Slovensko prišlo o 200 miliónov eur z eurofondov. Patríme medzi najhorších v Únii

V čerpaní eurofondoch patríme medzi najhorších – veta, ktorá sa u nás objavuje už niekoľko rokov a akosi sme si na ňu, bohužiaľ, zvykli.

Aby sme boli presnejší, pri pohľade na tabuľku, ako jednotlivé krajiny stihli využiť svoje eurofondy počas takzvaného 3. programového obdobie EÚ (2014 – 2020), sme na tom tretí najhorší, za nami sú už len Rumuni a Chorváti.

Z tohto predošlého obdobia sme stále nevyčerpali skoro 7 miliárd eur. Našťastie, ešte stále máme šancu tieto peniaze v blízkej budúcnosti využiť a dobehnúť zameškané.

Ako uvádza analytik Marián Labaj vo svojej správe, ktorú zverejnila Národná banka Slovenska (NBS) a informovala redakciu Startitup, podobnú skúsenosť s dobiehaním máme aj z predošlého 2. obdobia, kde sa nám to „viac-menej podarilo dobehnúť“.

No aj napriek tomu, že stále je šanca tieto peniaze využiť a neprísť o ne, Slovensko sa už so svojím meškaním pripravilo podľa Labaja o približne 200 miliónov eur.

zdroj: Unsplash / Christian Dubovan

Postarala sa o to inflácia a zdražovanie, jednoducho povedané, to, čo sme si za tie peniaze mohli dovoliť pred niekoľkými rokmi, dnes už nemôžeme. Reálne tak síce máme v rukách stále tú istú sumu, no jej hodnota je už iná.

„Rýchlejšou implementáciou v období, keď bol vplyv cien zanedbateľný, by sme dokázali obstarať viac tovarov a služieb v hodnote približne 200 miliónov eur,“ vysvetľuje Labaj.

Ten vo svojej správe vytiahol aj niekoľko na Slovensku aktuálnych infraštruktúrnych projektov, ako napríklad výstavbu úseku diaľnice D1 medzi Budimírom a Bidovcami, ktorej cena je takmer 170 miliónov eur, 2. fázu úseku D3 medzi Žilinou Strážov a Brodnom za 145 miliónov, či ďalší úsek R2 medzi medzi Košicami Šaca a Košickými Oľšanmi za 165 miliónov eur.

Labaj tým chce povedať, že ak by sme eurofondy neodkladali a nemeškali s nimi, jeden z týchto úsekov sme mohli mať v podstate zadarmo a ešte by nám aj niečo ostalo.