Slovenské dlhopisy sľubujú istotu, no trhy ušli o míle ďalej. Porovnali sme, ako veľmi zaostávajú (TÝŽDENNÝ PREHĽAD)

Finančné trhy zažívali posledné mesiace turbulentné obdobie, zatiaľ čo ľudské príbehy zo sveta priniesli správy o odvahe, kultúrnych rozdieloch aj hľadaní domova v netradičných podmienkach. Tento týždeň sa v prémiových článkoch Startitup stretli tri odlišné svety: výkon slovenských dlhopisov, vzťah dvoch ľudí z opačných kultúr a umelec, ktorý žil v opustenej vile v Poľsku.

Svetová burza aj zlato výrazne porážajú naše štátne dlhopisy

Začiatkom apríla tento rok štát predstavil dva nové dlhopisy určené pre bežných sporiteľov – INVESTOR a PATRIOT. Komunikované boli ako bezpečný nástroj na ochranu úspor pred neistotou na trhoch, no takmer okamžite sa ozvala vlna kritiky. Ekonómovia upozorňovali, že pri inflácii nad 3,5 % nedokážu tieto produkty reálne udržať kúpnu silu peňazí.

Od emisie ubehlo 235 dní, čo už umožňuje porovnať ich výkonnosť s rizikovejšími aktívami na svetových trhoch. Kým štátne dlhopisy postupne nabiehajú na sľúbený úrok, globálne akciové indexy či zlato si za tento čas prešli dynamickým rastom. Rozdiel je viditeľný: trhy v Európe, USA aj vo svete od apríla vzrástli približne o 7 až 10 %, zatiaľ čo INVESTOR a PATRIOT ostávajú v pásme okolo troch percent ročne.

Dlhopis INVESTOR ponúka fixný ročný výnos 3 % so splatnosťou dva roky. PATRIOT ponúka 3,3 %, no s viazanosťou na štyri roky. Pre konzervatívnych sporiteľov môže ísť o férovú ponuku, štát však priznáva, že ide o bezpečný, nie výnosový produkt. Pri úrokoch nižších než inflácia reálna hodnota peňazí mierne klesá.

Analytik Marek Nemky vysvetľuje, koľko doteraz reálne zarobili: „Pri dlhopise INVESTOR ide približne o 1,9 % a pri PATRIOT-e o 2,1 %. Ak ste investovali 1 000 eur, váš ‘zarobený’ úrok momentálne predstavuje 19, respektíve 21 eur. Treba však pripomenúť, že tieto peniaze reálne uvidíte na účte až v čase výplaty kupónu, teda v apríli budúceho roka.“

Konzervatívna investícia tak opäť ukazuje svoje limity v prostredí zvýšenej inflácie a v porovnaní s dynamickým globálnym trhom. Na druhej strane poskytuje istotu, ktorú volatilné aktíva garantovať nedokážu.

Prečítaj si celý článok TU.

Slovák Viktor o svadbe v Thajsku, stereotypoch a očakávaniach

Viktor a Supisarapa sa spoznali na opačnom konci sveta – v austrálskom Lucky Bay. Jej partii zlyhala baterka v aute, jeho tím sa ocitol na mieste presne v správnej chvíli. Po krátkom rozhovore si začali písať a nasledujúce tri mesiace fungovali na diaľku medzi Perthom a Melbourne. O ich príbehu, kultúrnych rozdieloch aj stereotypoch hovoria v otvorenom rozhovore.

Najsilnejší moment ich vzťahu prišiel, keď si Viktor vážne zlomil zápästie. Poisťovňa odmietla preplatiť operáciu a náklady dosiahli približne 30-tisíc dolárov. Práve vtedy Supisarapa ukázala gesto, ktoré Viktor dodnes považuje za výnimočné. „Keď skončila posledný deň školy v Melbourne, kúpila si letenku a na druhý deň letela za mnou do Perthu, aby bola so mnou,“ opisuje. Pomáhala mu pri bežných veciach a zabezpečovala domácnosť, kým mal ruku v sadre päť mesiacov.

Neskôr spolu cestovali k Uluru, kde sa ich vzťah definitívne prehĺbil. Viktor priznáva, že hoci existujú stereotypy o „západniaroch“ v Thajsku, jeho manželka patrí medzi rodinne založené, pokorné ženy. Vysvetľuje, že Thajsko je kultúrne rozmanité a generalizácie sú často skresľujúce.

Viktor aj Supisarapa neskôr žili v Austrálii, v Thajsku a napokon sa usadili v Nórsku. V rozhovore hovoria aj o očakávaniach thajských rodín či rozdieloch medzi slovenskými a thajskými svadbami. Niektoré bohatšie rodiny podľa ich slov očakávajú vysoké sumy ako dar, čo môže byť pre Európanov prekvapivé. Napriek rozdielom partneri tvrdia, že ich vzťah funguje najmä vďaka rešpektu a trpezlivosti.

Prečítaj si celý článok TU.

Beatnik Peter býval v opustenej vile v Poľsku

Peter Hlad je umelec, slobodomyšlienkar a ako sám seba nazýva – beatnik súčasnosti. Svoj domov vidí všade tam, kde si ho vie vytvoriť. Počas pobytu v Poľsku sa rozhodol bývať v opustenej vile Marína, ktorú objavil na urbexových fórach. Predtým žil dobrovoľne niekoľko mesiacov na ulici, a preto mu myšlienka opustenej budovy neprišla zvláštna.

Vila bola špinavá, zanedbaná a nepripravená na život. Peter si však vyhliadol najčistejšiu izbu, vypratal ju a umyl podlahu. Tvrdí, že neporiadok mu neprekážal. „O mesiac som v miestnosti mal vonné sviečky,“ smeje sa.

Byrokracia spojená s intrákom ho nelákala, preto si zvolil vilu. V nej prežíval bežné dni, riešil vykurovanie aj hygienu v podmienkach, ktoré opisuje ako náročné, ale rešpektujúce jeho potrebu slobody. Zážitky z vily však neboli len príjemné. Peter priznáva, že v nej zažil nepríjemné sny a až neskôr zistil, že sa tam kedysi odohrala vražda. Téma paranormálnych javov je prirodzenou obavou pri bývaní v opustených priestoroch, no v jeho prípade išlo skôr o atmosféru a ticho, ktoré budova dlhé roky skrývala.

Peter hovorí, že napriek všetkým výzvam mu vila poskytla priestor na tvorbu, rozmýšľanie aj slobodu, ktorá je pre umelca kľúčová.

Prečítaj si celý článok TU.