Švédi opúšťajú rodičov ako 18-roční, Slováci vydržia v mama hoteli až do tridsiatky

  • Na svete sú najnovšie štatistiky odchodu mladých ľudí od rodičov v rámci spoločenstva Európskej únie
  • Zatiaľ čo najrýchlejšie hniezdo opúšťajú Severania, my sme na predposlednej priečke
  • Slováci vydržia v takzvanom mama hoteli až do tridsiatky
zdroj: Pexels
  • Na svete sú najnovšie štatistiky odchodu mladých ľudí od rodičov v rámci spoločenstva Európskej únie
  • Zatiaľ čo najrýchlejšie hniezdo opúšťajú Severania, my sme na predposlednej priečke
  • Slováci vydržia v takzvanom mama hoteli až do tridsiatky

V roku 2017 približne tretina (35,3 %) mladých mužov vo veku 25 – 34 rokov ešte stále bývala u rodičov. U mladých žien je štatistika o niečo lepšia. Len pätina z tých vo veku 25 – 34 rokov zostáva bývať u rodičov. Znamená to, že každý štvrtý mladý Európan býval stále v mama hoteli.

zdroj: Pexels

Slovensko si v týchto meraniach už tradične posledné roky nevedie veľmi dobre. Tak ako doteraz, aj údaje zozbierané Eurostatom z roku 2018 hovoria o tom, že priemerný vek mladého Slováka, ktorý opúšťa hniezdo je krátko pred 31. narodeninami a od posledného miesta nás zachránili len Chorváti. Tu zostávajú u rodičov bývať mladí ľudia až do priemerného veku 31,8 rokov. Tesne za nami skončila Malta (30,7 rokov), Taliansko (30,1 rokov), Bulharsko (29,6 rokov), Španielsko (29,5 rokov) a TOP 5 uzatvára naša obľúbená dovolenková destinácia, Grécko (29,3 rokov).

zdroj: Eurostat

Na opačnej strane rebríčka stoja najmä Severania. Švédi sú sebestační už pol roka po 18. narodeninách, obyvatelia Luxemburgu krátko po dvadsiatke, Dáni po 21. narodeninách, Fíni o rok neskôr a Estónci v priemere v 22,2 roku života. Týmto krajinám nahráva sociálny systém aj rýchlo pomerne rozvíjajúca sa ekonomika.

zdroj: Pexels

Dôvodov, prečo je tomu tak, existuje niekoľko a ak ti ťahá na tridsiatku a sám ešte stále bývaš u rodičov, zrejme odpoveď poznáš. Argument o vysokej nezamestnanosti dnes už nemá pri číslach pohybujúcich sa pri piatich percentách miesto, avšak nedostupnosť bytov rozhodne áno. Situácia, ktorá je na realitnom trhu dnes, je podobná tej predkrízovej a ceny sa vyšplhali k rekordným číslam, pri novostavbách sú veľmi diskutovanou témou aj niekoľkomesačné prestoje a už dlhšiu dobu dopyt omnoho vyšší než ponuka.

Ak by sme sa chceli pozrieť na platovú situáciu, medzi krajinami, ktoré skončili na prvých a posledných priečkach rebríčka, je to podstatný rozdiel. Podľa informácií Slovenskej sporiteľne má len 22 krajín v rámci EÚ zavedenú minimálnu mzdu. Krajiny ako Dánsko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko ju nemajú. Posledné Chorvátsko je tento rok na sume 506 eur, v prípade, že Slovák pracuje za minimálny príjem, na výplatu dostáva od začiatku tohto roka 520 eur v hrubom.

Minimálna mzda sa v priemere pohybuje na východe na úrovni 600 eur až okolo 1400 eur na severozápade EÚ, čo je viac ako dvojnásobný rozdiel a porovnávať nemožno ani náklady na život v týchto krajinách.

Mnoho mladých na Slovensku sa nedokáže osamostatniť, nakoľko štátna politika v oblasti nájomného bývania pre mladých stagnuje. Ak chcú vlastné bývanie, narážajú na mnoho komplikácií. Národná banka Slovenska sprísnila podmienky na získanie hypotéky, pričom je potrebné mať nasporených minimálne 10 % z ceny nehnuteľnosti. Mladí musia myslieť na šetrenie už počas vysokej školy, ak sa po jej skončení chcú čím skôr osamostatniť. Čím dlhšie obdobie, tým lepšie. Napríklad ak by sme potrebovali 11- tisíc eur do troch rokov, šetriť by sme si museli 300 eur mesačne.  Ak by sme to chceli urýchliť, za dva roky by sme mesačne museli dávať bokom výrazne vyššiu sumu, a to až 460 eur. Naopak, ak chceme vo vlastnom bývať o päť rokov, stačí šetriť 180 eur.

„Z dôvodu nižších príjmov si mnohí Slováci nevedia mesačne niečo ušetriť navyše. Napriek tomu podľa našich údajov dokážu v priemere Slováci dať bokom 65 eur mesačne,“ hovorí Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Zdroj: Eurostat, SLSP

O autorovi
Mária Ambrozová