Štát zavádza zmeny, ktoré sa dotknú státisícov Slovákov. Čo všetko od novembra platí

Od 1. novembra vstúpila do platnosti rozsiahla novela Zákonníka práce, ktorú schválili poslanci parlamentu už začiatkom októbra. Ako informuje portál FinReport.sk, novelizácia so sebou prináša množstvo zaujímavých zmien. Každá z nich je reakciou na európske smernice o predvídateľných a transparentných pracovných podmienkach. 

Cieľom rozsiahlej novely Zákonníka práce je okrem iného spresnenie a doplnenie ustanovení týkajúcich sa rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom rodičov a osôb, ktoré majú opatrovateľské povinnosti. 

Ide o praktické novinky pre všetkých zamestnancov na Slovensku. Ako uvádza portál Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, reč je o možnosti rodiča požiadať o prácu z domácnosti či dva týždne plateného voľna pre čerstvých otcov. 

Informovanosť zamestnancov

Ako sme už spomenuli vyššie, novelizácia sa sústreďuje na transparentnosť a predvídateľnosť pracovných podmienok. Všetky tieto požiadavky preto adresuje hlavne zamestnávateľom. To znamená, že v konečnom dôsledku by mal každý zamestnanec získať dostatok informácií o tom, v akom rozsahu bude svoju prácu vykonávať a za akých podmienok. 

Advokátka advokátskej kancelárie Accace Simona Klučiarová hovorí o informáciách, ktoré sa týkajú pracovných podmienok, o ktorých by mal zamestnávateľ byť povinný zamestnanca informovať. 

„Vo vzťahu k dohodárom pôjde napríklad o povinnosť informovať ich už pri uzatvorení dohody o dňoch a časových úsekoch, v ktorých môžu očakávať, že zamestnávateľ od nich bude vyžadovať vykonávanie práce,“ uviedla Klučiarová.

Okrem toho nebude viac možné, aby zamestnávateľ žiadal od týchto osôb, aby sa v prípade potreby dostavili čo možno najrýchlejšie na pracovisko. Novelizácia Zákonníka práce totiž vyžaduje od zamestnávateľa, aby zamestnanca – dohodára informoval minimálne 24 hodín vopred o tom, že mu prideľuje nejakú pracovnú úlohu. 

Ak zamestnávateľ tieto požiadavky nesplní, pracovník bude mať právo odmietnuť vykonanie tejto práce. Ak by sa stalo, že zamestnávateľ zruší výkon práce v lehote, ktorá bude kratšia ako 24 hodín vopred, zamestnanec získa náhradu odmeny, ktorú by v opačnom prípade dosiahol, a to minimálne v sume 30 % odmeny. 

zdroj: Unsplash/Magnet Me

Otcovská dovolenka

Od začiatku novembra tohto roka sa na Slovensku zaviedla aj ďalšia novinka – otcovská dovolenka. Materskú dávku bude môcť počas dvoch týždňov v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa súbežne čerpať matka aj otec dieťaťa. Zmenou zákona o rodičovskom príspevku sa umožní súbežné poskytovanie rodičovského príspevku a materskej dávky, ktorá sa bude vyplácať otcovi dieťaťa počas trvania tzv. otcovskej dovolenky.

Rodičovská dovolenka muža sa v pracovnom kódexe transformuje na otcovskú dovolenku. Pôjde naďalej o neplatené voľno z hľadiska Zákonníka práce, ktoré však bude kompenzovať materská dávka zo Sociálnej poisťovne. Prekážkou tohto nároku nebude poberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa.

Keďže obdobie poberania materskej dávky otcom je na Slovensku v porovnaní s inými krajinami Európskej únie nastavené nadštandardne, obdobie výplaty materskej dávky poskytovanej otcovi po narodení dieťaťa sa bude započítavať do úhrnného obdobia nárokov na materské pri tom istom dieťati.

„V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa aktuálne ucelené obdobie poberania materskej dávky, napríklad 28 týždňov, rozdelí na dve obdobia poberania materskej dávky, napríklad 2 týždne a 26 týždňov,“ uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Rezort práce a sociálnych vecí očakáva, že materskú dávku bude priemerne mesačne dostávať približne 3-tisíc otcov. Priemerná denná výška dávky by mala v tomto roku dosiahnuť približne 37 eur.

Pracovný a rodinný život

Čo sa týka podpory zosúladenia pracovného a rodinného života, tá je v Zákonníku práce okrem iného vyjadrená aj právom zamestnanca požiadať o kratší pracovný čas alebo o úpravu pracovného času z dôvodu starostlivosti o dieťa. 

Toto právo doplňuje novela o možnosť rodičov, ktorí sa starajú o dieťa do určitého veku, požiadať o prácu z domu na účel starostlivosti o dieťa. Zamestnávateľ sa pritom takouto žiadosťou musí zaoberať. V prípade, že by ju zamietol, musí písomne uviesť dôvod.

zdroj: Unsplash/Hollie Santos

Ďalšou novinkou je aj právo požiadať o stabilnejšiu formu práce či o právo žiadať o prácu na neurčitý čas, a to vtedy, ak má zamestnanec pracovnú zmluvu na určitú dobu. V prípade, že ide o pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas, zamestnanec má právo žiadať o prácu na plný úväzok. 

Avšak novela nemyslí iba na zamestnancov, prihliada aj na administratívnu záťaž zamestnávateľov, ktorú chce mierne znížiť. Po novom už totižto nebude potrebné uzavrieť so zamestnancami dohodu o zrážke zo mzdy. Bude to tak v prípadoch, ako sú napríklad nevyúčtované preddavky na príspevok zamestnávateľa na stravovanie či na účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie.

Novelou sa zavádza možnosť poskytovať informácie o podmienkach zamestnávania a pracovných podmienkach a odpovedí na žiadosti zamestnanca zamestnávateľom, a to v takom prípade, že zamestnávateľ musí odpovedať písomne, nielen v papierovej forme, ale aj elektronicky.

zdroj: Unsplash/Christin Hume

Uvádzanie pracovných podmienok

Novela Zákonníka práce v neposlednom rade hovorí aj o povinnosti uviesť v pracovnej zmluve iba tie najpodstatnejšie náležitosti, po prípade údaje o lehote určitej a kratšom pracovnom čase, ktoré zakladajú vznik pracovnej zmluvy. 

Uvádzanie ostatných záležitostí, ako napríklad rozvrhovanie pracovného času, výmera dovolenky, určovanie miesta výkonu práce, výplatné termíny či splatnosť mzdy, ostáva na rozhodnutí zamestnávateľa, ktorý má dve možnosti. Môže ich buď uviesť v pracovnej zmluve, alebo ich poskytne zamestnancovi v písomnej forme, prípadne v podobe elektronickej. Zamestnanca tiež môže odkázať na príslušné ustanovenia Zákonníka práce. 

Ak by sa stalo, že v pracovnej zmluve nie sú uvedené žiadne z vyššie spomenutých informácií, zákon stanovuje lehotu na ich poskytnutie sedem dní alebo štyri týždne, a to v závislosti od typu informácií, ktoré majú byť poskytnuté. Avšak, ak by došlo k zmene pracovných podmienok, vtedy má zamestnávateľ povinnosť o tom informovať zamestnanca bezodkladne. Najneskôr by tak mohol učiniť v deň nadobudnutia účinnosti týchto zmien.

zdroj: Unsplash/Dimitri Karastelev

Čo sa týka zamestnancov, ktorí uzatvorili pracovnú zmluvu pred 1. novembrom 2022 a chcú požiadať o takéto informácie, v prípade, že neboli súčasťou zmluvy, zamestnávateľ má povinnosť ich poskytnúť do jedného mesiaca od žiadosti.