Srbsko začalo rok 2019 zákazom kožušinových fariem. Tisícky zvierat budú oslobodené od krutej tyranie

Dátum 1.1. 2019 znamená pre tisícky zvierat v Srbsku oslobodenie od krutej tyranie. V Srbsku začal platiť zákaz kožušinových fariem, po desiatich rokoch ich postupného odstraňovania.

„Uplatnenie zákazu je úspešným výsledkom rozhodujúceho a pretrvávajúceho boja občanov, odborníkov a aktivistov za práva zvierat za posledné  desaťročie, počas ktorého skupiny lobujúce za kožušinový priemysel, sústavne vyvíjali tlak na zrušenie tohto zákazu,“ uvádza organizácia Humánny pokrok na svojom webe. Srbská vláda našťastie dala za pravdu ochrancom zvierat.

Zo zákulisia kožušinových fariem

Zvieratá sťahujú z kože všade vo svete. V Rusku a USA sú ročne zabíjané približne 4 milióny zvierat, v Kanade milión. Rovnako kruté kožušinové farmy sú aj v pokrokovom Dánsku, Írsku, Fínsku či humanistickom Nemecku a tak ďalej. 75% kožušín pochádza z fariem, zvyšok z pytliactva.

Na výrobu jedného kožuchu treba: napr. 65 noriek, 130 činčíl, 10 jazvecov, 60 zajacov, 14 vydier, 11 strieborných líšok, 100 veveričiek, 9 bobrov, 15 rysov alebo 125 hranostajov.

Zvieratá pre tento priemysel sú chované v miniatúrnych klietkach (40x40x40 cm) bez možnosti pohybu či šance uspokojovať svoje prirodzené potreby a bez akejkoľvek sociálnej interakcie. Platí „čím väčší mráz, tým lepšia kožušina,“ preto sú zvieratá chované v zlých podmienkach, vystavené priamemu mrazu bez možnosti úkrytu. Často im labky primŕzajú ku klietkam. Pevná podlaha je pre chovateľov nevýhodná. Museli by fekálie denne čistiť alebo by si do nich mohli zvieratá ľahnúť a zašpiniť kožuchy. Preto musia žiť na pletive, ktoré ich celý život tlačí a prepadávajú im cez neho nohy.

Pri zabíjaní tiež platí hlavne „nepoškodiť kožušinu“. Preto sú zvieratá usmrcované buď udusením, výfukovými plynmi, elektrickým prúdom, zlomením väzu, prípadne jedom v potrave. Pri neodbornom zákroku, môže zviera ostať iba omráčené a tak je z kože sťahované zaživa.

V niektorých krajinách (napr. v Číne) sa zvieratám vytrháva srsť zaživa a teda jedno zviera možno využiť na tvorbu kožušiny viackrát.

„Na Slovensku sa to určite nedeje,“ale deje 

Pri téme mäsokombináty sa ochrancovia zvierat často stretávajú s argumentami „pozitívne mysliacich“ Slovákov, že „na Slovensku sa zvieratá v zlých podmienkach určite nechovajú“. Pravda je bohužiaľ iná. Aj mäsokombináty, aj kožušinové farmy máme.

Na Slovensku v súčasnosti funguje 11 kožušinových fariem. Najrozšírenejší je u nás chov králikov, noriek, fretiek, líšok a činčíl. Chovajú sa napríklad na farmách na severe Oravy či v Martine v klietkach 90cm x 45cm x 45cm. Prieskum Slobody zvierat potvrdil, že na týchto farmách nie sú ani dodržiavané ani najzákladnejšie legislatívne zakotvené priestorové podmienky chovu kožušinových zvierat.

Kedy s tým skoncujeme aj tu na Slovensku? Prvý krok je jednoduchý, prestaň kupovať veci z kožušín.