„Toxické vzťahy ti skracujú život,“ varuje expert na dlhovekosť. Najviac škodí rodina, takto sa môžeš brániť

Poznáš ten pocit, keď po stretnutí s niektorými ľuďmi odchádzaš úplne vyšťavený, psychicky aj fyzicky? Nie, nie je to len v tvojej hlave. Práve tento typ každodenného, ťažko uchopiteľného napätia si dnes vedci začínajú všímať oveľa viac. Postupne sa prichádza na to, že toxické vzťahy ťa nestoja iba energiu, ale aj roky života.

Podľa Dr. Thomasa Paloschiho, ktorý sa venuje dlhovekosti a funkčnej medicíne, totiž dlhodobý kontakt s „toxickými“ ľuďmi dokáže zrýchliť biologické starnutie. Inými slovami, tvoje telo starne rýchlejšie, než by muselo.

Čo zistila najnovšia štúdia

Dr. Thomas Paloschi vo svojom príspevku upozorňuje na čerstvé dáta publikované v prestížnom vedeckom časopise PNAS. Vedci pracovali so vzorkou 2 345 ľudí a namiesto subjektívnych pocitov sledovali biologickú realitu priamo v tele.

Pomocou epigenetických hodín založených na metylácii DNA dokázali odhadnúť biologický vek, teda to, ako rýchlo organizmus starne, bez ohľadu na číslo v občianskom preukaze. Čo presne štúdia zistila?

„Každý ďalší ‚otravný človek‘ v tvojom živote — teda niekto, kto vytvára problémy alebo ti sťažuje život — súvisí s približne o 9 mesiacov vyšším biologickým vekom a o 1,5 % rýchlejším tempom starnutia. Traja takíto ľudia? Na bunkovej úrovni je to takmer o 2,5 roka viac,“ píše Dr. Paloschi.

„Najhoršie na tom je, že to nie sú cudzí ľudia. Sú to rodičia, súrodenci, partneri, kolegovia, priatelia. Ľudia, od ktorých sa nedá len tak ľahko odísť. A najvýraznejší účinok mali rodinní príslušníci,“ dodáva.

Chronický stres udržiava telo v neustálej pohotovosti. Výsledkom je nadbytok kortizolu, utlmenie telomerázy a nárast chronického zápalu. Takýto typ stresu však nezasahuje všetkých rovnako. Citlivejšie naň reagujú ľudia, ktorí už nesú väčšiu záťaž.

Sú to napríklad tí, ktorí mali náročné detstvo. Ženy, ktoré majú väčšiu tendenciu absorbovať vzťahové napätie. Ľudia, ktorí sa starajú o druhých a často odsúvajú vlastné potreby alebo tí, ktorí majú oslabené zdravie či nedostatok podpory vo svojom okolí.

Čo robiť, ak si sa ocitol v toxickom vzťahu?

Reakcie svojho tela síce nemôžeš celkom „vypnúť“, no vieš rozhodnúť o tom, v akých podmienkach bude fungovať a akú záťaž bude každý deň znášať. „Nastavovanie hraníc nie je sebecké — je to liek,“ hovorí Dr. Paloschi. Avšak skôr než sa k hraniciam vôbec dostaneš, musíš si priznať realitu. A to býva často najťažšie.

Podľa Kelly Campbell, docentky psychológie a ľudského rozvoja, má proces zvládnutia toxického vzťahu tri fázy. Prvá je uvedomenie, že sa v takom vzťahu vôbec nachádzaš. Bez tohto kroku sa nič nemení. Potom nasleduje odchod zo vzťahu, aby si si neublížil ešte viac a zbytočne neprehĺbil vlastnú bolesť. Posledná fáza potom patrí uzdraveniu.

Campbell upozorňuje na jednu častú chybu, ktorá tento proces zbytočne predlžuje. „Nepretržité kontakty môžu predĺžiť proces hojenia. Niekedy je nemožné prerušiť všetku komunikáciu, napríklad keď sú do toho zapojené deti. V takých prípadoch udržiavajte komunikáciu priamu a minimálnu. Diskutujte o tom, čo musíte a o ničom viac,“ radí.

„Po uplynutí určitého času, ak sa obaja ľudia vyliečia a zmenia svoje správanie, môže medzi nimi vzniknúť isté puto, ktoré by však nemalo prekročiť hranicu priateľstva. Rozhodne sa priateľmi nesnažte byť hneď po rozchode a nepúšťajte sa do flirtovania či inej intímnej aktivity,“ dodáva.

Podobne jasne sa na situáciu pozerá aj psychologička Hubčíková, najmä v kontexte pracovného prostredia. „Ak vás dlhodobé toxické vzťahy v práci vyčerpávajú a negatívne ovplyvňujú vaše duševné zdravie, je vhodné začať uvažovať o odchode. Odporúčam začať tým, že si uvedomíte svoje dôvody a pripravíte, ako ich budete komunikovať,“ hovorí pre Startitup.

Najzložitejšia situácia nastáva pri rodine. Tam sa hranice nastavujú najťažšie. „Je dôležité pochopiť, že druhá strana tiež trpí, len inak, ako to možno chápeme my. Ale rozhodnutie s tým niečo urobiť, napríklad navštíviť odborníka, pracovať na sebe a svojich vzťahoch – to môže každý z nás,“ hovorí PhDr. Švrčková.

„Väčšinou má ale tá druhá strana pocit, že toto vôbec nepotrebuje. Preto musíme pochopiť, že zodpovednosť za svoje vzťahy má každý jeden z nás vo vlastných rukách,“ dodáva.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing