Strach zo svokry sa dá liečiť. 10 najbizarnejších fóbií, o ktorých Slováci netušia (ZOZNAM)

Fóbie sú jedným z najzáhadnejších psychologických fenoménov, ktoré nás sprevádzajú už od pradávna. Tieto iracionálne strachy, ktoré nemajú reálny základ, sa v rôznych obdobiach dejín vysvetľovali rôznymi spôsobmi. V antickom Grécku boli fóbie považované za vplyv bohov, v stredoveku sa často spájali s démonmi a prekliatím, a až s príchodom modernej vedy sme začali hľadať ich psychologické a biologické korene.

Či už ide o strach zo zvierat, výšok, alebo dokonca technológie, fóbie vždy odrážali obavy, ktoré nás dokážu paralyzovať. A hoci je dnes liečba týchto porúch oveľa dostupnejšia a efektívnejšia, stále nás fascinuje, ako sa tieto strachy formovali a čo o nás povedali v priebehu dejín.

História a vývoj fóbií

Fóbia ako psychologický fenomén sprevádza ľudstvo už od nepamäti, no jej vnímanie, definovanie a liečba sa menili v priebehu dejín. Podrobne sa na tému pozrel v svojom článku Greg Korgeski z portálu Hiperfdiy. 

Antické obdobie

Slovo „fóbia“ pochádza z gréckeho φόβος (phóbos), čo znamená strach. V starovekom Grécku bol Phobos aj bohom strachu a synom boha vojny Área. Už v antickej medicíne sa spomínali rôzne iracionálne strachy, ktoré boli pripisované nerovnováhe telesných tekutín (tzv. humorálna teória). Hippokrates a Galén popisovali prípady úzkostí a strachov, ktoré dnes môžeme považovať za fóbie.

Stredovek – doba démonov a poverčivosti

V období stredoveku boli fóbie často spájané s náboženskými predstavami. Ľudia, ktorí trpeli extrémnym strachom, boli považovaní za posadnutých démonmi alebo prekliatych. Napríklad strach zo zvierat či tmy bol často interpretovaný ako prejav nadprirodzených síl. Liečba spočívala v exorcizmoch, modlitbách alebo telesných trestoch.

18. – 19. storočie: Prvé systematické štúdie

S rozvojom osvietenstva a medicíny začali vedci hľadať racionálne vysvetlenia pre úzkostné poruchy. Francúzsky lekár Jean-Étienne Dominique Esquirol v 19. storočí popísal fóbie ako „chorobný strach“, ktorý je nezávislý od reálneho nebezpečenstva.

Rakúsky psychiater Sigmund Freud v 20. storočí skúmal fóbie v kontexte psychoanalýzy. Veril, že fóbie majú pôvod v potlačených traumách a nevedomých konfliktoch. Príkladom je jeho známa štúdia o malom Hansovi, chlapcovi, ktorý sa bál koní – Freud to interpretoval ako prejav Oidipovho komplexu.

20. storočie: Behaviorálne a kognitívne teórie

V 20. storočí sa výskum fóbií rozšíril. Behaviorálni psychológovia, ako John B. Watson, dokázali, že fóbie môžu byť naučené – známy je experiment s malým Albertom, ktorého podmienili na strach z bielej myši. Následne sa fóbie začali liečiť metódami expozičnej terapie, kde pacienti postupne čelili svojim strachom.

Vďaka pokroku  kognitívno-behaviorálnej terapie (KBT) v druhej polovici 20. storočia sa fóbie začali považovať za kombináciu naučeného správania a kognitívnych skreslení.

Súčasnosť

Dnes sú fóbie klasifikované ako špecifická forma úzkostných porúch a existujú rôzne prístupy k ich liečbe, od psychoterapie po farmakologické riešenia. So vzostupom technológií sa objavujú nové fóbie, napríklad nomofóbia (strach z toho, že človek nemá mobil).

Výskum fóbií pokračuje a moderná neuroveda skúma ich biologické a genetické faktory, pričom sa čoraz viac sústredí na spojenie medzi mozgom, emóciami a evolučnými inštinktmi.

Fóbia už dnes nie je vnímaná ako slabosť, ale ako legitímna psychická porucha, ktorú je možné liečiť a pochopiť.

Faktory podmieňujúce vznik fóbií

Vznik fóbií je komplexný proces, na ktorý vplýva množstvo faktorov, z ktorých nie všetky sú úplne pochopené. Podrobnejšie sa téme venuje stránka Lekár. Genetické faktory zohrávajú významnú úlohu, pretože ľudia, ktorí majú príbuzných trpiacich úzkostnými poruchami alebo fóbiami, sú náchylnejší na rozvoj týchto problémov. Hoci konkrétne gény, ktoré by boli priamo zodpovedné za vznik fóbií, sú ešte predmetom výskumu, dedičnosť pravdepodobne ovplyvňuje chemické procesy v mozgu, ktoré sú spojené so spracovaním strachu a úzkosti.

Zážitky z detstva, ktoré môžu pôsobiť ako spúšťače fóbií

Traumy alebo negatívne udalosti, ako nehody, útoky alebo iné nebezpečné situácie, môžu viesť k rozvoju fóbií. Napríklad dieťa, ktoré zažije pád z výšky, môže neskôr rozvinúť strach z výšok, čo je typický príklad akrofóbie. Okrem toho môže byť vývoj fóbií ovplyvnený aj modelovaním správania, teda pozorovaním správania iných osôb, ako sú rodičia alebo blízki príbuzní. Ak dieťa vidí, že niekto iný prežíva silný strach z určitého objektu alebo situácie, môže sa tento strach preniesť aj na neho. Týmto spôsobom sa môže dieťa začať obávať napríklad hadov, ak jeho rodič prejavuje obavy z týchto zvierat.

Úloha kognitívnych faktorov

Niektorí odborníci sa domnievajú, že spôsob, akým ľudia vnímajú a vyhodnocujú riziko, môže prispieť k rozvoju fóbií. Ľudia trpiaci fóbiami často preháňajú hrozbu, ktorú daná situácia predstavuje, a to vedie k trvalému strachu. Tento skreslený pohľad na realitu môže byť výsledkom negatívnych skúseností alebo predchádzajúcich presvedčení, ktoré formujú vnímanie rizika.

Biologické a chemické faktory

Nerovnováha v neurotransmiteroch, ako je serotonín alebo dopamín, môže zvýšiť citlivosť na stres a úzkosť, čo môže byť príčinou vzniku fóbií. Zmeny v štruktúrach mozgu, najmä v amygdale, ktorá je zodpovedná za spracovanie strachu, môžu taktiež zohrávať významnú úlohu pri rozvoji týchto porúch.

Prostredie, v ktorom človek vyrastá

Ľudia, ktorí sú vystavení nadmernému stresu alebo negatívnym vplyvom, ako sú nebezpečné situácie, či zlé rodinné vzory, môžu byť viac náchylní k vzniku fóbií. Nedostatok emocionálnej podpory alebo stabilného prostredia v rodine môže ešte viac zvýšiť riziko. Osobnostné rysy jednotlivca taktiež ovplyvňujú náchylnosť na rozvoj fóbií. Ľudia, ktorí sú introvertnejší, menej sebaistí alebo majú tendenciu k prežívaniu úzkosti, sú častejšie vystavení vzniku fóbií. Vysoká miera emocionálnej reaktivity môže spôsobiť, že bežné situácie sa vyvinú do fóbií, pretože jedinec prežíva intenzívnu emocionálnu reakciu na podnety, ktoré by iní ľudia nebrali ako hrozbu.

Tieto faktory sa vzájomne ovplyvňujú a kombinujú, čím vytvárajú komplexné pozadie, ktoré môže viesť k rozvoju fóbií. Každý prípad je jedinečný a vyžaduje individuálny prístup pri hľadaní spôsobu, ako sa s ním vyrovnať.

Život s fóbiou 

Život ľudí trpiacich fóbiami môže byť náročný a často sa odvíja od intenzity a typu ich strachu. Fóbie, aj keď sú racionálne neodôvodnené, dokážu výrazne ovplyvniť každodenný život, informuje portál NHS. Títo ľudia môžu zažívať intenzívnu úzkosť a strach pri pomyslení na situácie, ktoré im spôsobujú obavy. V extrémnych prípadoch sa tieto pocity môžu objaviť aj pri stretnutí s predmetmi alebo situáciami, ktoré nie sú skutočne nebezpečné.

Ľudia s fóbiami sa často snažia vyhýbať situáciám, ktoré by mohli vyvolať ich strach, čo môže viesť k izolácii a obmedzeniu ich životného priestoru. Napríklad, ak niekto trpí akrofóbiou (strach z výšok), môže sa vyhýbať aj jednoduchým každodenným aktivitám, ako je jazda výťahom alebo chôdza po mostoch. Tí, ktorí majú sociálnu fóbiu, sa môžu cítiť extrémne nepohodlne v spoločenských situáciách, čo vedie k izolácii a zhoršeniu ich spoločenských vzťahov.

Tento strach nie je len v mysli, ale často sa prejavuje aj fyzickými symptómami, ako je zrýchlený pulz, potenie, dýchavičnosť či trasenie sa. Tieto reakcie sú spojené s nervovým systémom, ktorý vníma danú situáciu ako nebezpečnú, aj keď v skutočnosti nie je. Fóbie môžu mať negatívny dopad aj na profesijný život a osobné vzťahy, keďže človek sa môže vyhýbať pracovným príležitostiam alebo spoločenským aktivitám, ktoré by mohli spôsobiť jeho strach.

Napokon, ľudia s fóbiami môžu prežívať aj pocity viny alebo hanby, pretože sa obávajú, že ich strachy sú neprimerané a nesprávne. To môže viesť k nízkej sebaúcte a zhoršeniu ich duševného zdravia. Preto je dôležité, aby títo ľudia vyhľadali odbornú pomoc a podporu pri zvládaní svojich obáv. Aj keď fóbie môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života, vhodná terapia a podpora môžu pomôcť ľuďom s fóbiami získať späť kontrolu nad svojím životom.

Ako sa dnes liečia fóbie?

Liečba fóbií je komplexný proces, ktorý závisí od konkrétneho typu fóbie, jej intenzity a individuálnych potrieb pacienta, píše o tom portál Ksebe. Jednou z najúčinnejších metód je kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), ktorá pomáha pacientovi identifikovať a zmeniť iracionálne myšlienky a presvedčenia vedúce k strachu. V rámci tejto terapie sa často používa technika systematickej desenzibilizácie, kde pacient postupne vystavuje svoje obavy v kontrolovaných podmienkach, čím sa učí zvládať svoje reakcie na strach.

Okrem toho sa môže využiť aj prístup expozície, ktorý zahŕňa priame vystavenie obávaným situáciám, aby si pacient uvedomil, že neexistuje reálna hrozba. Farmakoterapia, ako napríklad užívanie antidepresív alebo anxiolytík, môže byť vhodná v prípadoch, keď je fóbiou spojená aj úzkostná porucha alebo depresia, avšak lieky sa spravidla používajú ako doplnok k psychoterapii.

Ďalším prístupom je využívanie relaxačných techník, ako hlboké dýchanie a progresívna svalová relaxácia, ktoré pomáhajú zmierniť úzkosť. Mindfulness, teda vedomé vnímanie prítomného okamihu, tiež môže byť veľmi efektívne pri znižovaní stresu a pomáha pacientovi zvládať strach bez jeho prežívania ako ohrozenia.

V niektorých prípadoch môže byť užitočná aj hypnoterapia, ktorá pomáha pacientovi dosiahnuť hlbokú relaxáciu a zmeniť podvedomé presvedčenia, ktoré podporujú fóbia. Sociálna podpora zo strany rodiny, priateľov či podporných skupín je tiež dôležitá, pretože zdieľanie skúseností a techník zvládania môže výrazne pomôcť pri prekonávaní fóbií.

Medzi moderné spôsoby liečby fóbií patrí aj virtuálna realita. Na Slovensku sa pomoci pacientom venuje napríklad firma Virtuo. „Koncom minulého roka sme vydali terapeutickú VR hru ClaustrOFF, ktorá sa zameriava na redukciu príznakov klaustrofóbie,“ hovorí Martin Polák z Virtuo. 

V neposlednom rade sa niektorí pacienti obracajú na alternatívne prístupy, ako je akupunktúra alebo aromaterapia, ktoré môžu dopĺňať tradičné liečebné metódy, hoci ich účinnosť nie je vždy vedecky potvrdená. Celkovo je najúčinnejší prístup ten, ktorý kombinuje rôzne terapeutické metódy, pričom dôležitú rolu zohráva aj dlhodobá podpora od odborníkov a blízkych osôb.

10 najbizarnejších fóbií, o ktorých si pravdepodobne nepočul

Okrem klasických fóbií, ktoré určite dobre poznáš, či dokonca sa s nimi možno aj v reálnom živote pasuješ, ako napríklad strach z pavúkov či výšok, existujú menej známe fóbie. Možno však ide len o strach a úzkosti, ktorými môže trpieť mnoho z nás, no medicína im dáva presné pomenovanie. Podrobne sa na ne pozrel web TVDoktor.

1. Arachibutyrofóbia – Strach z arašidového masla, ktoré sa lepí na podnebie

Tí, ktorí trpia touto fóbiou, sa boja toho, že sa im arašidové maslo prilepí na podnebie úst. Hoci sa môže zdať smiešna, niektorí ľudia prežívajú extrémnu úzkosť už len pri pohľade na arašidové maslo. Tento strach môže vychádzať z pocitu dusenia alebo z predchádzajúcich negatívnych skúseností s jedlom.

2. Nomofóbia – Strach zo straty mobilného signálu alebo mobilného telefónu

V dnešnej digitálnej dobe sa nomofóbia (z anglického „no-mobile-phone phobia“) stáva čoraz bežnejšou. Ľudia s touto fóbiou pociťujú paniku, keď sa ich telefón vybije, stratia signál alebo ho nemajú pri sebe. Táto fóbie je dôsledkom modernej doby, kedy sú ľudia závislí na technológii a cítia úzkosť z toho, že by mohli byť odstrihnutí od informácií a kontaktov s blízkymi.

3. Efebofóbia – Strach z teenagerov

Efebofóbia je iracionálny strach z dospievajúcich, ktorý môže viesť k negatívnemu vnímaniu tínedžerov ako nepredvídateľných, nekontrolovateľných a nebezpečných. Tento strach často pramení z negatívneho zobrazovania mladých ľudí v médiách, ktoré ich často vykresľujú ako problematických alebo zradných. Ľudia trpiaci efebofóbiou sa môžu vyhýbať kontaktu s tínedžermi a obávať sa situácií, kde by sa mohli ocitnúť v ich blízkosti. Jednotlivci s efebofóbiou sa napríklad vyhýbajú návštevám priateľov, ktorí majú deti v dospievajúcom veku, alebo sa snažia vyhnúť miestam, kde sa tínedžeri bežne stretávajú. 

4. Xantofóbia – Strach zo žltej farby

Pre niektorých ľudí môže byť žltá farba spojená s negatívnymi spomienkami alebo pocitom nebezpečenstva, čo vedie k panike pri kontakte so žltými predmetmi. V niektorých prípadoch sa môže tento strach rozšíriť na úplné vyhýbanie sa žltým predmetom či oblečeniu.

5. Globofóbia – Strach z balónov

Balóny, ktoré sú bežne spájané s radosťou a oslavami, môžu pre niektorých ľudí predstavovať silný strach – globofóbiu. Tento iracionálny strach z balónov môže výrazne ovplyvniť každodenný život, najmä v prostredí, kde sú balóny prítomné. Tí, ktorí trpia touto fóbiou, pociťujú paniku nielen pri pohľade na balón, ale aj pri predstave, že by mohol prasknúť, čo môže spôsobiť fyzické symptómy ako zrýchlený tep, potenie či dýchavičnosť. 

6. Omfalofóbia– Strach z pupku 

Omfalofóbia sa prejavuje intenzívnym strachom alebo nepríjemnými pocitmi pri pohľade na pupok, jeho dotyku alebo dokonca len pri myšlienke naň. Pre ľudí trpiacich touto fóbiou je to obmedzujúci problém, ktorý môže zásadne ovplyvniť každodenný život. Tento strach je zameraný konkrétne na pupok – jeho vzhľad, štruktúru alebo akýkoľvek fyzický kontakt s ním. Pre niektorých môže byť problémom aj pohľad na vlastný pupok alebo pupky iných ľudí. Omfalofóbia je často spojená s pocitmi nečistoty, zraniteľnosti alebo presvedčením, že dotyk pupka môže spôsobiť vážnu fyzickú ujmu.

7. Chorofóbia – Strach z tanca

Tí, ktorí trpia touto fóbiou, sa vyhýbajú všetkým tanečným aktivitám, či už ide o diskotéku, spoločenský tanec alebo len spontánne pohyby pri hudbe. Tento strach môže byť dôsledkom hanblivosti alebo sociálnej úzkosti.

8. Optofóbia – Strach z otvorenia očí

Táto zriedkavá, ale veľmi nepríjemná fóbie môže spôsobiť extrémne obmedzenia v každodennom živote, pretože postihnutá osoba prežíva úzkosť pri akomkoľvek pokuse otvoriť oči. Môže byť spojená s traumatickým zážitkom.

9. Cibofóbia – Strach z jedla

Cibofóbia, alebo strach z jedla, je psychologický stav, ktorý môže vzniknúť z traumy spojené s jedlom, ako je dusenie alebo alergická reakcia, alebo z porúch príjmu potravy, ako anorexia. Tento strach môže byť zameraný na konkrétne potraviny, kvôli alergiám, intoleranciám, alebo obavám zo znečistenia jedla baktériami či chemikáliami. Pre niektorých ľudí sa strach z jedla stáva vážnym problémom, ktorý môže viesť k poruchám príjmu potravy.

10. Pentherafóbia – Strach zo svokry

Pentherafóbia je neobvyklý strach zo svokry, ktorý sa často považuje za vtipný, vzhľadom na množstvo vtipov o svokrách. Pre niektorých však ide o reálnu fóbii, ktorá spôsobuje úzkosť pri pomyslení na návštevu partnerových rodičov, najmä matky partnera. Tento strach môže vyústiť do fyzických a psychických príznakov, ako sú nervozita či záchvaty úzkosti. Pentherafóbia ovplyvňuje schopnosť postihnutých pohodlne sa stretávať s rodinou partnera a môže mať vplyv na ich vzťahy.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti