Šokujúci zásah enviropolície: Chránené vtáky v chladničke a medvede stiahnuté z kože

V stredu zasahovali príslušníci enviropolície v Brezovej pod Bradlom v okrese Myjava a v Jablonici v okrese Senica kvôli podozreniu zo spáchania ekonomickej a enviromentálnej trestnej činnosti.

Ako informuje polícia na svojej sociálnej sieti, v rámci policajnej akcie s názvom CASTOR, enviropolicajti vykonali jednu domovú prehliadku a ďalšie dve prehliadky iných pozemkov a priestorov. Zaistili exempláre viacerých chránených druhov živočíchov v rôznom štádiu spracovania na preparáciu. 

Chránené druhy

Enviropolicajti našli na jednom z miest dokonca aj štyri exempláre medveďa hnedého, dve kože zo zubra hôrneho či štyri jedince hlucháňa hôrneho. Podarilo sa im zaistiť aj množstvo ďalších chránených druhov živočíchov. Zatiaľ bola celá spoločenská hodnota vyčíslená na viac ako 100-tisíc eur.

Počas ďalších úkonov v rámci prehliadok pozemkov a priestorov zaistili policajti aj rôzne listinné dôkazy a dokumenty, ktoré sa týkajú podozrenia z vážneho porušovania právnych predpisov. ktoré upravujú hospodárenie v lesoch či obchodovanie s drevom.

Podľa hovorkyne prezídia Policajného zboru Denisy Bárdyovej bude polícia o ďalšom vyšetrovaní tohto prípadu informovať viac až vtedy, keď to dovolí dôkazná situácia.

Pokles populácie

Avšak problém je aj s voľne žijúcimi zvieratami, ktorých populácia sa za uplynulých 50 rokov zmenšili v priemere o 69 percent. Vyplýva to zo správy Živá planéta (Living Planet), ktorá analyzuje stav Zeme a vplyv ľudskej činnosti. Vo štvrtok ju zverejnil Svetový fond na ochranu prírody (WWF). TASR správu prevzala z agentúry AFP a stránky WWF.

„Nové údaje svedčia o zničujúcom poklese populácií voľne žijúcich živočíchov – najmä v tropických oblastiach, ktoré sú oblasťami s najväčšou biodiverzitou na svete,“ vyhlásil riaditeľ WWF Marco Lambertini. Dodal, že na zvrátenie tohto trendu bude potrebné zaviesť „systémové zmeny“.

WWF monitorovala 32 000 populácií viac ako 5 000 druhov zvierat vrátane cicavcov, vtákov, obojživelníkov, plazov a rýb. Okrem jedincov žijúcich v trópoch zaznamenali najväčší pokles aj u sladkovodných živočíchov – až o 83 percent.

Pokles početnosti populácií sladkovodných druhov spôsobuje najmä strata vhodných stanovíšť spôsobená úpravami riek a mokradí a výstavbou bariér na riekach, ktoré bránia migrácii rýb a ďalších vodných živočíchov, pričom aj na Slovensku patria sťahovavé ryby medzi najohrozenejšie, upozorňuje WWF.

Nedostatočná pozornosť

„Aj na Slovensku narážame na to, že sa téme ochrany migračných trás živočíchov nevenuje dostatočná pozornosť. Zákon síce hovorí o ochrane ekologickej siete, avšak chýbajú verejne dostupné informácie o hlavných migračných trasách živočíchov,“ vysvetlila riaditeľka WWF pre Slovensko Miroslava Plassmann.

Lambertini uviedol, že údaje vyplývajúce zo správy Living Planet považuje za „mimoriadne znepokojujúce“. Dodal, že svetoví lídri musia tiež prehodnotiť svoje škodlivé a nehospodárne poľnohospodárske praktiky ešte prv než skolabuje svetový potravinový reťazec. Zdôraznil tiež, že potravinové systémy „sú zodpovedné za 80 percent celkového odlesňovania“.

Správa o stave planéty zaraďuje medzi hlavné ohrozenia rozmanitosti suchozemských živočíchov: poľnohospodárstvo, lov, ťažbu lesov, znečistenie, rozšírenie inváznych druhov a zmenu klímy.

WWF preto vyzvala svetových predstaviteľov, ktorí sa zúčastnia na decembrovej Konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP15), aby „zintenzívnili svoje aktivity, lebo svet sa pozerá“.