Slovensko v pasci obezity: Až pätina opýtaných vôbec nešportuje, mnohí žijú v ilúzii o svojom zdraví a kondícii

Obezita v súčasnosti naberá na sile. Až pätina Slovákov sa športu vôbec nevenuje a každý desiaty z nás sa pohybuje iba príležitostne. Tieto znepokojujúce zistenia priniesol reprezentatívny prieskum spoločnosti Kompava v spolupráci s agentúrou MNForce.

Nadváha a obezita pritom postihujú takmer 60 % populácie Slovenska, uvádza TASR. Až dve pätiny ľudí si mylne myslia, že ich BMI je v norme, a viac než polovica obyvateľstva má za sebou aspoň jeden pokus o redukciu hmotnosti.

Sociologický prieskum agentúry Ipsos pre spoločnosť Lilly, ktorý prebehol vo februári na vzorke 800 respondentov vo veku 18 až 65 rokov, potvrdzuje výrazný nesúlad medzi realitou a vnímaním vlastného zdravia.

Kto sa hýbe najmenej?

Obezita sa na Slovensku čoraz častejšie spája so ženským pohlavím. Na jedného fyzicky neaktívneho muža pripadajú až dve ženy, ktoré šport úplne vynechávajú. S pribúdajúcimi rokmi pohybová aktivita výrazne klesá – prvý útlm prichádza po štyridsiatke, no po päťdesiatke sa stáva už pravidlom.

„Jedným z hlavných dôvodov úpadku pohybu u Slovákov, najmä u žien a starších ľudí, je kombinácia sedavého životného štýlu, pracovného vyťaženia a nedostatku motivácie alebo prístupu k vhodným pohybovým aktivitám,“ vysvetľuje Zuzana Chovancová, nutričná špecialistka spoločnosti Kompava.

U starších ľudí zohráva úlohu aj zdravotný stav – bolesti kĺbov, obavy z úrazu, ale aj sociálna izolácia, ktorá pohyb ešte viac sťažuje. „Ženy môžu byť navyše zaťažené starostlivosťou o rodinu či domácnosť a na pohyb si jednoducho nenájdu čas,“ dodáva.

Jej slová potvrdzuje aj prieskum. Až 43,4 % respondentov uviedlo, že hlavným dôvodom nedostatku pohybu je málo času. Zdravotné problémy obmedzujú pohybovú aktivitu u 30,5 % opýtaných a 21,1 % priznalo, že ich brzdí nízka úroveň motivácie.

Na regionálnej úrovni vedie v rebríčku neaktivity Trnava a okolie, zatiaľ čo najviac sa hýbu obyvatelia Banskobystrického, Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja.

Riziká spojené s obezitou a nedostatkom pohybu

Obezita nevzniká zo dňa na deň. Živí ju nedostatok pohybu a ten sa podpisuje pod zhoršenie celkového zdravia. Ako varuje Zuzana Chovancová, absencia fyzickej aktivity zvyšuje riziko chronických ochorení vrátane cukrovky 2. typu, srdcovocievnych problémov či hypertenzie. Okrem toho podlamuje psychickú pohodu a znižuje kvalitu života.

„Fyzická neaktivita zároveň prispieva k strate svalovej hmoty, k zhoršenej rovnováhe a zvýšenému riziku pádov seniorov. Tiež môže dôjsť k poklesu imunity a k predĺženiu rekonvalescencie po chorobách,“ upozorňuje.

Obezita však neobchádza ani deti. Podľa údajov WHO trpeli v roku 1990 obezitou len 2 % detí a dospievajúcich vo veku 5 až 19 rokov (približne 31 miliónov). O tridsať rokov neskôr ich počet narástol na alarmujúcich 160 miliónov, čo predstavuje 8 % v tejto vekovej skupine. Epidémia obezity sa tak zďaleka netýka len dospelých, korene problému siahajú do detstva.

Riešenie pritom Chovancová vidí v prevencii, nie v radikálnych zásahoch. Dôležité je podnecovať pohyb už od útleho veku, vytvárať prostredie, kde je aktívny život prirodzený a dostupný, a zároveň zvyšovať povedomie o význame aj mierneho, no pravidelného pohybu.

Šport podľa nej nemusí vyzerať ako výkonnostná disciplína. „Nemusí to byť len motivácia k pohybu prostredníctvom športu, ale aj jednoduchými každodennými aktivitami, ako sú prechádzky, práca v záhade či tanec. Aj malá, ale pravidelná aktivita môže mať veľký vplyv na fyzické aj psychické zdravie,“ zdôrazňuje.

Kľúčom k zmene býva niekedy len úprava bežného režimu. „Ak človek začne lepšie spať, pravidelne jesť a cítiť viac energie, často prirodzene príde aj väčšia chuť na pohyb. Rovnako môže pomôcť zmena stravovania – nie preto, aby sme ,chudli‘, ale aby sme zo seba mali lepší pocit,“ opisuje Chovancová.

Obľúbené pohybové aktivity Slovákov

Obezita síce preniká do každodenného života mnohých Slovákov, no tam, kde sa objaví pohyb, začína strácať pôdu pod nohami. Keď si Slováci doprajú aktívny čas vonku, najčastejšie siahnu po bicykli. Pravidelne ho využíva každý piaty respondent. Tesne za cyklistikou nasleduje turistika, ktorú si ako formu rekreácie aj prevencie obezity zvolí 15 % opýtaných.

„Ide o pohybové aktivity, ktoré sú dostupné, nenáročné na vybavenie a zároveň umožňujú kontakt s prírodou, čo mnohí ľudia po období zvýšeného stresu a sedavého životného štýlu mimoriadne oceňujú. Tento trend sa týka všetkých vekových kategórií, vrátane starších ľudí, ktorí často nachádzajú v turistike nielen formu pohybu, ale aj spôsob socializácie a duševného oddychu,“ opisuje Zuzana Chovancová.

Zároveň však upozorňuje, že turistika ako víkendová aktivita nedokáže kompenzovať celý týždeň fyzickej pasivity. „Práve preto je dôležité ju doplniť pravidelným a mierne intenzívnym pohybom. Napríklad každodennou chôdzou, ľahkým posilňovaním či cvičením rovnováhy a flexibility,“ dodáva.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča minimálne 150 minút stredne intenzívnej aeróbnej aktivity týždenne – to znamená rýchlu chôdzu aspoň 30 minút päťkrát do týždňa.

Dáta z prieskumu potvrdzujú, že Slováci nachádzajú v pohybe predovšetkým zdravotný význam. Až 33,7 % opýtaných vníma fyzickú aktivitu ako cestu k lepšej kondícii. Ďalších 27,4 % hľadá v športe relax a psychickú rovnováhu, zatiaľ čo 14 % motivuje k pohybu snaha schudnúť alebo udržať si hmotnosť.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking