Slovák sa rozhodol vyčistiť Ugandu od plastov, ktoré tu ľudia sypú do Nílu vedľa hrochov

Linda Cebrová / 9. januára 2019 / Eko

Keď An­ton vi­del ako sa v ná­rod­ných par­koch opice kŕ­mia plas­tami a hli­ní­kom, roz­ho­dol sa, že pri­praví dob­ro­voľ­nícky prog­ram, do kto­rého sa budú môcť za­po­jiť ľu­dia z ce­lého sveta

zdroj: Anton Romža

Keď An­ton vi­del ako sa v ná­rod­ných par­koch opice kŕ­mia plas­tami a hli­ní­kom, roz­ho­dol sa, že pri­praví dob­ro­voľ­nícky prog­ram, do kto­rého sa budú môcť za­po­jiť ľu­dia z ce­lého sveta

Hu­men­čan An­ton Romža od­išiel po ukon­čení štú­dia na Ob­chod­nej aka­dé­mii do Veľ­kej Bri­tá­nie hľa­dať si prácu. Po nie­koľ­kých ro­koch sa však oci­tol v af­ric­kej Ugande. Do tejto kra­jiny od­ces­to­val na po­zva­nie jeho ka­ma­ráta Ma­reka Cho­mistu, kto­rého spoz­nal v Lon­dýne na TAO Spi­ri­tual Re­treat.

Spo­ločne pre­ces­to­vali 2-ti­síc ki­lo­met­rov a v kra­jine strá­vili 3 týždne. Nav­ští­vili najmä ná­rodné parky na zá­pad­nej strane Ugandy ako sú Bwindi Im­pe­net­rable Na­ti­onal Park , Qu­een El.Park, Is­hasa, Sesse Is­lands on Vic­to­ria Lake. Ta­moj­šia kra­jina obom Slo­vá­kom veľmi pri­rá­stla k srdcu a do­stali ná­pad za­lo­žiť ces­tovnú agen­túru. Od­stu­pom času An­ton pri­znáva, že išlo o po­merne plytkú myš­lienku a tejto ví­zie sa rad­šej vzdal.

„Od ma­lička sme chceli po­má­hať svetu, najmä prí­rode, no ne­ve­deli sme ako na to,“ ho­vorí An­ton pre Star­ti­tup. Na­ko­niec sa spo­jili s ria­di­te­ľom naj­star­šieho parku na se­vere Ugandy. Za­re­gis­tro­vali sa ako ne­zis­ková or­ga­ni­zá­cia a spo­ločne s miest­nymi ško­lákmi za­čali čis­tiť ná­rodné parky a spo­ločne pre­šli bez mála 6-ti­síc ki­lo­met­rov na­prieč kra­ji­nou. 

Zá­chrana di­vo­činy v Ugande

Uganda sa na­chá­dza v rov­ní­ko­vom pásme Zeme, kde náj­deš aj vzácne daž­ďové pra­lesy, ktoré sa však ne­us­tále zmen­šujú, a to kvôli rôz­nym, na­ozaj ab­surd­ným dô­vo­dom. Je­den z prog­ra­mov na kto­rom sa An­ton spo­lu­po­dieľa, sa za­me­riava práve na za­sta­ve­nie ni­če­nia „pľúc na­šej Zeme”. Spo­ločne s tí­mom sa za­me­riava na od­ku­po­va­nie po­zem­kov na hra­nici s ná­rod­nými par­kami. Tak­tiež ve­die prog­ram za­me­raný na čis­te­nie a mo­ni­to­ro­va­nie vzác­nych pra­le­sov.

„Z dob­ro­voľ­ných da­rov chceme sku­po­vať po­zemky na okraji džun­gle, ktoré ne­cháme sa­mo­voľne, di­voko za­rásť. Vrá­time tak pri­ro­dzené pro­stre­die ti­sí­com ži­vých tvo­rov a v ne­po­sled­nom rade mô­žeme ho­vo­riť aj o zá­chrane zdroju kys­líka pre nás všet­kých. Je dô­le­žité si uve­do­miť, že jeden ár tro­pic­kého daž­ďo­vého pra­lesa vy­pro­du­kuje denne kys­lík až pre 900 ži­vých or­ga­niz­mov,” ho­vorí An­ton.

An­ton však po­kra­čuje aj v ďal­ších ak­ti­vi­tách a spo­ločne s tí­mom točí 3-dielny film v Ugande. Aj keď am­bi­ci­ózny Hu­men­čan ne­žije na Slo­ven­sku už 22 ro­kov, v spo­lu­práci s par­tnermi plá­nuje re­a­li­zo­vať aj prog­ram na čis­te­nie prí­rody u nás na Slo­ven­sku.

Naša pla­néta je enormne za­mo­rená plas­tami, ľu­ďom by sa mohlo zdať, že na zá­chranu od la­víny plas­tov je už ne­skoro. An­ton však stále verí v zmenu. „Mys­lím, že ni­kdy nie je ne­skoro, treba ve­riť a spra­viť po­trebné kroky, od­hod­lať sa a zme­niť ži­votný štýl.”

Na po­moc jeho ne­zis­ko­vej or­ga­ni­zá­cii mô­žeš prísť aj ty. „Jed­no­značne áno. Prog­ramy sú ur­čené pre všet­kých ľudí. Čím nás bude viac, tým lep­šie,” ho­vorí An­tonViac o tom, ako po­môcť a za­po­jiť sa do dob­ro­voľ­níc­keho prog­ramu náj­deš na stránke Green Life UgandaV Ugande tak v rámci dob­ro­voľ­níc­keho prog­ramu mô­žeš strá­viť až 21 dní. An­ton však upo­zor­ňuje, že tento prog­ram nie je ur­čený pre tých, ktorí chcú ísť na re­la­xačnú do­vo­lenku.

EÚ chce do nie­koľ­kých ro­kov za­ká­zať po­u­ží­va­nie jed­no­rá­zo­vých plas­tov, bude mať podľa teba toto opat­re­nie zmy­sel?

„To, že EÚ plá­nuje zru­šiť do nie­koľ­kých ro­kov jed­no­rá­zové plasty je v pod­state ne­vy­hnutná vec. Je však ne­po­cho­pi­teľné, prečo chcú kom­pe­tentní ča­kať na za­ve­de­nie zmien nie­koľko ro­kov. Veď si­tu­ácia je na­ozaj alar­mu­júca. Na­prí­klad Aus­trá­lia zre­du­ko­vala 80 % jed­no­rá­zo­vých plas­tov za 3 me­siace. Prečo ča­kať roky, keď sa tento prob­lém dá vy­rie­šiť za pár me­sia­cov. Už dnes pi­jeme v takz­va­nej pit­nej vode pri­bližne 60-ti­síc mik­ro­čas­tíc pla­tov a iných ne­uro­to­xí­nov,” do­dáva An­ton.

Pridať komentár (0)