Štát spravuje majetok za 77 miliónov eur. Chaos a chyby sa týkajú bytov, áut aj kryptomien

Slovenský štát spravuje tisíce bytov, áut, pozemkov, cenných papierov či dokonca kryptomien, ktoré získal v dôsledku trestných konaní, colných kontrol alebo po ľuďoch bez dedičov.

Problém je, že podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) neexistuje jednotný systém, ktorý by presne ukazoval, čo všetko štát vlastní, v akom stave sa to nachádza a ako sa s týmto majetkom nakladá.

Kontrolóri počas troch rozsiahlych kontrol upozornili, že evidencia je neúplná, pravidlá nejednotné a celý proces často trvá neprimerane dlho. V niektorých prípadoch sa likvidácia majetku natiahla na viac ako dve desaťročia.

Štát vlastní majetok za viac ako 77 miliónov eur

Najnovšia kontrola NKÚ sa zamerala na dočasnú správu majetku na okresných úradoch v sídlach krajov. Ku koncu roka 2024 evidovali tieto úrady viac ako 17 282 položiek hnuteľného a nehnuteľného majetku v celkovej hodnote 77,13 milióna eur.

Nejde pritom len o autá či pozemky. Štát dočasne spravuje aj byty, rodinné domy, obchodné podiely, cenné papiere, peniaze na bankových účtoch, virtuálne meny, nájdený alebo opustený majetok či majetok ľudí, ktorí zomreli bez dedičov alebo závetu.

V rokoch 2021 až 2023 štát previedol na iné osoby 1 564 prípadov majetku, napríklad predajom, darovaním alebo prevodom správy. Celková hodnota týchto prevodov dosiahla takmer 13 miliónov eur.

Každý úrad eviduje majetok inak

Najväčší problém podľa kontrolórov predstavuje samotná evidencia majetku. Na ôsmich kontrolovaných okresných úradoch používali rozdielne spôsoby zaznamenávania údajov. Niektoré evidencie boli neúplné, inde chýbali informácie o hodnote majetku alebo neboli údaje prepojené s účtovníctvom.

„Rôzna forma evidencie, neúplnosť a nepresnosť údajov, absentujúci centrálny prehľad, chýbajúce údaje o hodnote majetku či nespárovanie dát o majetku s účtovníctvom poukázali na významné systémové nedostatky,“ uviedla podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová. Podľa kontrolného úradu práve absencia jednotného systému spôsobuje, že štát nemá ucelený prehľad o tom, aký majetok spravuje a v akom stave sa nachádza.

Niektoré autá strácajú hodnotu celé roky

Samostatnú pozornosť venoval NKÚ aj Úradu pre správu zaisteného majetku, ktorý vznikol koncom roka 2021. Úrad spravuje majetok zaistený rozhodnutím súdu alebo prokurátora. Súčasná legislatíva však vo viacerých prípadoch neumožňuje jeho predaj bez súhlasu vlastníka, hoci trestné konanie môže trvať dlhé roky.

Najvýraznejšie sa tento problém prejavuje pri motorových vozidlách. Autá počas rokov strácajú hodnotu, no štát ich musí naďalej skladovať, udržiavať a financovať ich správu. V niektorých prípadoch môžu byť náklady na ich uskladnenie vyššie ako suma, ktorú štát po skončení konania získa ich predajom.

Úrad dnes spravuje predovšetkým nehnuteľnosti, motorové vozidlá, prívesy, obchodné podiely, cenné papiere, financie na bankových účtoch aj virtuálne meny. Kým na konci roka 2021 riešil 56 prípadov, ku koncu roka 2025 ich bolo už takmer 270.

Kontrolóri zároveň upozorňujú, že v Českej republike je systém flexibilnejší. Pri niektorých druhoch majetku, napríklad pri automobiloch alebo elektronike, nie je na ich predaj potrebný súhlas obvineného, čo výrazne znižuje riziko znehodnotenia.

Štát necháva niektorý majetok čakať aj viac ako 20 rokov

Jedným z najzávažnejších zistení kontrol bolo aj tempo, akým štát rozhoduje o ďalšom osude majetku.

Likvidácia nepotrebného majetku trvala od niekoľkých mesiacov až po viac ako 20 rokov. Majetok časom prirodzene stráca hodnotu, zvyšujú sa náklady na jeho správu a rastie riziko poškodenia alebo úplného znehodnotenia.

Podobné problémy odhalili kontrolóri aj pri colných úradoch. Pri preverovaní správy prepadnutého a zhabaného majetku z rokov 2019 až 2021 zistili nedodržiavanie zákonných lehôt, zdĺhavé procesy aj neefektívny spôsob nakladania s majetkom.

Hodnota zaisteného, zhabaného a prepadnutého majetku, ktorý colné úrady v sledovanom období spravovali, pritom presiahla 1,7 miliardy eur.

NKÚ žiada jednoduchšie pravidlá aj moderný informačný systém

Kontrolný úrad preto navrhuje rozsiahle zmeny. Podľa jeho odporúčaní by mal štát zaviesť jednotný informačný systém, zjednotiť pravidlá správy majetku, jasnejšie rozdeliť zodpovednosť medzi jednotlivé inštitúcie a stanoviť presné lehoty na rozhodovanie.

„Nedostatočne rázne konanie štátu v konečnom dôsledku vedie k znehodnocovaniu majetku a aj plytvaniu verejnými zdrojmi. Okrem nevyhnutných legislatívnych zmien je potrebné zaviesť moderné informačné systémy, aby sa zvýšila transparentnosť a kontrola nad zaisteným a prepadnutým majetkom,“ zdôraznila podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová.

Podľa nej by pomohlo aj častejšie rozhodovanie o likvidácii alebo predaji majetku už priamo v rozsudkoch.

„Efektivita správy majetku štátu by sa zvýšila aj intenzívnejším využívaním inštitútu nariadenia likvidácie prepadnutého či zhabaného majetku už priamo v rozsudku, čím by sa celý proces výrazne urýchlil,“ dodala Crkoňová.

Podľa NKÚ by práve tieto opatrenia mohli obmedziť znehodnocovanie štátneho majetku, zvýšiť transparentnosť a zároveň ušetriť verejné financie.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality