Švédske „monštrá“ pomôžu rozdrviť obávanú ruskú flotilu v Baltskom mori, dúfa NATO

Baltské more je v mysliach vojenských plánovačov zo Severoatlantickej aliancie (NATO) dôležitou, ale tiež problematickou lokalitou. Ak by niekedy došlo k útoku Ruska na Alianciu, experti aj samotní generáli si myslia, že napadnuté by bolo práve Pobaltie. Litva, Lotyšsko a Estónsko sú pritom členmi NATO.

Ak by k útoku na Pobaltie došlo, problémom by nebol len Suwalského priesmyk, ktorého obsadením by Rusi odrezali pobaltské krajiny, ale aj Baltské more. Predpokladá sa, že ruské námorníctvo, konkrétne Baltská flotila, by zahájila námornú blokádu, a tak by odrezala napadnuté krajiny aj od pomoci prostredníctvom mora.

Okrem vojny v klasickom slova zmysle môže Rusko podniknúť aj hybridnú vojnu a útoky na podmorskú infraštruktúru štátov NATO. Zničenie plynovodu Nord Stream pôsobilo ako budíček pre Západ. Práve s ochranou kritickej infraštruktúry môžu pomôcť švédske ponorky A26.

Švédsko má bohaté skúsenosti, čo sa týka ovládania ponoriek v Baltskom mori. Prvé plavidlá spustili v roku 1904 a počas Studenej vojny sa stali významným odstrašovacím prvkom.

Pôjde o prvé dve plavidlá, ktoré pribudnú do flotily Štokholmu od 90. rokov. Severská flotila plánuje ich spustenie na rok 2027 a 2028. Pôjde o 66-metrové plavidlá poháňané dieslom a elektrinou s pokročilými zbraňami a schopnosťou dlhého ponoru. Niesť majú meno Blekinge a Skåne, uvádza Politico.

Unikli tajné plány Bundeswehru: Popisujú vojnu NATO s Ruskom krok po kroku. Expert tvrdí, že sú vierohodné

Ponorky Štokholmu by výrazne zvýšili schopnosti NATO

Švédsko sa v súčasnosti usiluje o prijatie do Aliancie, jeho členstvo zatiaľ blokujú Turecko a Maďarsko, ktoré ho neschválili. Švédsko aj tak dúfa, že sa im podarí dosiahnuť prijatie do 31-člennej obrannej aliancie do júla.

Prijatím Štokholmu do Aliancie by sa rozšíril aj počet plavidiel, ktorým NATO disponuje. Baltské more dnes strážia len štyri švédske ponorky, jedna poľská, ktorá je neustále v oprave. Šesť ponoriek má aj Nemecko, no to ich musí deliť i na operácie v Severnom mori. Berlín čoskoro dostane ďalšie dve nové ponorky.

zdroj: SAAB

Pýchou ruského námorníctva sú práve tie, ktoré sa stali posadnutosťou ruského prezidenta Vladimira Putina. Neustále sa do flotily pridávajú nové a Rusko ich má momentálne 49.

K Baltskej flotile je však pridelená len jedna. Dôvodom je plytkosť mora, ktoré na niektorých miestach dosahuje len 60 metrov, čo je pre jadrové ponorky príliš málo. Práve jadrové ponorky tvoria väčšinu plavidiel v ruskej flotile. Okrem toho slaná voda výrazne ovplyvňuje ich radary aj vztlak a „hustá“ premávka zvyšuje riziko kolízie.

Napriek tomu Švédsko pozoruje neidentifikované ponorky vo svojich teritoriálnych vodách a v minulom roku tiež došlo k prerušeniu podmorského komunikačného káblu do Estónska.

Musíme sa pripraviť na vojnu, varujú politici vo Švédsku. Krajinu zachvátila panika

Chrániť môžu podmorskú infraštruktúru 

Naval News uvádza, že vďaka svojmu dizajnu budú nové švédske ponorky schopné plniť práve ciele spojené s ochranou podmorskej infraštruktúry. Ponorka bude môcť niesť podvodné drony. Konkrétne Švédsko pracuje na systéme známom ako SUBROV.

Systém má umožniť diaľkovo ovládanému plavidlu vypustenému z torpéda alebo aj ponorky vykonávať spravodajský prieskum a dáta vo vysokom rozlíšení dodávať späť do ponorky v reálnom čase cez kábel bez rizika detekcie signálu. Okrem toho môže byť využitý aj na kontrolu morskej infraštruktúry, prípadne na jej opravu pri poškodení.

Systém by sa dal použiť na kontrolu infraštruktúry až do hĺbky 500 metrov, čo je dostatočná hĺbka na to, aby sa dostala kdekoľvek v Baltskom mori.

Plavidlá taktiež budú schopné prenášať a umiestňovať na morské dno veľké predmety. Pomôcť by mali aj s odstraňovaním alebo naopak umiestňovaním mín.

zdroj: SAAB

„Vojna na morskom dne je momentálne najhorúcejšou témou v námorných kruhoch,“ uviedol pre agentúru Reuters Sebastian Bruns, ktorý pôsobí na Inštitúte bezpečnostnej politiky na Univerzite v Kieli.

Napriek tomu, že Švédsko by Aliancii poskytlo cenné kapacity vďaka svojim bohatým skúsenostiam s operovaním ponoriek, stále to nemusí stačiť. Carnegieho nadácia za medzinárodný mier uvádza, že Rusko má množstvo mín, ktoré by v prípade vojny alebo námornej blokády neváhalo použiť, čo dokazuje aj prípad Čierneho mora.

Okrem toho Aliancia, s výnimkou USA, zatiaľ len málo investuje do svojich morských kapacít. Taktiež krajinám v oblasti Baltského mora chýba delostrelectvo, ktoré by dokázalo ničiť ruské lode a iné plavidlá.