Svet sa topí v našom oblečení, produkcia prudko rastie. Ľudia si neuvedomujú, že je to toxický odpad a „žrút“ vody

  • Vieš koľko vody sa spotrebuje napríklad na výrobu jedných džínsov?
  • Vedci pritom kvôli vode kalkulujú, čo by sme mali jesť, aby to naša planéta zvládla
  • Koľko textilného odpadu ročne vyprodukujeme a akú časť z toho len dokážeme zrecyklovať?
  • Desaťtisíce ton starého oblečenia sa každý rok jednoducho vyhodia do púšte Atacama a iných miest sveta
odpad handry oblečenie skládka
Getty Images
  • Vieš koľko vody sa spotrebuje napríklad na výrobu jedných džínsov?
  • Vedci pritom kvôli vode kalkulujú, čo by sme mali jesť, aby to naša planéta zvládla
  • Koľko textilného odpadu ročne vyprodukujeme a akú časť z toho len dokážeme zrecyklovať?
  • Desaťtisíce ton starého oblečenia sa každý rok jednoducho vyhodia do púšte Atacama a iných miest sveta

Na našom portáli sme ti predstavili už zopár slovenských startupov, ktoré prišli s nápadom, ako vhodne využiť a zrecyklovať staré oblečenie.

Písali sme o SK-TEX zo Senice, ktorá zo „starých handier“ už dlhé roky vyrába výplne do gaučov, automobilových sedačiek či izolačný materiál na stavby. Tento rok sme napríklad dali priestor firme Sobi.eco, ktorá zo starého oblečenia vyrába tašky, obaly na elektroniku, obaly na okuliare a rôzne iné veci.

Stále je to však ako keby sme hrnčekom vyberali vodu z veľkého bazéna, zatiaľ čo iný by tam prilieval ďalšie a ďalšie veľké kýble vody.

Pre porovnanie, spoločnosť SK-TEX – náš najväčší recyklátor starého oblečenia – píše na svojej stránke, že ročne zrecykluje okolo 3 500 ton textilného odpadu.

No Slováci každú jednu hodinu vyprodukujú necelé 3 tony takého odpadu, čiže 3 500 ton nám trvá nakopiť len vyše 50 dní. A čo tých zvyšných vyše 300?

Zoberme si, že takýto problém má každá jedna krajina, tie väčšie (čo je v porovnaní so Slovenskom skoro každá) vyprodukujú toho odpadu pochopiteľne ešte oveľa, oveľa viac.

Svet sa začína pomaly topiť v oblečení a jeho produkcia naďalej výrazne rastie.

Kde všetok ten textilný odpad vo svete končí, ak dokážeme zrecyklovať len malú časť z toho?

A ak si myslíš, že ide neškodný odpad, ktorý sa v priebehu desaťročí niekde rozloží, tak si na omyle.

odpad, znečistenie
zdroj: Pexels/ Tom Fisk

Neuveriteľný nárast a textil ako ekologická katastrofa

Podľa údajov z roku 2019 sa za rok vyrobí na planéte okolo 80 miliárd nových kusov oblečenia, čo je o neuveriteľných 400 % viac, ako tomu bolo pred zhruba 20 rokmi.

Pre zaujímavosť, len na Slovensko k nám dorazí okolo 67 000 ton nového oblečenia ročne.

Ak bude rast produkcie pokračovať takýmto tempom, akým rastie dnes, do roku 2050 budeme produkovať ročne trikrát toľko oblečenia ako v súčasnosti.

Ide pritom o jedno z najhorších priemyselných odvetví, čo sa týka používania plastov, proti ktorým svet tak bojuje.

plasty, odpad, znečistenie oceánov
zdroj: Pexels/ Wanda Lucien

Ako pripomína český portál CzechCrunch, ešte horšie je na tom výroba oblečenia z hľadiska spotreby vody.

Vedci a odborníci už teraz kalkujú, čo by sme mali jesť, aby to naša planéta zvládla. „Ak na 1 kg hovädzieho mäsa potrebujeme okolo 15 000 l vody a na 1 kg povedzme kuracieho mäsa potrebujeme 5 000 l vody, tak vidíme, že je to 3x menej,“ povedal v rozhovore pre Startitup, ktorý čoskoro zverejníme, vedecký výskumník – bývalý riaditeľ Slovenskej agentúry pre výskum a vývoj a taktiež vedúci viacerých medzinárodných výskumných inštitúcií – Vladimír Šucha.

Vieš, koľko vody sa spotrebuje napríklad na výrobu jedných džínsov? Až 7 500 litrov, uvádza agentúra AFP.

Pre predstavu – na vypestovanie bavlny potrebnej na vyrobenie jedného trička sa spotrebuje až 2 700 litrov vody. Nehovoriac o použití pesticídov pri pestovaní bavlny,“ uvádza ďalší príklad CzechCrunch.

Zdá sa, že kvôli vode skôr riešime, čo jesť, aby to naša planéta zvládla, než čo by sme mali nosiť.

voda
zdroj: Unsplash/Imani

No pri používaní plastov a vysokej spotrebe vody to ešte v textilnom priemysle nekončí.

Každá tona vyrobeného oblečenia zároveň akoby vyrobí pre našu planétu niekoľko desiatok ton skleníkových plynov/oxidu uhličitého. Ten produkuje oblečenie aj po tom, čo je niekam vyhodené. Navyše pri rozklade, ktorý môže trvať aj 200 rokov, vypúšťa do okolia a hlavne pôdy toxické chemikálie a farbivá.

Pre planétu je to rovnako toxické ako vyradené pneumatiky a plasty,“ povedal pre portál Czechcrunch zakladateľ startupu Dressibly Matej Pokorný, ktorý sa venuje udržateľnej móde.

Každoročne tu desaťtisíce ton textilného odpadu vyhodia na púšť

Yahoo News zverejnila správu tlačovej agentúry AFP (najstaršia medzinárodná tlačová agentúra sveta), kde sa píše o známej čílskej púšti Atacama, z ktorej sa stáva obrovská skládka textilného odpadu.

„Čile je už dlho centrom secondhandu a nepredávaného oblečenia vyrobeného v Číne alebo Bangladéši, ktoré prechádza Európou, Spojenými štátmi alebo Áziou, kým nepríde do Čile, z ktorého sa ďalej predáva po celej Latinskej Amerike. Len do prístavu Iquique v bezcolnej zóne Alto Hospicio na severe Čile dorazí každý rok približne 59 000 ton oblečenia.

Obchodníci s oblečením z hlavného mesta Santiaga – 1 800 kilometrov smerom na juh – niektoré kupujú, zatiaľ čo mnohé sa pašujú do iných krajín Latinskej Ameriky. Najmenej 39 000 ton, ktoré sa nedajú predať, však každoročne končí na smetiskách v púšti,“ píše AFP.

Ako sme spomenuli, oblečenie obsahuje chemické látky a rozhodne nepatrí medzi „biologicky rozložiteľné,“ preto sa nemôžu vyhadzovať na komunálnych skládkach. Domov si tak našlo na púšti.

Čilská púšť Atacama je len jedným z takýchto miesto na Zemi, na ktorých končí odhodené to obrovské množstvo textilného odpadu, ktoré nedokážeme zrecyklovať.

Svoje by vedeli o tom rozprávať napríklad aj viaceré africké štáty – ako Keňa, Tanzánia, Uganda… – ktoré sa pre svet do istej miery zmenili na takéto skládky odpadu.

Zdroje: archív Startitup, CzechCrunch, Yahoo News (AFP)

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie