Slovenské zákony pojem „prales“ nepoznajú. Ťažbou sa zbavujeme ich posledných zvyškov v krajine

Linda Cebrová / 11. októbra 2018 / Eko

zdroj: Karol Kalinsky, Adrian Lesko
  • Na Slo­ven­sku tvo­ria pra­lesy a pra­le­sové zvyšky len 0,49 % z vý­mery le­sov SR
  • Rok čo rok ich však ubúda, na­koľko ich les­níci cel­kom bez­trestne vy­rú­ba­vajú

V mno­hých prí­pa­doch zá­kony na­šej kra­jiny umož­nili za po­sled­ných pár ro­kov vy­krad­núť ti­síce hek­tá­rov vzác­nych hor­ských le­sov v na­šich ná­rod­ných par­koch.

Niet sa čomu di­viť, cena za drevo je lá­kavá a prin­cíp vý­rubu veľmi jed­no­du­chý. Dnes v pod­state stačí, aby mal lesný hos­po­dár vo vrecku sprej s bie­lou far­bou a svoje dielo vy­zna­čil po ob­vode vy­ťa­že­nej plo­chy bie­lymi krížmi. V tom mo­mente sa jedná o tzv. ná­hodnú ťažbu a všetko je le­gálne, mô­žete vy­rú­bať tre­bárs aj celý ná­rodný park.

Uká­zalo sa to aj v naj­nov­šej kauze, kedy došlo k vy­rú­ba­niu po­sled­ného pra­les­ného zvyšku ši­roko ďa­leko. Na­koľko na okra­jo­vých stro­moch okolo vy­ťa­že­nej plo­chy boli vy­ma­ľo­vané biele kríže, zá­kon ne­bol po­ru­šený.

Je dô­le­žité pri­po­me­núť, že od roku 2009 lesní hos­po­dári po­ško­dili alebo zni­čili viac ako 30 pra­les­ných lo­ka­lít Slo­ven­ska. Po­stu­po­vali v sú­lade so zá­ko­nom, keďže ten nič také ako pra­les ne­pozná. Tento prí­pad nie je iný ani v tom, akým bru­tál­nym spô­so­bom sa ťažba vy­ko­nala.

„Už sme si zvykli na holé ze­ro­do­vané svahy so zni­če­ným pri­ro­dze­ným zmla­de­ním, zni­če­nými hniez­dis­kami, spla­ve­nou pô­dou a ko­pou skál, aj na sieť roz­bah­ne­ných ciest v str­mých sva­hoch hôr, ktoré vlastne nie sú ces­tami, lebo sú to úče­lové ko­mu­ni­ká­cie slú­žiace les­nému hos­po­dár­stvu. Ani na tie teda nie je po­trebné žiadne po­vo­le­nie,” ho­vorí Ka­rol Ka­lin­ský z ini­cia­tívy My Sme Les.

No predsa je na tomto prí­pade niečo iné. Les­níci mali v ru­kách pí­somné upo­zor­ne­nie od úradu MŽP SR, v kto­rom bolo jasne uve­dené, že ťaž­bou môžu po­ško­diť alebo zni­čiť bio­top chrá­ne­ného vzác­neho hlu­cháňa v Po­lo­ni­nách.


Kom­pe­tentní tak ve­deli o tom že idú ťa­žiť v pra­le­so­vom zvyšku, boli na to upo­zor­není ma­po­va­teľmi. “Mali do­konca aj list z mi­nis­ter­stva ži­vot­ného pro­stre­dia, z kto­rého vy­plý­valo, že im za ob­me­dze­nie hos­po­dá­re­nia v pred­met­nej lo­ka­lite patrí ma­jet­ková ujma. Boli sa s nimi po­roz­prá­vať ochra­nári, vy­ho­to­vi­te­lia Prog­ramu zá­chrany hlu­cháňa, pri­ho­vá­rali sa vedci, ale nič z toho ne­po­mohlo,” upo­zor­ňuje Ka­lin­ský.

Lesní hos­po­dári sa roz­hodli inak. Roz­hodli sa uro­biť to, čo im vy­ho­vo­valo. A uká­zali, že Les sú Oni, patrí im a tak si v ňom môžu ro­biť čo chcú. My os­tatní sa te­raz mô­žeme len pri­ze­rať na holé kopce a stratu, ktorá je však pre istú sku­pinu ľudí ví­ťazs­tvom.

Pridať komentár (0)