Slovensko očakáva nárast nelegálnej migrácie

Slovensko v najbližších mesiacoch predpokladá nárast nelegálnej migrácie. Dôvodom sú aj faktory ako zlá bezpečnostná, ekonomická a environmentálna situácia v domovskej krajine, ktorú nelegálni migranti opúšťajú.

Štátny tajomník Ministerstva vnútra (MV) SR Vendelín Leitner to uviedol vo svojom vystúpení na utorkovej videokonferencii Salzburského fóra. TASR o tom informoval tlačový odbor MV SR.

Nejde o hranicu s Ukrajinou

Najčastejším partnerom pri readmisiách z tretích krajín je pre Slovensko podľa Leitnera Ukrajina. „Čísla nelegálnych vstupov na územie Slovenska z Ukrajiny z roku 2021, kedy Ukrajina prevzala 171 osôb z celkového počtu 190, poukazujú na rokmi vybudované a spoľahlivé partnerstvo. Najväčšiu časť nelegálnej migrácie na územie Slovenska však netvorí nelegálne prekročenie pozemnej hranice s Ukrajinou, ale tranzitná migrácia zo západného Balkánu,“ skonštatoval.

Ministerská videokonferencia sa konala pri príležitosti ukončenia polročného predsedníctva Poľskej republiky. Hlavnými témami diskusných príspevkov boli hybridné hrozby a používanie migrácie zo strany bieloruského režimu.

Okrem členských štátov Salzburského fóra sa online konferencie zúčastnili ministri a zástupcovia krajín západného Balkánu, minister a zástupcovia Moldavska.

Klimatické zmeny

Environmentálna situácia sa zhoršuje kvôli klimatickým zmenám každým rokom. Jej dopady pociťujeme aj na Slovensku.

Vyše tri štvrtiny Slovákov sa zhodujú, že klimatická zmena v súčasnosti prebieha. Dve tretiny pociťujú jej vplyv v každodennom živote. Obavy v súvislosti s klimatickou zmenou má tretina dospelých.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák - Podľa mnohých mladých ľudí je bezdetnosť riešením klimatickej zmeny.

Vyplýva to z výskumu, ktorý realizovala Katedra environmentálnych štúdií Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne a Inštitút 2050. Realizovaný bol reprezentatívnym dopytovaním na vzorke 1934 ľudí.

Približne tri štvrtiny Slovákov si želajú, aby sa do ochrany klímy viac ako doteraz aktívne zapojili priemyselné podniky a firmy, vláda, envirorezort, politici aj starostovia a primátori.

„Väčšiu angažovanosť v znižovaní emisií očakáva väčšina z tých, ktorí uvažujú o voľbe OĽANO, SaS, Sme rodina, Hlas-SD, KDH, Za ľudí a Progresívneho Slovenska,“ povedal zakladateľ a riaditeľ Inštitútu 2050, sociálny a environmentálny psychológ Jan Krajhanzl.

Nie, ak majú Slováci platiť

Výsledky ukazujú, že viac ako 75 percent obyvateľov súhlasí s tým, aby sa ekonomicky podporovali obnoviteľné zdroje energie. Podporu výroby energie zo slnka, vetra a vody podporujú viac ako tri štvrtiny obyvateľov. Vyše trojpätinovú podporu má výroba energie z biomasy a geotermálnych zdrojov.

Tiež by sa podľa prieskumu mali vytvárať prírodné prvky na zadržiavanie vody v krajine, ekonomicky podporovať zatepľovanie budov a stavba budov nenáročných na energie a podporovať ekologické postupy v poľnohospodárstve.

Z prieskumu vyplýva, že Slováci nie sú ochotní platiť pre ochranu klímy vyššie ceny alebo dane. Štvrtina pripúšťa, že by znížila svoju životnú úroveň. Viac ako polovica by súhlasila so zmenou životného štýlu.

Slovenskej verejnosti nie sú často známe základné informácie o zmene klímy a jej ochrane, hodnotia autori prieskumu.

„Veľká väčšina verejnosti napríklad nevie, že ku klimatickej zmene neprispieva diera v ozónovej vrstve, ako výrazne za posledné roky zlacnila výroba energie z obnoviteľných zdrojov alebo aké vysoké sú emisie skleníkových plynov Slovenska v porovnaní s inými krajinami,“ priblížili.

Dve tretiny Slovákov by si priali, aby sa slovenské neziskové organizácie viac zapojili do riešenia zmeny klímy. Viac ako polovica podporuje petície na ochranu klímy. Klimatické demonštrácie a štrajky schvaľujú menej ako tri desatiny dospelých.