Vo švédskych voľbách uspeli nacionalisti: Migrantov chcú poslať „domov“, plánujú toho však ešte viac

Švédska premiérka Magdalena Anderssonová v stredu uznala prehru vo víkendových parlamentných voľbách, zatiaľ čo líder nacionalistickej strany Švédski demokrati vyhlásil víťazstvo pre jeho pravicový blok, uvádza SITA. 

Po zrátaní takmer všetkých hlasov má pravicový blok štyroch strán tesnú väčšinu v parlamente. Hoci zostáva zrátať ešte nejaké hlasy, nie je to dosť na zmenu výsledku. V 349-člennom Riksdagu má pravicový blok 176 kresiel a Anderssonovej stredoľavý blok 173 kresiel. Celkovo je zrátaných 99,95 % hlasov.

Anderssonová, prvá švédska premiérka, sa vyjadrila, že predbežný výsledok je dosť jasný na to, aby sa dal vyvodiť záver, že prehrali.

Šéf švédskej strany Umiernených Ulf Kristersson v stredu povedal, že začne s prácami na zostavovaní novej vlády hneď po tom, ako premiérka Magdalena Anderssonová priznala, že prehrala.

🇸🇪#Sweden

Swedish Far-left Prime Minister Andersson has resigned after her party have lost the election.

The Swedish people have voted for a change of power.

Right-wing bloc is moving towards electoral victory with most votes counted. pic.twitter.com/nU5UsB7i2x

— Klaus Arminius (@Klaus_Arminius) September 14, 2022

Líder populistických Švédskych demokratov Jimmie Akesson zas povedal, že jeho strana bude „konštruktívnou a hnacou silou“ pri obnove bezpečnosti vo Švédsku a že „je čas dať Švédsko na prvé miesto“.

Ľavicové strany s centristami nemajú dostatok kresiel na vytvorenie vládnej väčšiny. Ako uvádza na Twitteri Klaus Arminius, Umiernení, Švédski demokrati, Kresťanskí demokrati a Liberáli podľa najnovších údajov volebného orgánu získajú 176 kresiel v 349-miestnom parlamente. Ostatných 173 kresiel bude pre stredoľavých.

Takmer finálne výsledky parlamentných volieb vo Švédsku:

zdroj: Resulat/vote/sw

Volebná účasť bola viac ako 83 %

Premiérom krajiny sa teda s najväčšou pravdepodobnosťou, a ako to aj sám povedal, stane líder strany Umiernených Ulf Kristersson. Švédski demokrati tak budú druhou najsilnejšou stranou v krajine. Ich lídrom je 43-ročný Jimmie Akesson. Väčšina zakladateľov tejto strany je však z neonacistických, fašistických či rasistických skupín. Úspechom vo voľbách tak prvýkrát získali priamy vplyv na politiku.

Sweden's right bloc inched into the narrowest of leads with around 90% of votes counted after a general election, with results pointing to a new government after eight years of Social Democrat rule https://t.co/yUyVKIAVV7 pic.twitter.com/osImg1snVR

— Reuters (@Reuters) September 12, 2022

Akessonovi sa dlhodobo darilo zvyšovať popularitu v každých parlamentných voľbách. Pravdepodobne buď bude súčasťou budúcej vládnej koalície, alebo bude vládu podporovať ako partner bez kresiel v kabinete. Spolupráca s ním je dôležitá najmä pre lídra Umiernenej strany Ulfa Kristerssona v snahe nahradiť premiérku Magdalenu Anderssonovú. 

Kto sú Švédski demokrati?

Strana vznikla v roku 1988 obnovením a „aktualizovaním“ Švédskej strany, ktorá bola predtým zlúčeninou pravicovo extrémistických a nacionalistických strán. Strana má vysoký odpor k imigrácii, ktorá je však v tejto krajine najvyššia v celej Európskej únii.

Taktiež tvrdia, že prisťahovalectvo, islamizácia či globalizácia veľmi ohrozujú švédsku kultúru. Strana chce znížiť dane a vládne zásahy do ekonomiky, čím by podľa lídrov podporila malé podniky, čo bude viesť k zníženiu nezamestnanosti.

Strana už od niektorých kontroverzných požiadaviek upustila. Predtým požadovali odchod Švédska z EÚ, dnes už takúto požiadavku vylúčili. Ich primárnou agendou je najmä zastavenie prúdu migrantov, pričom by tiež chceli podporiť návrat utečencov do ich pôvodných krajín – napríklad do vojnou zničenej Sýrie. 

Sweden Democrat surge a chance and a challenge for right-wing PM hopeful https://t.co/ySTVTobYQW pic.twitter.com/GKDPZTu75c

— Reuters (@Reuters) September 13, 2022

„Postupne sa strana začala normalizovať a zakazovať otvorený rasizmus,“ povedal Johan Martinsson, profesor politológie na švédskej univerzite v Göteborgu. Otvorene extrémistickí členovia boli zo strany vylúčený a jeho platforma sa zmenila.

Bulent Kenes, prenasledovaný bývalý redaktor tureckých novín, ktorý od roku 2016 žije vo Švédsku a žiada o azyl, tvrdí, že „držia skrytú agendu“.

Hovorí, že strana ukázala súcitnú tvár svojej neonacistickej ideológii len preto, aby bola spoločensky prijateľnejšia, uvádza portál Deutche Welle.