Sociológ Vašečka: Matovič je zbožštený líder, podobne ako Mečiar a Fico

Politika je momentálne úzko prepojená s koronakrízou. Začali ľudia sledovať politikov väčšmi v porovnaní s minulosťou?

K tomuto sa exaktne vyjadriť neviem. Nemáme dáta. Na druhej strane to, akým spôsobom sa zvýšila prítomnosť ľudí na internete, to, že sa prudko zdvihla čítanosť prakticky úplne všetkých médií, indikuje, že záujem o politiku šiel hore. Mnohí ľudia majú viac času, a tak sa na sociálnych sieťach k mnohým veciam vyjadrujú. Je to pochopiteľné,  všetci disponujeme časom na isté aktivity viac ako v minulosti. 

O kríze sme vedeli na začiatku roka a nejak sme si nepripúšťali, že by mohla nastať. Keď prišla, začali vznikať hoaxy, dezinformácie a ľudia si začali mnohé veci vysvetľovať po svojom. Nepodcenila predošlá vláda Petra Pellegriniho dôležitosť všeobecnej informovanosti občanov?

Myslím, že nie. Nemyslím si, že bolo nevyhnutné, aby sme ešte vo februári vedeli viac – politici koniec-koncov na tom boli rovnako. A nejde iba o Slovensko, myslím si, že celý západný svet bol na tom rovnako. Západný svet za posledných 100 rokov žiadnu pandémiu nezažil. Existovali, no týkali sa iných častí sveta. A v istej pýche sme mali pocit, že k nám už nič podobné ani prísť nemôže. Z diaľky sme sledovali SARS, MERS alebo Ebolu s absolútnym pokojom. My aj teraz v podstate z diaľky sledujeme, že ročne zomrú státisíce ľudí na maláriu, v roku 2018 viac ako 400 000 ľudí. Keď si niekde prečítame, koľko miliónov úmrtí ročne z krajín tretieho sveta hlásia, prekvapí nás to, no stále máme pocit, že sa nás to netýka. My sme si v západom svete zvykli na to, že sme nedotknuteľní. A tá pýcha nás riadila spôsobom, že netreba reagovať prehnane, lebo presne tak, ako všetko v minulosti, aj toto prehrmí.

Na druhej strane, a tu by som chcel dodať, že nejde o zodpovednosť tejto alebo minulej vlády, my v strednej Európe sme za posledných 30 rokov stratili schopnosť reagovať na takéto krízy. Predsa len, tá militarizovaná spoločnosť socializmu by bola na takéto prípady nepomerne lepšie pripravená. Boli sklady civilnej obrany, zásoby boli pravidelne vymieňané, v skladoch nestarli. Práve teraz nám pravdepodobne všetkým došlo, že pandémie podobného typu sa pokojne môžu opakovať a nielen Slovensko, ale aj západný svet, bude musieť byť lepšie pripravený. Teraz nie sme, a to dokonca ani teoreticky.

A teda naopak, bývalá vláda ale aj predstavitelia Bratislavskej župy, Bratislavy a ďalších slovenských miest pochopili, že situácia môže byť vážna a zareagovali veľmi rýchlo. Skôr by som tvrdil, že menej bolo informácií o tom, čo sa deje vo svete. Nie čo sa týka úmrtí či nakazených v jednotlivých krajinách, skôr mi ide o opatrenia, ktoré sa v rôznych častiach sveta vykonávali. A to spätne viedlo o tomu, že Slováci boli a ešte stále asi aj sú, veľmi presvedčení o tom, že Slovensko to robí dobre.

V medzinárodnom hodnotení, ktoré začali dávať dokopy odborníci z John Hopkins University a ďalších prestížnych univerzít sa ukazuje, že až také hviezdy nie sme. Slovensko už aj v rámci Európskej únie patrí k druhej polovici. Tu sú totiž indikátory, ktoré hovoria o pripravenosti krajiny čeliť takejto kríze. Tu Slovensko vôbec nevyznieva tak skvele, ako by chcelo. Ale to ani zďaleka nie je zodpovednosť vlády Matoviča či Pellegriniho. Je to príbeh posledných 30 rokov.

My sme boli jedného času v rámci svetového hodnotenia na 3. pozícii. Čo sa zmenilo?

Do úvahy sa začala brať práve tá pripravenosť krajiny s krízou bojovať. Keby to boli len tie viditeľné faktory ako úmrtnosť a počet ochorení, možno z toho vyjdeme dobre. Ale potom sú tu také veci ako stav a pripravenosť zdravotníctva, počet testov, schopnosť testovať. Veď my sme ešte pred dvoma týždňami nedokázali otestovať ľudí v DSS, pretože sme nemali dostatok testov. Teraz sa to už zmenilo, no realita nedávno nebola práve ružová. To automaticky zráža krajinu na nižšie priečky.

Na Slovensku všetko hráme – ako sa povie – na spoločnosť do dobrého počasia. Priznajme si, armáda už nie je dostatočne bojaschopná, aby ochránila celú krajinu bez pomoci NATO, vo väčšine prípadov sa spoliehame, že nejako sa tá situácia poddá. A táto kríza to len ukázala v plnej nahote.

Matovičova vláda vhupla do rozbehnutej krízy, dva týždne po jej prepuknutí. Bola to výhoda nastoľovať pravidlá a robiť zásahy a reštrikcie?

Výhoda aj nevýhoda. Prišli do rozbehnutého vlaku a to bolo ich veľkou nevýhodou. Museli sa, mimochodom, ako nepripravení ľudia bez skúsenosti s exekutívou, veľmi rýchlo prispôsobovať. Výhodu vidím v tom, že stále sa môžu tak trochu vyhovárať, že takýto začiatok žiadna vláda doposiaľ nemala. Takto vyzerá peklo v predstavách akéhokoľvek politika, že príde k moci v takejto situácii.

Problém však vidím v tom, že od začiatku išlo rozhodovanie po línii, ktorá bola priateľská skôr verejnej mienke. Vyberali sa experti, ktorých vôbec nespochybňujem, no pravdou je, že sú známi z médií. Či išlo o epidemiológov, lekárov alebo vedcov, je to jedno. Bola to v podstate taká mediálna show, premiér sa navyše utápal v mikromanažmente. Takto to v ostatných krajinách EÚ nevyzerá. Premiér sa objavuje len vo výnimočných situáciách, mnoho vecí ponecháva na nižšie úrovne rozhodovania. V zápale odmietania všetkého, čo malo niečo spoločné s Ficovou vládou, odmietli aj to, čo bolo pripravené dobre.

zdroj: TASR: Michal Svítok

Čo to bolo?

Plán, ktorý mal Ábel Ravasz pripravený na zonáciu rómskych osád. Odmietli ho, pretože Igor Matovič čakal na príchod „svojho Róma“, Petra Poláka z Bruselu. A čakalo sa dva týždne. Čiže to, čo sa dnes v rómskych osadách deje, považujem za zlyhanie. Premiér sa obklopuje svojimi ľuďmi a nemá dôveru voči takým, ktorí nie sú na obrazovke, alebo nie sú priateľskí k nemu a k jeho hnutiu. Takto by sa premiér nemal správať. 

Máme aj kvôli tejto zle alebo neskoro riešenej rómskej otázke horšiu reputáciu smerom von z krajiny?

Neviem, či je reputácia až taká zlá, rómske osady však určite nepomôžu. Tie vec boli vopred pripravené, stále to budem opakovať. Ja sám som stál za vznikom tzv. Zdravých komunít, ktoré sa neskôr ako inovácia tretieho sektora odovzdali štátu, dnes sú známe ako Zdravé regióny. Tie majú pripravených ľudí, v osadách pôsobia dlhé roky, s nimi sa počítalo. Nebolo nevyhnutné priviezť armádu, hoci svoju prácu robí armáda dobre. Išlo to aj bez nich, bez tej show. To, čo ja kritizujem, je ten permanentný cirkus. Ľudia majú vďaka nemu pocit, že niekto ich ochráni pred strašidelnou epidémiou, ktorá môže prísť z rómskych osád.

Keď sa v osade na Spiši objavil prvý nakazený, uzavreli celú osadu, namiesto toho, aby toho človeka vytiahli, alebo aplikovali pripravenú zonáciu. Keď osadu oboženiete páskou, naozaj sa stane to, čoho sa všetci obávame. Ľudia sa tam nakazia navzájom a začnú byť hrozbou pre seba navzájom, ale aj pre ostatných.

To, čo tieto príbehy spája, je úzky bazén ľudí, ktorým Igor Matovič dôveruje a neberie do úvahy štandardné spôsoby riešenia situácie. Nehovoriac o tom, že mnoho vecí objavuje nová vláda za pochodu, čo je veľmi nešťastné.

Aký je Igor Matovič? Spĺňa kritériá silného lídra, ktorému môžeme veriť?

Igor Matovič je populista. Nehovorím to pejoratívne, spĺňa všetky kritériá populistického lídra. V praxi to znamená, že môže byť veľmi úspešný pri oslovovaní ľudí, môže byť u mnohých populárny a zo strany ľudí mu bude odovzdaná veľká dôvera. Môže mať zároveň schopnosť ľudí mobilizovať, pretože emocionálne dokáže strhnúť veľkú skupinu. Takéto líderstvo je pre Slovensko veľmi typické. Líder s veľkým egom, ktorý na politickej scéne zasvieti ako kométa, ľudia mu uveria a trochu si ho zbožštia. Podobne ako kedysi Mečiar a neskôr Fico takýto zbožštený líder vyvoláva dojem, že by nemal byť kritizovaný, pretože má veľkú misiu. Problém je, že ju mali aj tí predchádzajúci a to, že sa dostali do spomínanej pozície nekritizovateľných, krajine nikdy neprospelo.

Už to vidieť?

Áno. Minulý piatok napríklad verejne obhajoval rozhodnutie, že dôchodcovia skutočne môžu nakupovať len v čase od 9.00 do 11.00 hodiny. To je siahnutie na ľudské práva a pomerne vážne. Samozrejme, že k nemu môže dôjsť, no len vo výnimočných prípadoch. A pokojne to môže byť aj tento prípad. Musí to však byť zdôvodnené a nemôže byť vykonané jedným človekom, dokonca ani nie premiérom, musí ísť o rozhodnutie vlády. On však automaticky vyhlásil, že o tomto rozhodne hlavný hygienik. Nemôže. O obmedzení ľudských práv musí rozhodnúť vláda na základe toho, že vyhlási mimoriadnu situáciu. Vtedy je to opodstatnené. To je ukážkou toho, že Igor Matovič si situáciu ohýba tak, ako to práve potrebuje, a keďže väčšina ľudí situácii do hĺbky nerozumie, nedôjde im, že spoločnosť sa neriadi štandardným spôsobom.

Je si vedomý, že robí chyby?

Neviem. Ale rozhodne si myslím, že mu na tom ani veľmi nezáleží. On je typ lídra, ktorý sa procedúrami nenechá obťažovať, ide rovno za cieľom a snaží sa ľudí presvedčiť, že všetko, čo robí, myslí dobre. Spoločnosť si zvyká na to, že líder môže rozhodnúť akokoľvek. Dnes k dobrej veci, ale zajtra to už môže byť opačne. Nemyslím si, že vníma podstatu toho, čo znamená demokratické, inkluzívne alebo zodpovedné vládnutie.

Predovšetkým je veľmi emotívny a ľudia to vnímajú a evidentne to na nich funguje. Vidno to aj na poslednom prieskume agentúry Focus, kde atakoval hranicu 30 %. Čo to má znamenať?

S emóciami narába veľmi cielene, premyslene, veľmi šikovne vie zmanipulovať verejnú mienku na svoju stranu, čo je znakom šikovnej politiky. Treba si však nájsť mieru.

Druhá možnosť je, že toto je autentický on, že je to človek, ktorý nevie svoje emócie ovládať, vie sa ľahko dojať, na druhej strane, keď sa rozohní, zverejní na sociálnych sieťach v podstate čokoľvek, aj veci, ktoré by politik a premiér už teda vôbec, nemal písať. Vie byť aj vulgárny. Keď bol opozičným politikom, mnohí si na to zvykli, ale keď premiér začne používať slová ako „mudrosráči“, alebo označí Kajetána Kičuru za svoj „prvý skalp“, môže to svedčiť o dvoch veciach. Buď sa chce zapáčiť ľuďom, alebo len ukazuje to, aký skutočne je, že svoje emócie nemá spracované. Ak je to tak, s pozície premiéra by to bol problém.

On si svoje sociálne siete spravuje sám. Kým sa človek prescrolluje všetkými fotkami rodiny, básničkami a príspevkami, ktoré sa týkajú politiky, dostane sa mu skutočne veľmi hlboko do súkromia. Potrebuje byť tak kontaktný?

Autenticita je to, po čom ľudia v politike volajú. Postupne to dokazuje práve statusmi na Facebooku. Tie častokrát prichádzajú v noci alebo ráno a sú poznačené konkrétnou dennou alebo nočnou hodinou, a sú písané veľmi rýchlo, bez premýšľania. Nie je, samozrejme, prvý na svete, kto to takto robí. Donaldovi Trumpovi spravuje konto na Twitteri jeho tím, ale zároveň si ho riadi aj sám a je presne vidieť, ktoré príspevky sú jeho vlastné.

Ako vidieť, tweetujúci politici, ktorí týmto spôsobom odovzdávajú ľuďom veľmi autentické informácie, sa už stali súčasťou modernej politiky. To ale neznamená, že je to štandardné. Už pri Trumpovi odborníci konštatovali, že politika sa kvalitatívne dostala do úplne inej fázy, kde krátkymi a veľmi zjednodušenými tvrdeniami politickí lídri určujú spoločensko-politickú realitu a často ju neúnosne zjednodušujú. Ale to je prirodzený dôsledok súčasného fungovania. Tu ide Igor Matovič v línii, ktorú načrtli iní populistickí lídri. Štandardná politika sa tomuto snaží vyvarovať. Rozhodne však Matovič nie je prvý, ani výnimočný vo svojom postupe.

zdroj: TASR: Jaroslav Novák

Igor Matovič používa sociálne siete aj na to, aby svojim politickým kolegom prostredníctvom nich kadečo odkazoval. Minulý týždeň napríklad odkázal Richardovi Sulíkovi, nech sa skonsoliduje a uprace si vo vlastnej strane. To sa týkalo programového vyhlásenia novej vlády. Toto vyzerá ako absolútny boj medzi dvoma egami.

Jasné, že je to boj eg. Ja by som dokonca pritvrdil. Mnohí politici trpia narcistickou poruchou, v medicínskom slova zmysle. U Igora Matoviča je do istej miery viditeľná. Iné správanie sa teda očakávať asi nedá. Nemyslím si ale, že je to z dlhodobého hľadiska dobré, už len kvôli kvalite politického diskurzu. Ukazuje sa, že Igor Matovič je takýmto spôsobom čoraz bližšie ľuďom, ktorí to oceňujú, svojím voličom. Tí majú pocit, že ho poznajú. Sedia doma a o 23.00 dostanú správu od premiéra v podobe statusu na Facebooku a odkazuje niečo Richardovi Sulíkovi. Volič má pocit, že sa to deje blízko neho, akoby spolu sedeli v reštaurácii. Je to veľmi jednoduchý spôsob zvýšenia inklúzie ľudí pri rozhodovaní. Teda – ilúzie o rozhodovaní. Myslím si, že Igor Matovič je v tomto prípade dobrý iluzionista.

Aké výzvy ho najbližšie čakajú?

Jednou z výziev bude vakcinácia proti COVID-19. Štúdia SAV spred mesiaca ukázala, že približne tretina populácie krajiny sa neplánuje dať očkovať. Otázka je, čo s tým štát urobí. Nie som epidemiológ ani lekár, no ak sa dajú zaočkovať len dve tretiny populácie, kolektívna imunita sa zrejme nevybuduje. Obávam sa, že keď sa dostaneme z najhoršieho, vzniknú veľmi nepríjemné debaty. Čiže s týmto sa bude musieť nová vláda vyrovnať tiež. Pričom kreslá obsadili aj ľudia, ktorí síce nie sú úplní odporcovia očkovania, ale zvyknú ho spochybňovať.

Aké stopy zanechá na spoločnosti koronakríza? Poučíme sa?

Určite bude znamenať vytriezvenie z toho, čo sme za posledných 30 rokov zažívali v celom západnom svete, aj keď my sme si na Slovensku prechádzali veľmi náročnou transformáciou. Bolo to veľké nadšenie z tých neobmedzených možností, ktoré globalizácia priniesla. Slovensko nikdy nepatrilo k najbohatším krajinám západného sveta, no aj napriek tomu sme zažili prudký vzostup napríklad toho, čo sme jedli, na čom sme jazdili, akým spôsobom sme si mohli zlepšiť svoje bývanie atď.

Zdalo sa, že to nikdy neskončí a globalizácia bude prinášať len samé pozitívne veci. Choroba nás vrátila späť na zem. Myslím si, že spätne budeme túto krízu hodnotiť ako koniec 30-ročných ilúzií o tom, že globalizácia prináša samé takéto pozitíva. A to je koniec-koncom tým pozitívom. Zrejme budeme senzitívnejší na zmeny klímy alebo iné prejavy spoločnosti či prostredia, budeme aj viac reflexívnejší.

Sú takéto krízy pre spoločnosť dobré?

Samotné ochorenie COVID-19 nemá žiaden hlbší význam. V tomto som racionálny, a bolo by dobre, keby sme v 21.storočí všetci boli trochu racionálnejší. Nemyslím si, že nám príroda, alebo Pán Boh týmto chceli niečo odkázať. Odkazy, ktoré si navzájom dávame, si veľmi protirečia. Niektorí hovoria, že spoločnosť bude solidárnejšia, iní s tým nesúhlasia, sú skôr skeptici v tvrdeniach o tom, že ľudia by sa mohli zlepšiť alebo dospieť k pozitívnej zmene.

Veď takáto sínusoida napokon sprevádza ľudstvo odjakživa.

Áno, sú to také dve línie. Jedna hovorí, že ľudia sú v princípe dobrí, len tá zlá spoločnosť ich pokazí. Druhá je skeptickejšia. Tvrdí, že ľudia sú rôzni, môžu byť dobrí aj zlí. Práve preto existujú obmedzenia inštitúcií, kultúry, štátu, ktoré sa snažia ľudí nejakým spôsobom prevychovať, zviazať, aby spoločnosť mohla vôbec fungovať.