Slovensko skončilo v najhoršej desiatke. Tieto krajiny najviac trpia pri nákupe potravín (REBRÍČEK)

Ceny potravín nás v posledných rokoch poriadne potrápili. Nie sme v tom však sami. Rebríček krajín OECD odhaľuje, kde ľudia minú na potraviny najväčšiu časť svojho príjmu.

Medzi najhoršie zasiahnutými krajinami nájdeš aj mnohých našich európskych susedov. Informujú o tom weby e15 a Česká národná banka. 

Poľsko a Slovensko bojujú s vysokými cenami

Na 10. mieste figuruje Poľsko, kde domácnosti vydávajú za potraviny 18,6 percenta svojich príjmov. Hoci u nás poznáme Poľsko ako krajinu lacných potravín vďaka nižšej DPH, realita vyzerá inak. Ekonomika rastie, ale príjmy domácností zostávajú výrazne nižšie než v západnej Európe. Mazovské či Dolnosliezske vojvodstvo vykazuje vyššiu kúpnu silu, zatiaľ čo východné časti krajiny bojujú s nižšími mzdami a horšou dostupnosťou služieb.

Slovensko obsadilo 9. priečku s 19,4 percentami príjmov vydanými na potraviny. Túto hodnotu ovplyvňujú nižšie príjmy v porovnaní s priemerom EÚ, vyššia cenová hladina základných potravín a výrazné rozdiely medzi mestami a vidiekom. Bratislava sa približuje západoeurópskym štandardom, kým Banskobystrický, Prešovský či Košický kraj zaostávajú v kúpnej sile.

Slovenské domácnosti pociťujú aj vplyv obmedzenej konkurencie v maloobchode a vysokých daní. Väčšina potravín síce podlieha 10 % DPH, základné položky však spadajú do vyššej, 20 % sadzby. Inflácia v posledných rokoch zasiahla najmä horské a vidiecke oblasti, kde domácnosti čelia nižšej dostupnosti obchodov a vyšším cenám kvôli logistike.

Pobaltské štáty v zovretí vysokých cien

Litva vydáva rovnako ako Slovensko na potraviny 19,4 percenta príjmov domácností. Väčšina potravín podlieha sadzbe DPH vo výške 21 percent, čo predstavuje jednu z najvyšších sadzieb v celej EÚ. Znížené sadzby pokrývajú iba veľmi obmedzený sortiment. Otvorený trh a závislosť na dovozoch spôsobujú, že ceny reagujú rýchlo na vonkajšie faktory.

Lotyšsko skončilo na 6. mieste s 19,6 percentami príjmov vydanými na potraviny. Za týmto číslom stojí kombinácia nízkej kúpnej sily a výraznej inflácie potravín v posledných rokoch. Riga poskytuje vyššie mzdy a širšiu ponuku obchodov, no v iných regiónoch ľudia čelia vyšším cenám kvôli slabšej infraštruktúre a menšej konkurencii.

Estónsko umiestnilo svoje domácnosti na 5. priečku so spotrebou 19,9 percenta príjmov na potraviny. Ekonomická aktivita sa sústreďuje v Tallinne, čím ostatné regióny trpia obmedzenou kúpnou silou. Inflácia potravín dosiahla v tejto pobaltskej krajine jednu z najvyšších hodnôt v EÚ a zasiahla najmä mäso, mliečne výrobky a čerstvé ovocie a zeleninu. Základná 20 % sadzba DPH platí pre väčšinu potravín.

Latinská Amerika: Chudoba a drahé potraviny

Chilské domácnosti míňajú na potraviny 19,4 percenta svojich príjmov, čo ich radí na 7. miesto. Chile patrí medzi krajiny OECD s najväčšou ekonomickou nerovnosťou. Na rozdiel od európskych krajín, Chile aplikuje štandardnú 19 % sadzbu DPH na všetky potraviny bez výnimky.

Kolumbia obsadila 4. priečku s 20,6 percentami príjmov minutými na potraviny. Nízka úroveň príjmov a ekonomická nerovnosť tu zohrávajú zásadnú úlohu. Mestské domácnosti disponujú vyššími príjmami a lepším prístupom k potravinám, zatiaľ čo vidiecke a horské oblasti bojujú s horšou dostupnosťou a vyššími cenami.

Bronzovú priečku získala Kostarika s 21,3 percentami príjmov vydanými na potraviny. Domácnosti tu zápasia s nízkou výškou príjmov, cenovou nestabilitou potravín a komplikovaným daňovým systémom. Niektoré základné potraviny nepodliehajú DPH, iné však zaťažuje 1 % sadzba alebo plná 13 % sadzba. Nejasná kategorizácia a zložité daňové výnimky často vedú k vyšším koncovým cenám.

Turecko získalo striebornú priečku s výdavkami na potraviny dosahujúcimi 22,8 percenta príjmov domácností. Silný rast cien potravín, vysoká inflácia, regionálne rozdiely v príjmoch a zložité daňové prostredie vytvárajú pre turecké domácnosti ťažkú situáciu. Inflácia pri potravinách dosahovala v posledných rokoch dvojciferné hodnoty a zasiahla aj základné položky ako chlieb, olej či zeleninu.

Mexiko: Najvyššie výdavky na potraviny

Mexické domácnosti minú na potraviny neuveriteľných 25,7 percenta svojich príjmov, čo ich stavia na vrchol tohto nelichotivého rebríčka. Hlavné faktory zahŕňajú nízku úroveň príjmov, štrukturálnu chudobu na vidieku a nerovnomerný prístup ku kvalitnému zásobovaniu.

Odľahlé oblasti zápasia s horšou dopravnou infraštruktúrou a nižšou konkurenciou medzi predajcami, čo dvíha ceny základných potravín.

Kľúčové faktory ovplyvňujúce výdavky za jedlo

Výdavky na potraviny tvoria v mnohých krajinách významnú časť rodinných rozpočtov kvôli viacerým hlavným faktorom. Výška príjmov tlačí percentuálny podiel výdavkov na potraviny nahor najmä v nízkopríjmových domácnostiach. Regionálne rozdiely prinášajú vidieckym oblastiam vyššie ceny a nižšie mzdy, čím ešte viac zaťažujú tamojšie domácnosti.

Daňové zaťaženie prostredníctvom DPH značne ovplyvňuje koncové ceny potravín, pričom viaceré krajiny neuplatňujú znížené sadzby na základné potraviny. Inflácia zasiahla v posledných rokoch prudkým rastom cien potravín takmer všetky krajiny, čo ešte prehĺbilo existujúce problémy.

Nedostatočná trhová konkurencia v oblastiach s obmedzeným počtom predajcov vedie k vyšším cenám a menšiemu výberu. Situácia v mnohých krajinách naznačuje, že výdavky na potraviny zostanú významnou položkou rodinných rozpočtov aj v budúcnosti, najmä v regiónoch s nízkymi príjmami a vysokou infláciou.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti