Slováci vo veľkom zháňajú vianočné stromčeky. Nerob chybu, ktorú si mnohí pri výbere neuvedomujú

Možno patríš medzi ľudí, ktorým je ľúto, aby stromčeky, ktoré rástli dlhé roky, odpílili a skončili zoschnuté pri kontajneroch, a tak siahneš po tom umelom.

Aj keď veľa z nás kupuje plastový nestarnúci stromček v dobrej viere, že dlho vydrží, tento variant je tou najmenej ekologickou voľbou. Umelý stromček je totiž vyrobený z PVC, teda produktu ropy, nedá sa recyklovať a cestuje k nám cez polovicu sveta – väčšinou až z Číny.

Materiály na jeho výrobu zväčša obsahujú nebezpečné ťažké kovy, ako je kadmium alebo chróm. A tie nikto z nás vo chvíľach najväčšej pohody pri žiariacom stromčeku nepotrebuje. Navyše, výroba jedného umelého stromčeka môže v určitých prípadoch spotrebovať také množstvo kyslíka, aké vyprodukuje niekoľko stoviek živých vianočných stromčekov za dobu svojho rastu (cca. 10 rokov).

Aj keď je nezmysel odrezať stromček len pre niekoľkodennú radosť, živý stromček je určite lepšia voľba ako plastový. Ide totiž o obnoviteľný prírodný zdroj, ktorý počas svojho života vyrobí mnoho kyslíka a pojme veľké množstvo kysličníka uhličitého a prachových častíc.

Ale dávaj si pozor, pri tomto variante záleží aj na tom, či je stromček tuzemský alebo dovezený. K nám sa často dováža z Dánska. Pochádza z prirodzených prerezávok, ktoré by sa robili tak či tak. Prípadne pochádza z nejakej plantáže vianočných stromčekov. Vždy sa preto pri kúpe zaujímaj o jeho pôvod a spôsob jeho pestovania.

Najlepší je stromček z prerezávok s oficiálnym dokladom, a to s certifikátom FSC, ktorý zaručuje šetrné lesné hospodárstvo. To znamená, že nie sú používané neodbúrateľné chemické prostriedky, ťažba je vykonávaná s ohľadom na hniezdenie vtáctva a podobne. Možnosťou je aj certifikát PEFC, ktorý zaisťuje udržateľný trvalý rozvoj lesov a ich obhospodarovanie.

Na východnom Slovensku funguje aj sympatický projekt s názvom Strom v Kýbli. Jeho tím ti vianočný stromček privezie priamo do obývačky a po Vianociach odvezie. Následne sa oň budú po zvyšok roka starať.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa @stromvkybli

Stromček si vyberáš podľa fotografií a každý má pridelené meno. Na výber je napríklad Benjamín, Alena či Dalibor. Ich veľkosť je od 90 cm do 200 cm. Cena sa pohybuje od 15 do 90 eur. Zárukou je, že každý z týchto stromčekov je dopestovaný na východe. Od teba sa len očakáva, že ho nepresunieš k radiátoru alebo k inému tepelnému zdroju.

Premena vianočných stromčekov na knižnice

Dobrou správou je, že v Bratislave sa túto zimu osadí takmer 800 drevených ohrádok na zber vianočných stromčekov. Z vyzbieraných stromčekov vzniknú knižnice. Informoval o tom bratislavský primátor Matúš Vallo s tým, že vlani vďaka projektu odviezli vyše 200 ton stromčekov do kompostárne.

„Tretia sezóna projektu sa bude niesť v znamení ďalšej zmysluplnej spolupráce. Stromčeky sa premenia na knižnice, ktoré aj s knihami z KOLO, nášho Bratislavského centra opätovného použitia, venujeme napríklad centrám pre deti a rodiny, dobrovoľníckemu centru či domovom seniorov,“ doplnil primátor.

S inštaláciou ohrádok sa začína vo štvrtok (15. 12.) a potrvá do konca roka. „Zber vianočných stromčekov sa začne 4. januára a máme naplánovaný zvoz až do 25. februára,“ doplnila Martina Čechová zo spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu.

Poprosila ľudí, aby stromčeky umiestňovali do ohrádky odzdobené, aby sa dali materiálovo zhodnotiť. Vyzbierané stromčeky odovzdajú na spracovanie na drevotriesku. Ohrádky sú vyrábané z kalamitného dreva z bratislavských Mestských lesov a vyrába ich a inštaluje komunálny podnik.