Slováci zatvárajú oči pred bitkou a modrinami. Znásilnenie nie je normálne, spamätajme sa (NÁZOR)

Slováci aj Česi počas posledných dní riešia prípad českého speváka a jeho „kontroverznej“ pesničky. Marek Ztracený schytal vlnu kritiky a povedzme si, oprávnene. Jeho pieseň je ukážkou takzvanej „rape culture“, ktorá je v našich končinách naozaj rozšírená. Doplácajú na to bežné ženy a problém sa rozhodne nevyrieši tým, že sa pieseň stiahne a spevák sa ospravedlní. 

Významně vedle tebe ležím
Přece se nevzdám tak lehce
Žena touží po milování
I když tvrdí, že zrovna nechce

Chystám se zaútočit znovu
A rukou začínám šmátrat
Říkám ti něžný slova k tomu
Ty do toho začínáš nahlas plakat

Říkám si, že asi štěstím
Tak přidávám na intenzitě
A v tuhle chvíli jako správný chlap
Má lásko vezmu si tě

Stáva sa to aj v lepších rodinách

Názov pesničky, ktorá obletela verejný priestor, je naozaj výstižný. Podľa prieskumu Eurobarometer 2016 si takmer polovica Slovákov myslí, že sex bez súhlasu je za istých okolností ospravedlniteľný. 

Násilie na ženách sa neodohráva len v tmavých uličkách, odohráva sa za zatvorenými dverami. Susedia počujú zvláštne zvuky, no ignorujú ich alebo sa „nechcú starať druhým do života“. Žena, ktorá je doslova väzňom vo vlastnom byte, často s malým dieťaťom a bez možnosti úniku k rodine, tak zostáva sama naďalej.

Aj prezidentka Zuzana Čaputová na túto tému upozornila. „Každý z nás vie pomôcť, ak sa v našom okolí deje násilie. Vieme prispieť aj postojom, ktorý nebude násilie zľahčovať a viniť ženy za to, že si násilie spôsobili svojím správaním,“ napísala prezidentka. 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Zuzana Čaputová (@zuzana_caputova)

Slováci zatvárajú oči pred bitkou a modrinami, za znásilnenie sa stále považuje len napadnutie v tmavom parku. Žena, ktorú znásilnia pod vplyvom alkoholu, žena, ktorú znásilní manžel, keď spí alebo povie, že to nechce, žena, ktorá má akýmkoľvek spôsobom sex bez súhlasu, tieto všetky zostávajú v lepšom prípade samy. V horšom čelia verejnej hanbe a traume, keď im vyčítajú, prečo šli parkom bez dozoru. Po tme. Ako keby tma a park ospravedlňovali násilie. 

Takmer každé dievča od mala počúva, aby si dávalo pozor. Nechoď cez park, nechoď na diskotéku, zober si taxík, nepi alkohol. Samozrejme, že je správne, aby to počúvali, svet, v ktorom žijeme, im nedáva na výber.

No poúčame dostatočne mužov? Ohradzujeme sa voči neslušným „vtipom“ o znásilnení, o poznámkach vo verejnom priestore? Prečo je v dnešnej dobe normálne, keď ženu napadne muž v tme, varujeme ženy, aby po zotmení nechodili von samy, tak, ako to urobila pred pár dňami polícia? 

Pri slovnom spojení sexuálna výchova množstvo Slovákov vyhŕňa rukávy a píše nahnevané komentáre na Facebook. Predstavujú si hrozivé scenáre o vyučovaní sexuálnych polôh, pričom cieľom by bola práve výuka mladých ľudí aj o témach znásilnenia. Aby hlavne chlapci vedeli, že sex bez súhlasu je znásilnenie, že ubližuje a traumatizuje. Lebo ženy to už dávno vedia. 

Tmavé parky? Nie, vlaky 

Počas posledných týždňov sa aj k nám do redakcie ozývajú Slovenky, ktoré zažívajú nepríjemné situácie vo vlakoch. Slovensko šokoval prvý príbeh, o ktorom sme písali aj my. Identitu muža odhalili, hrozia mu roky vo väzení.

Už samotná situácia bola hrozná, nikto príčetný ju dievčaťu nezávidel. Zrkadlo našej spoločnosti však nastavili komentáre, ktoré sa objavovali. Od tradičného „môže si za to sama“ po kritiku jej oblečenia, to všetko si musela prečítať a prežiť obeť tohto odporného skutku. Odvážne dievča, ktoré prípad zverejnilo, však poukázalo na vážny problém. 

Je nepravdepodobné až nemožné, že ženy, ktoré sa odvtedy s podobnými situáciami zverili, sú jediné, ktorým sa to stalo. Je nemožné, že sa muži rozhodli masturbovať vo vlakoch až teraz. Ženy nabrali odvahu vďaka tej prvej a aj vďaka tomu, že sa téme začali venovať médiá.

Ďakujem každej žene, ktorá sa odváži napísať médiám alebo inak svoj prípad zverejniť. Hoci to robia anonymne, ony čítajú komentáre a reakcie, tie podporujúce, no aj tie kritické. Práve tie sú ranami. 

Prosím, hovorme o ťažkých témach. Zverujme sa rodinám, píšme príbehy na sociálne siete, hovorme o bolestivých témach médiám. Len spolu dokážeme zlepšiť tento odporný svet, v ktorom žijú ľudia, čo sa namiesto obete zastanú násilníka. 

Situácia sa nezlepší bez našej spoločnej snahy. My, ženy, sa musíme naučiť brániť. My, muži aj ženy, musíme naše deti učiť, čo je násilie a čo je a nie je správne.

Spoločne musíme tlačiť na politikov, aby pred problémami nezatvárali oči a spoločne musíme budovať svet, kde nikomu nenapadne zverejniť tak zvrátenú pesničku, vyčítať obeti krátke šaty či obhajovať násilníka.

To sa však nestane, kým budú politici myslieť len na svoje body a radšej každého pol roka riešiť interrupcie ako skutočnú pomoc ženám, ktoré zažívajú násilie na vlastnej koži každý deň.