypustení. Vedci doteraz neobjavili žiadne dôkazy, ktoré by konšpiračné teórie podporovali.

Najpravdepodobnejší pôvod vírusu COVID-19 je zoonotický, teda prenesenie vírusu zo zvieraťa na človeka. Najčastejšie skloňovanými kandidátmi na pôvodcu vírusu sú netopiere, ktoré majú koronavírus podobný vírusu COVID-19. Predpokladá sa, že koronavírus z netopierov zmutoval a tak sa ním nakazili ľudia.

Pôvodom vírusu sa už zaoberá aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá prisľúbila jeho vyšetrenie. 

Pochybnosti sú aj o dátume prvých prípadov vírusu 

Pochybnosti existujú aj o období výskytu prvých prípadov prenosu v Číne aj vo svete.  Viacerí odborníci odhadujú prvý výskyt vírusu už v mesiacoch september až november, nie december, ako donedávna tvrdila Čína.

Český web Novinky.cz uvádzal prípad armádnych olympionikov, ktorí sa v októbri minulého roka zúčastnili Svetových armádny hier vo Wu-chane a viacerí z nich sa nakazili ochorením, ktoré nápadne pripomína koronavírus.

Po tom, ako svetové mocnosti začali kritizovať Čínu za zatajovanie informácií, manipulovanie nimi a za vládnu propagandu, sa Čína pokúsila vystopovať prvý prípad ochorenia a prišla s dátumom 17. november 2019. 

Európski lekári poukázali na odlišné dátumy 

Prvý potvrdený prípad v Európe bol diagnostikovaný 24. januára 2020 vo Francúzsku, od vtedy začal stúpať počet nakazených rapídne v celej Európe. Otázny je aj dátum prvého ochorenia na území Európy.

Talianski lekári a vedci tvrdia, že vírus sa mohol v Lombardsku vyskytnúť už minulý rok. Lekári už na konci roka zaznamenali väčší nárast pacientov trpiacich respiračnými ochoreniami a vyšší bol aj nárast pacientov s obojstranným zápalom pľúc. WHO označila ich tvrdenie za málo pravdepodobné.

Francúzi prišli s podobnými tvrdeniami, ktoré majú navyše podporené dôkazmi. Pri opätovnom skúmaní starších vzoriek, ktoré odobrali pacientovi so zápalom pľúc diagnostikovali, vírus COVID-19. Pacient sa liečil so zápalom pľúc v nemocnici tesne po Vianociach 27. decembra, informoval o tom Denník Pravda. 

Na Slovensku bol prvý prípad ochorenia zaznamenaný 6. marca 2020. Stav pandémie vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) 11. marca 2020 a o pár dní neskôr označila Európu za ohniskom pandémie.

Nedôveru vzbudzuje aj samotná WHO 

Vlna kritiky sa zniesla aj na samotnú WHO, ktorá podľa svetových mocností mala slepo dôverovať Číne a vďaka tomu sa pandémia rozšírila do celého sveta. Okrem Donalda Trumpa sa ku kritike pridalo aj Japonsko. Politik Aso Taro WHO odkázal, že si má zmeniť meno z WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) na CHO (Čínska zdravotná organizácia).  

WHO vyvolala pochybnosti aj v otázke nosenia rúšok, keď spočiatku odporučila rúška nenosiť. Mnohí odborníci si vtedy mysleli, že rozhodnutie bolo politicky motivované. 

 

Rovnako je pochybné aj tvrdenie, že koronavírus sa nešíri vzduchom. Hypotézu o šírení vzduchom zástava 239 vedcov, ktorí tvrdia, že menšie častice vírusu, ktoré nedopadli na zem sa môžu šíriť ďalej a infikovať ľudí.

„Predpokladá sa, že sa ochorenie COVID-19  primárne šíri kvapôčkami, avšak pribúdajú hlásenia o možnom šírení prostredníctvo aerosólu,“ priznal český Štátny zdravotný ústav vo svojej správe.

Politici strašia s čipovaním ľudí 

V súčastnosti  sa viacero tímov na celom svete pokúša vyvinúť účinnú vakcínu. Pozorovatelia prirovnávajú hľadanie vakcíny k vesmírnym pretekom Ruska a USA počas studenej vojny. Predstavitelia Európskej únie boli nútení zabezpečiť vakcínu  pre obyvateľov EÚ.

Európska aliancia Inclusive Vaccines Alliance (IVA) podpísala kontrakt so spoločnosťou AstraZeneca na dodávku 400 miliónov dávok vakcíny, ktoré by mali byť dostupné ešte tento rok. AstraZeneca spolupracuje s tímom na Oxfordskej univerzite, ktorý v súčasnosti testuje vakcínu v druhej a tretej fáze.

Okrem európskej vakcíny už aj Rusko, USA a Čína oznámili testy v tretej fáze. Otázne je ale, či budú vakcíny fungovať a koľko času zaberie ich produkcia. Vedci sa domnievajú, že vakcína by mohla byť hotová už koncom tohto roka alebo na začiatku budúceho. Produkcia vakcíny pre všetkých by ale zabrala najviac času. 

Otázne je, koľko ľudí sa dá proti koronavírusu zaočkovať. Mnohí politici naprieč politickým spektrom šíria teórie, podľa ktorých skutočným cieľom očkovania je očipovanie ľudí. Prostredníctvom čipu potom majú vlády po celom svete ovládať svojich občanov. Najhlasnejším zástancom tejto myšlienky je poslanec NR SR Marian Kotleba, ktorý tvrdí, že zmienku o čipovaní môžme nájsť v Biblii. Vedci, lekári a aj samotní teológovia len krútia hlavami nad podobným počínaním. 

covid koronavirus
zdroj: TASR/AP/Sakchai Lalit
Zdroje: Quark , Štátny zdravotný ústav, Novinky.cz, South China Morning Post, Pravda, TASR, BBC, SME 

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech