Slovákov sužuje ďalší obrovský problém, ktorý trápi až 90 % územia Slovenska. Môže nás pripraviť o jedlo

  • Stav pôdnej vlahy nie je ani náhodou ideálnym
  • Situácia sa v porovnaní s predchádzajúcim týždňom dokonca zhoršila
Ilustračný obrázok
Ilustračný obrázok, tasr/AP Photo/Michael Probst, tasr/HaZZ v Trnave
  • Stav pôdnej vlahy nie je ani náhodou ideálnym
  • Situácia sa v porovnaní s predchádzajúcim týždňom dokonca zhoršila

Počasie sa s nami v poslednom období nemazná. Na mnohých územiach ide z extrému do extrému. Aktuálne vo vzduchu visí problém súvisiaci s deficitom vlahy na území celého Slovenska.

Neobišli ani juhozápad Slovenska

Stav pôdnej vlahy nemožno ani z ďaleka označiť za dobrý. Práve naopak. „Situácia sa v porovnaní s predchádzajúcim týždňom zhoršila na viacerých miestach. Sucho sa zvýraznilo najmä na Orave a Kysuciach, pričom už pomerne veľká časť Oravy je zasiahnutá extrémnym suchom,“ píše na sociálnej sieti Slovenský hydrometeorologický ústav.

Kollár: Na zastavenie šírenia delta variantu by sme sa museli izolovať doma a do obchodov chodiť v skafandroch

Suchá však neobišli ani juhozápad Slovenska a Považie. V povrchovej vrstve je výnimočné až extrémne sucho aj tam. Relatívne nasýtenie v povrchovej vrstve je podľa SHMÚ pod hranicou 10 % už na štvrtine územia. Najhoršie sú na tom priľahlé oblasti Záhorskej a Podunajskej nížiny.

V mínusových hodnotách

Deficit pôdnej vlahy stúpol na Orave na -60 až -80 mm. Deficit vlahy pozorujeme už na približne 90 % územia Slovenska,“ informuje SHMÚ. Meteorológovia tiež objasňujú, že deficit zrážok je za posledných 90 dní najvyšší vo Švedlári, a to približne mínus 90 milimetrov.

S hodnotami približne mínus 80 milimetrov, je deficit zrážok prítomný aj v Bardejove a Medzilaborciach.

pôda
zdroj: pixabay/KRiemer

Menšie výnosy aj dezertifikácia

Nie je nutné oplývať výnimočne vysokým intelektom na to, aby sme pochopili, že extrémne suchá pôda je obrovským problémom. Na pokračujúci pokles vlhkosti ako taký, poukazuje aj Európska enviromentálna agentúra.

Tí upozorňujú, že vo všeobecnosti môže pokles vlhkosti pôdy zvýšiť potrebu zavlažovania v poľnohospodárstve, čo by mohlo viesť aj k menším výnosom a dokonca k dezertifikácii. To by mohlo mať dramatický vplyv na produkciu potravín.

„Zmeny sezónnych teplôt môžu tiež posunúť ročné cykly rastlín a zvierat, čo povedie k nižším výnosom. Napríklad jar môže prísť skôr a stromy môžu rozkvitnúť ešte pred tým, ako sa vyliahnu ich opeľovače. Vzhľadom na očakávaný populačný rast musí svetová produkcia potravín stúpať a nie klesať,“ uviedla ešte v roku 2019 Európska enviromentálna agentúra.

Pôda
zdroj: pixabay/PublicDomainPictures

 

Zdroje: Facebook/SHMÚ, Európska enviromentálna agentúra

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá