Správa roka: Známemu vedcovi sa podarilo otočiť hodiny starnutia u myší

  • Vedecký tím z Harvardu uskutočnil prelomový objav
  • Majú návod, ako zastaviť starnutie
  • U myší ich metóda funguje
starnutie
Ilustračná fotografia, TASR/Pavol Remiaš, Unsplash/ANIRUDH
  • Vedecký tím z Harvardu uskutočnil prelomový objav
  • Majú návod, ako zastaviť starnutie
  • U myší ich metóda funguje

Nech žiješ akokoľvek zdravo, jedna vec ťa nakoniec dostane. Je ňou starnutie, ktorého efekty sa snažíme bezvýsledne zvrátiť už po stáročia. Všetko by však mohol zmeniť prelomový vedecký objav.

Staroba je minulosťou

Ako informuje denník Time, vedcom sa konečne podarilo uskutočniť podstatný krok v boji proti starnutiu. Štúdia zverejnená vo vedeckom magazíne Cell totiž hovorí o experimentácii s „biologickými hodinami“, ktoré dokážu zrýchliť či dokonca zvrátiť starnutie.

Pre pochopenie nového objavu je však najprv potrebné vysvetliť samotné starnutie. Populárnou a všeobecne akceptovanou teóriou doposiaľ bolo, že ľudské bunky sa časom stávajú náchylnejšími na rôzne mutácie, čo ich vo výsledku poškodzuje a postupne zabíja. V preklade – telo začína starnúť.

Profesor genealógie z Harvardu a zároveň autor niekoľkých populárnych kníh o téme starnutia David Sinclair však s touto teóriou nesúhlasí. Práve naopak, myslí si, že ľudské telo v sebe ukrýva akýsi „návod k mladosti“, ktorý stačí len aktivovať.

Veríme, že ide o stratu informácií. Bunka stratí svoju schopnosť čítať pôvodnú DNA, čiže zabudne, ako správne fungovať. Podobne, ako sa môže v starom počítači vytvoriť poškodený softvér,“ cituje profesora spravodajský web CNN.

Sinclairov tím sa preto zameral na úplne inú súčasť ľudského organizmu. Kým sa doterajšie experimenty sústreďovali na omladzovanie samotných buniek, harvardskí vedci sa namiesto toho pozreli na spôsob, akým bunky fungujú. Odpoveď objavili v takzvanom epigenóme – pomyselnom návode pre správnu funkciu buniek.

Stavebné nákresy

Ľudský epigenóm je niečo ako stavebný projekt. Všetok potrebný materiál je síce na mieste, no epigenóm zaisťuje, že z tehál sa naozaj stane stena. Inými slovami, pri vývoji nášho tela sa bunky riadia práve epigenómom. Ako je však vyššie spomenuté, túto schopnosť časom zdanlivo strácajú, a teda nedokážu opätovne obnovovať telo.

Ľudská DNA sa časom poškodzuje pôsobením vonkajších faktorov, ako napríklad znečistením dýchaného vzduchu, našou diétou, ale aj fajčením. Tú sa následne snažia opraviť práve proteíny, ktoré by mali v inom prípade na starosť správne fungovanie génov.

Potom nie všetky z nich nájdu cestu tam, kam patria, takže časom je to ako pingpongový zápas, kde loptičky skončia po celej podlahe,“ približuje profesor.

gény
zdroj: Unsplash/National Cancer Institute

Detaily sú pre nezainteresovanú verejnosť trochu zložité a vyžadovali by zdĺhavejšie objasnenie, no podstatné je, že tímu vedcov sa podarilo svoju teóriu potvrdiť aj v experimente. V štúdii výskumníci píšu, že sa im najprv podarilo zrýchliť proces starnutia u myší. Nasledovný krok je však omnoho fascinujúcejší. Starnutie sa im podarilo doslova otočiť.

Naozaj to funguje

U laboratórnych myší tak vedci dokázali doslova pozorovať, ako mladnú. Malým hlodavcom sa začali regenerovať napríklad obličkové či kožné bunky, ktoré sú všeobecne poškodzované starnutím najviac. Sinclair však tvrdí, že jeho metóda je v podstate univerzálna a funguje na všetky typy buniek.

Už v roku 2020 sa tomu istému tímu vedcov podarilo navrátiť zrak slepým myšiam využitím rovnakej metódy, pripomína denník Time. Docieliť výsledky sa vedcom podarilo vpichnutím trojice génov, ktoré následne inštruovali bunky, aby sa „preprogramovali“.

myš
zdroj: Unsplash/Ranjith Jaya

Myšie bunky sa tak de-facto navrátili k svojmu predošlému stavu a získali schopnosť regenerovať sa. Podľa Sinclaira taktiež nezáleží, či je „liečený“ jedinec starší, mladší, zdravý alebo chorý. 

Keď sa tento proces spustí, telo si spomenie, ako sa regenerovať, a opäť omladne, aj keď ste už starý a máte napríklad chorobu. Ako to presne funguje, zatiaľ nevieme. V tomto momente vieme len, že môžeme prepnúť pomyselný vypínač,“ doplnil vedec.

Zdroje: Time , CNN, Cell

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá