Slovensko oddnes žije na ekologický dlh, nášmu životnému štýlu nestačia ani necelé 3 planéty

  • Slovensko žije od stredy na ekologický dlh
  • Kým v minulom roku si obyvatelia vyčerpali prírodné zdroje 27. mája, tento rok prišiel „overshoot day" o päť dní skôr
  • Znamená to, že pre svoj životný štýl potrebujú Slováci ročne 2,6 planéty
tara
pixabay.com
  • Slovensko žije od stredy na ekologický dlh
  • Kým v minulom roku si obyvatelia vyčerpali prírodné zdroje 27. mája, tento rok prišiel „overshoot day" o päť dní skôr
  • Znamená to, že pre svoj životný štýl potrebujú Slováci ročne 2,6 planéty

Naše správanie je nezodpovedné voči našim deťom. Dlhodobo využívame zdroje skôr, ako ich príroda dokáže obnoviť, a tak škodíme sami sebe. Problémami Slovenska sú najmä intenzívne poľnohospodárstvo či zvyšovanie ťažby lesa,“ hovorí pre TASR Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko, s tým že politici tejto problematike venujú stále malú pozornosť.

Európska únia žije tento rok na ekologický dlh už od 10. mája, Rusko od 26. apríla a USA už od 15. marca. Tohtoročný celosvetový „overshoot day“ sa očakáva koncom júla. Na porovnanie, v roku 1970 pripadol deň environmentálneho dlhu na 29. december, v roku 2000 to bol 23. september a minulý rok sa začal ekologický dlh 1. augusta.

Naše správanie nie je len nezodpovedné, ale aj nebezpečné. Dôsledkom sú veľké straty pre ekonomiku i pre ľudské zdravie – prejavy extrémneho počasia stáli európsku ekonomiku od roku 1980 už viac ako 450 miliárd eur a v dôsledku znečisteného ovzdušia predčasne v Európe zomrie ročne viac ako 430 000 ľudí,“ poznamenáva Ester Asinová, riaditeľka WWF European Policy Office v Bruseli.

Rovnako ako bankový výpis sleduje príjmy a výdaje, tak Global Footprint Network (Platforma globálnej ekologickej stopy) meria dopyt a ponuku prírodných zdrojov a ekologických služieb pre ľudstvo. Okamžik prelomu nastáva každý rok o niekoľko dní skôr. Napríklad v roku 1993 pripadol až na 21. september. Znamená to, že naša ohľaduplnosť k planéte každý rok klesá a naše „potreby“ sa zvyšujú.

Global Footprint Network k svojmu prieskumu využíva údaje OSN z tisícov oblastí ľudskej činnosti vrátane rybárčenia, lesníctva, dopravy a energetiky. Podľa inštitútu na začiatku 60. rokov ľudstvo využívalo len tri štvrtiny kapacity zdrojov Zeme a od 70. rokov v dôsledku ekonomického a populačného rastu začal „dopyt prekračovať ponuku“. Technologický a priemyselný rast tak priniesol svoju daň.

Zodpovednosť za preťaženie našej planéty je predovšetkým na strane západných zemí s ich obrovským materiálnym nadštandardom. Nemá teda cenu zvaľovať vinu len na najľudnatejšie štáty sveta, ako sú India či Čína. Nespravodlivosť takéhoto prístupu sa naplno ukáže, ak sa pozrieme na štatistiky. Ekologická stopa Indie aj napriek jej ľudnatosti dosahuje v prepočte na jednotlivca len 1,2 gha, čo je o 6 % menej ako globálny priemer na obyvateľa pri stopercentnom vyťažení.

zdroj: footprintnetwork.org, TASR

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá