Slovensko si stanovilo rok, kedy sa chce definitívne stať uhlíkovo neutrálnou krajinou 

Podľa Radeka Kubalu z Greenpeace Slovensko, ide o dôležitý krok pre Slovensko a jeho regióny, nakoľko ukazuje jeho reálne smerovanie v čase klimatickej krízy.

K tomuto smerovaniu sa pridáva aj čerstvá prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá sa na stretnutí  s premiérom vyjadrila nasledovne. „Som veľmi rada, že záväzok o uhlíkovej neutralite slovenská vláda považuje nielen za dobrý, ale chce ho aj prijať. To znamená,  že do roku 2050 by záväzok platil aj pre SR. Toto veľmi kvitujem,” hovorí.

Teraz je na ťahu vláda, ktorá musí zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať Akčný plán pre transformáciu regiónu horná Nitra, ktorý vo svojej poslednej verzii obsahoval aj konečný termín, kedy by sa malo s ťažbou uhlia na Slovensku skončiť. Definitívne potvrdenie presného dátumu sa očakáva začiatkom júla.

zdroj: pexels.com

Vláda musí taktiež zabezpečiť, aby bol dátum ukončenia ťažby, ktorý pripadá na rok  2023, začlenený aj do Národného energetického a klimatického plánu (NECP), ako dátum uzávierky oboch uhoľných elektrární Nováky a Vojany.

Týmto rozhodnutím Slovensko vysiela ostatným krajinám V4 jasné posolstvo, že vzdanie sa uhlia v regióne je možné a je jedinou cestou v boji proti klimatickej kríze.

zdroj: pexels.com

„S týmto historickým vyhlásením Slovensko konečne prestalo pôsobiť ako partner v trestnej činnosti s Poľskom, pokiaľ ide o spaľovanie uhlia a podnecovanie klimatickej krízy. Ide o prielomový rozkol v skupine V4, vďaka čomu je poľská vláda ešte ojedinelejším okupantom uhlia a klimatický vrahom. Väčšina Poliakov chce, aby sa do roku 2030 vyradilo uhlie, ale vláda sa ho nechce vzdať,“ hovorí klimatický aktivista z Greenpeace v Poľsku Iwo Łoś.

Podľa súčasnej politiky Európskej únie sa očakáva, že úrady do roku 2050 znížia emisie takmer o 60 % v porovnaní s rokom 1990. Najviac zásluh by na tom malo mať efektívnejšie využívanie energie a cielenie na obnoviteľné zdroje, ktoré má EÚ k dispozícii.

Malá krajina, ktorá ide príkladom celému svetu

Bhután patrí k najchudobnejším krajinám sveta, zdá sa však, že z viac než 200 krajín dnešného sveta je jedinou krajinou, ktorá je uhlíkovo neutrálna. Presnejšie povedané Bhután, nie je uhlíkovo neutrálny, ale uhlíkovo negatívny. 

Celá táto krajina produkuje 2,2 miliónov ton oxidu uhličitého, ale miestne lesy pohltia viac než trojnásobok tohto množstva. Táto krajina je každoročne záchytným úložiskom uhlíka pre viac než 4 milióny ton CO₂.

To však nie je všetko. Bhután väčšinu obnoviteľnej elektriny, ktorú generuje z tamojších rýchlych riek, vyváža. Do roku 2020 bude dokonca vyvážať dostatok elektriny na to, aby nahradila 17 miliónov ton CO₂. 

A ak Bhután využije čo i len polovicu potenciálu jeho vodstva, čistá, ekologická energia, ktorú vyvezieme, ročne nahradí asi 50 miliónov ton CO₂. To je viac CO₂ než za rok vyprodukuje celé mesto New York. 

zdroj: greenpeace.org, TK, nationalgeographic.com, minzp.sk