Vo švédskych voľbách uspeli nacionalisti: Migrantov chcú poslať „domov“, plánujú toho však ešte viac

Výsledky švédskych parlamentných volieb sú v závere. Líder nacionalistickej strany Švédski demokrati vyhlásil víťazstvo pre jeho pravicový blok.

Švédska politická strana Umiernení

Švédska premiérka Magdalena Anderssonová v stredu uznala prehru vo víkendových parlamentných voľbách, zatiaľ čo líder nacionalistickej strany Švédski demokrati vyhlásil víťazstvo pre jeho pravicový blok, uvádza SITA. 

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Po zrátaní takmer všetkých hlasov má pravicový blok štyroch strán tesnú väčšinu v parlamente. Hoci zostáva zrátať ešte nejaké hlasy, nie je to dosť na zmenu výsledku. V 349-člennom Riksdagu má pravicový blok 176 kresiel a Anderssonovej stredoľavý blok 173 kresiel. Celkovo je zrátaných 99,95 % hlasov.

Anderssonová, prvá švédska premiérka, sa vyjadrila, že predbežný výsledok je dosť jasný na to, aby sa dal vyvodiť záver, že prehrali.

Šéf švédskej strany Umiernených Ulf Kristersson v stredu povedal, že začne s prácami na zostavovaní novej vlády hneď po tom, ako premiérka Magdalena Anderssonová priznala, že prehrala.

Líder populistických Švédskych demokratov Jimmie Akesson zas povedal, že jeho strana bude „konštruktívnou a hnacou silou“ pri obnove bezpečnosti vo Švédsku a že „je čas dať Švédsko na prvé miesto“.

Ľavicové strany s centristami nemajú dostatok kresiel na vytvorenie vládnej väčšiny. Ako uvádza na Twitteri Klaus Arminius, Umiernení, Švédski demokrati, Kresťanskí demokrati a Liberáli podľa najnovších údajov volebného orgánu získajú 176 kresiel v 349-miestnom parlamente. Ostatných 173 kresiel bude pre stredoľavých.

Takmer finálne výsledky parlamentných volieb vo Švédsku:

Takmer finálne výsledky parlamentýnch volieb vo Švédsku
zdroj: Resulat/vote/sw

Volebná účasť bola viac ako 83 %

Premiérom krajiny sa teda s najväčšou pravdepodobnosťou, a ako to aj sám povedal, stane líder strany Umiernených Ulf Kristersson. Švédski demokrati tak budú druhou najsilnejšou stranou v krajine. Ich lídrom je 43-ročný Jimmie Akesson. Väčšina zakladateľov tejto strany je však z neonacistických, fašistických či rasistických skupín. Úspechom vo voľbách tak prvýkrát získali priamy vplyv na politiku.

https://twitter.com/reuters/status/1569169051208777729?s=46&t=9xh5JSOSoqrlmuRVXIFhZQ&fbclid=IwAR22I8_9dUVDDmNOo4H83oeQ9PoYDgRl4Hk6MfNMsSqEUBnv2VQ4RM6xHpU

Akessonovi sa dlhodobo darilo zvyšovať popularitu v každých parlamentných voľbách. Pravdepodobne buď bude súčasťou budúcej vládnej koalície, alebo bude vládu podporovať ako partner bez kresiel v kabinete. Spolupráca s ním je dôležitá najmä pre lídra Umiernenej strany Ulfa Kristerssona v snahe nahradiť premiérku Magdalenu Anderssonovú. 

Kto sú Švédski demokrati?

Strana vznikla v roku 1988 obnovením a „aktualizovaním“ Švédskej strany, ktorá bola predtým zlúčeninou pravicovo extrémistických a nacionalistických strán. Strana má vysoký odpor k imigrácii, ktorá je však v tejto krajine najvyššia v celej Európskej únii.

Taktiež tvrdia, že prisťahovalectvo, islamizácia či globalizácia veľmi ohrozujú švédsku kultúru. Strana chce znížiť dane a vládne zásahy do ekonomiky, čím by podľa lídrov podporila malé podniky, čo bude viesť k zníženiu nezamestnanosti.

Strana už od niektorých kontroverzných požiadaviek upustila. Predtým požadovali odchod Švédska z EÚ, dnes už takúto požiadavku vylúčili. Ich primárnou agendou je najmä zastavenie prúdu migrantov, pričom by tiež chceli podporiť návrat utečencov do ich pôvodných krajín – napríklad do vojnou zničenej Sýrie. 

https://twitter.com/reuters/status/1569719258958991364?s=46&t=9xh5JSOSoqrlmuRVXIFhZQ&fbclid=IwAR230O_8gibGuwVxNJkT52d8zDixAouV3kYhtB6xmW0PgozDwgUKDDrwreQ

Postupne sa strana začala normalizovať a zakazovať otvorený rasizmus,“ povedal Johan Martinsson, profesor politológie na švédskej univerzite v Göteborgu. Otvorene extrémistickí členovia boli zo strany vylúčený a jeho platforma sa zmenila.

Bulent Kenes, prenasledovaný bývalý redaktor tureckých novín, ktorý od roku 2016 žije vo Švédsku a žiada o azyl, tvrdí, že „držia skrytú agendu“.

Hovorí, že strana ukázala súcitnú tvár svojej neonacistickej ideológii len preto, aby bola spoločensky prijateľnejšia, uvádza portál Deutche Welle.

Zdroje: Denník N, TASR, Reuters, Twitter, Trend, Deutche Welle, Politico, Twitter/Klaus Arminius, SITA

Viac z: Európa

Najnovšie videá

Viac z: Európa

Trendové videá