Slovenskí dôchodcovia často živoria. Neviem si predstaviť, ako by som sama utiahla chod domácnosti, hovorí seniorka

Dôchodok je obdobím pokoja a oddychu. Akousi odmenou za odpracované roky. Teda, aspoň by ním mal byť. Seniori zo zahraničia sú k tejto predstave bližšie, než tí slovenskí.

Priemerný verzus minimálny

Z údajov z minulého roka totiž vyplýva, že na Slovensku bolo až 260-tisíc dôchodcov, ktorí sa prepadli do takzvanej závažnej materiálnej deprivácie. Ekonomická analytička Lenka Buchláková v tom čase informovala, že nedoplatky sú v prípade dôchodcov spojené s nájomným, poplatkami za energie či splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek.

„Mnohí dôchodcovia, ktorí sa ocitli v závažnej materiálnej deprivácii, nemajú ani práčku a iné spotrebiče, ktoré sú pre mnohých v domácnosti samozrejmosťou. Veľké percento dôchodcov si takisto nemôže dovoliť udržiavať doma primerané teplo,“ skonštatovala v tom čase Buchláková.

Nemalá skupina slovenských dôchodcov živorí a akýkoľvek nečakaný výdavok v ich prípade znamená finančnú tieseň. Z údajov sociálnej poisťovne vyplýva, že ku 31. decembru 2021 sa priemerná výška vyplácaných starobných dôchodkov pohybovala vo výške 505,68 €. Ide však o priemernú sumu, ku ktorej sa často mnohí ani len nepriblížia.

Minimálny dôchodok sa už pohybuje v iných sumách. Slovenský senior k 31. decembru 2021 poberal minimálny dôchodok v sume 334,30 eura.

zdroj: unsplash/CDC

Na cestovanie  nemajú

„Celý život som robil a platil zdravotné poistenie na to, aby som teraz míňal vysoké sumy u lekárov. Netvrdím, že z dôchodku si náklady nepokryjem. O tom ale, že si môžem niečo ušetriť, môžem hovoriť len sotva. Stačia jedny Vianoce, počas ktorých chcem dopriať vnúčatám, a mnoho úspor je fuč,“ hovorí Anton.

Aj napriek tomu, že dôchodky sa v roku 2022 zvýšia o 1,3 percenta mesačnej sumy dôchodku, seniorov to pravdepodobne z biedy nevytrhne. „Mám obrovské šťastie, že žijeme spolu s manželom. Neviem si predstaviť, ako by som výhradne z môjho dôchodku utiahla chod domácnosti, stravu a doplatky za lieky,“ hovorí nám 70-ročná Anna.

Slovenským dôchodcom príliš veľa peňazí nazvyš nezostáva.

„V roku 2019 totiž míňali domácnosti dôchodcov navyše na dve položky: jedlo a bývanie. Pre porovnanie, domácnosti zamestnancov na tieto dve položky míňali len 36%,“ uvádza pre Startitup hovorkyňa Tatra banky Simona Miklošovičová.

Tá ďalej dodala, že dôchodcovia sa stravujú najmä doma a ich výdavky na hotely, kaviarne a reštaurácie predstavujú 3,4 % z celkových výdavkov, oproti 5,7 % pri zamestnancoch. Ak by si chcel priemerný dôchodca ušetriť na dovolenku v zahraničí, musel by poriadne uťahovať opasok. Z údajov tiež vyplýva, že dôchodcovia míňajú na rekreáciu menej ako zamestnanci.

„4,8 % výdavkov dávajú na kultúru dôchodcovia, 6,3 % zamestnanci. Na cestovanie je to 6,6 % dôchodcovia, 11,8 % zamestnanci,“ hovorí ďalej Miklošovičová.

zdroj: unsplash/Abi Howard

Je nutné sporiť si individuálne

Ak by sme sa na situáciu pozreli v porovnaní s inými krajinami, je nutné povedať, že výdavky na starobné penzie tvorili na Slovensku v roku 2019 7,7 % HDP, pričom priemer v EÚ bol 10,4 %.

„Keď si to spojíme s mierou náhrady, vidíme, že problémom na Slovensku sú skôr nízke mzdy (vyššie mzdy znamenajú aj vyššie odvody, a teda aj vyššie potenciálne dôchodky). Navyše, Slovensko patrí medzi krajiny s najhorším budúcim demografickým vývojom, priemer EÚ teda pravdepodobne dobehneme časom nie zvyšovaním penzií, ale nárastom počtu dôchodcov,“ objasňuje.

Podľa nich je nevyhnutné sporiť si na dôchodok aj individuálne a vstup do 2. piliera by mal byť štandardom. Vhodným je podľa ich názoru doplnkové dôchodkové sporenie, kde môže sporiteľ využiť daňovú úľavu a príspevok od zamestnávateľa.

„Výhodou je aj to, že si môže sporiť menšie čiastky, ale pri dlhodobom sporení si nasporí zmysluplnú sumu, ktorá mu môže zabezpečiť lepší dôchodok,“ uzatvára.

zdroj: unsplash/Tim Kilby

V zahraničí je to inak

Porovnávať sa s inými krajinami je pomerne zložité, pretože dôchodkové systémy sa líšia od krajiny ku krajine. Podľa Melbourne Mercer Global Pension Indexu má najlepšie dôchodkové systémy Island, Holandsko a Dánsko. V prípade tretej spomenutej krajiny sú dôchodky vyplácané z daní, ktoré rozhodne nepatria k tým najnižším.

Podľa portálu Openiazoch si tiež Dánsko môže dovoliť nižšiu štátnu podporu, pretože financie, ktoré putujú seniorom, sú doplnené zamestnaneckými dôchodkovými plánmi.

„Asi 90 % Dánov má prístup aj k dôchodkovému sporeniu prostredníctvom zamestnávateľa. Zamestnávatelia aj zamestnanci prispievajú na penzijný účet,“ uvádza web.

Podobne je na tom aj Holandsko, kde je štátny dôchodok financovaný aj z príspevkov zamestnancov vo výške 17,9 % platu. „Osamelí dôchodcovia“, ktorí majú nárok na plný štátny dôchodok, mohli v roku 2020 poberať dohromady 1 270,67 € v hrubom (70 % čistej minimálnej mzdy), kým manželské alebo partnerské páry mohli dostať 870,03 € (50 % čistej minimálnej mzdy), píše Expatica.