Takto vyzerá najlepšia slovenská architektúra. CE∙ZA∙AR 2019 odhalil nominácie

  • Úlohou ocenenia CE∙ZA∙AR 2019 je zdôrazniť kultúrnu hodnotu architektonických diel, podporovať excelentnosť profesionálnych výkonov architektov
  • Taktiež chce poukázať na kvalitu budovaného životného prostredia a predovšetkým kultivovať verejné povedomie o architektúre
rua
Miro Pochyba/Juraj Hantabal
  • Úlohou ocenenia CE∙ZA∙AR 2019 je zdôrazniť kultúrnu hodnotu architektonických diel, podporovať excelentnosť profesionálnych výkonov architektov
  • Taktiež chce poukázať na kvalitu budovaného životného prostredia a predovšetkým kultivovať verejné povedomie o architektúre

Slovenská súťaž architektúry CE∙ZA∙AR 2019 pozná nominácie za uplynulý rok. Zároveň oslavuje už svoj 18. ročník, do ktorého sa prihlásilo dovedna 100 diel. Medzinárodná porota z nich vybrala 31, ktoré osobne navštívila in situ. Ide o doposiaľ najväčší počet diel, ktoré si porota bola v rámci Slovenska pozrieť. Medzinárodná porota prešla počas 2. kola hodnotenia takmer 1 400 kilometrov naprieč celým Slovenskom.

Slovenská komora architektov s hrdosťou predstavuje nominované diela 18. ročníka Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE ZA AR 2019 v jednotlivých kategóriách:

RODINNÉ DOMY

,,V kategórii rodinné domy boli prihlásené mnohé projekty, ktoré sa líšili od najnižších rozpočtov až po relatívne drahé domy. Porota sa zamerala na tie, ktoré najviac vystihovali osobnosti svojich stavebníkov a zároveň mali najkvalitnejšiu architektúru“, povedal člen poroty architekt Pavel Nasadil. 

Dom so svetlíkom

Teriakovce

Autori: Martin Mihály, Matej Mihalič; atelier11.sk

Foto: František Trusa, Rado Slovík, Michaela Kučmová

zdroj: František Trusa, Rado Slovík, Michaela Kučmová

zdroj: František Trusa, Rado Slovík, Michaela Kučmová

Do lokality s typicky satelitnou zástavbou sa architekti pokúsili vniesť oživenie vo forme domu na netradičnom pôdoryse s jednoduchým tvaroslovím. Myšlienkovo je tento dom zložený z dvoch vrstiev – obytnej a doplnkovej. Doplnková lemuje obytnú z južnej a západnej strany, čo sa prejavuje na materiálovom riešení fasády. Architekti pôdorysne sledovali stopu pozemku a využili ho na maximum.

Obytná časť domu sa rozširuje smerom do záhrady. Z dvoch tretín zastrešená terasa vytvára príjemnú prechodnú zónu medzi interiérom a vonkajškom. Malá kubická forma nad kuchyňou ponúka obyvateľom úkryt, relax a pekný výhľad na stromy pri potoku. Tento obytný svetlík taktiež privádza denné svetlo do stredu dispozície.

zdroj: František Trusa, Rado Slovík, Michaela Kučmová

zdroj: František Trusa, Rado Slovík, Michaela Kučmová

3.0 

Bernolákovo 

Autori: Katarína Príkopská, Ivan Príkopský, Tomáš Szőke, TOITO architektonický ateliér

Foto: Katarína Príkopská

zdroj: Katarína Príkopská

zdroj: Katarína Príkopská

Montovaná chata v Bernolákove z roku 2005 rastie. Víkendový relax sa mení na trvalejšie obsadenie. Záhradkárska osada je jednou z mála lokalít v obci, ktorá (zatiaľ) nie je postihnutá malými parcelami, vysokými plotmi a morom bungalovov bez jediného vysokého stromu. Rodina s tromi deťmi obýva záhradu pre posledný závan vidieka. Chata potrebovala nutne rozšírenie.

zdroj: Katarína Príkopská

Nová prístavba je iba pre deti. Na začiatku návrhu boli stanové podmienky: 1. Zachovať architektúru pôvodnej chaty 2. Získať krytú terasu je bonus 3. Záhrada musí ostať voľná, dom ju nemá deliť 4. Na realizáciu musia stačiť dvaja 5. Počas realizácie musí byť chata obývateľná. Odpoveďou je takmer nezávislá hmota na drevených stĺpoch.

Malá rodinná usadlosť

Budmerice

Autori: Katarína Príkopská, Ivan Príkopský, Tomáš Szőke; TOITO architektonický ateliér

Foto: Katarína Príkopská

zdroj: Katarína Príkopská

zdroj: Katarína Príkopská

Ide o malý rodinný dom pre štvorčlennú rodinu v Budmericiach. Parcela sa nachádza v novej štvrti rodinných domov v blízkosti historického parku. Klient bol naklonený otvorenému, priestorovo zložitejšiemu riešeniu. Výsledkom je návrh súboru menších objektov – usadlosť. Dom s ateliérom ako prvé dva objekty, nasleduje garáž, domček pre deti, záhradný sklad.

zdroj: Katarína Príkopská

Objem domu je čistá murovaná hmota s pultovou strechou. Do domu je vložené teleso z murovaných tehál a masívneho dreva. Okolo vstavby sa v otvorenom kruhu odvíja vstup, kuchyňa, denná časť, nočná časť rodičov, šatník a opäť vstup. Na poschodí je priestor pre deti. Živelný objekt vložený do nudného obalu dáva do pohybu udalosti dňa.

zdroj: Katarína Príkopská

BYTOVÉ DOMY

,,V súčasnosti sa stavia veľa bytových domov a všetci vieme, že sa predáva veľké množstvo bytov. Napriek tomu nájdeme len veľmi málo príkladov, ktoré posúvajú ich kvalitu vpred. V tomto ročníku boli všetky prihlásené diela z Bratislavy, čo tiež vypovedá o stave a kvalite bytovej výstavby na Slovensku“, zhodnotila členka poroty architektka Miriam Lišková.

Záhradné vily

Bratislava – Dúbravka

Autori: Peter Vavrica, Marek Lohinský, Robert Janega, Jozef Čižmár, Branislav Hantabal, ateliér VAVRICA ARCHITEKTI

Spolupráca: Tomáš Papp, Miroslav Lackovič, Rastislav Navrátil, Martin Vodrážka

Foto: Ľubo Stacho

zdroj: Ľubo Stacho

Svahovitý pozemok starej záhradkárskej oblasti umožnil vytvoriť urbanistický koncept objektov prepojených podzemnou garážou. Na jej streche vznikol privátny priestor pre predzáhradky bytov a tiež poloverejný priestor s výsadbou, detským ihriskom a multifunkčným športoviskom.

zdroj: Ľubo Stacho

Jednoduchá forma architektúry troch objektov nepravidelného lichobežníkového tvaru členená betónovým parterom, typickými podlažiami so šachovnicovou kompozíciou okien so zníženými parapetmi a žalúziovými kastlíkmi je ukončená ustúpeným podlažím so strešnými bytmi s drevenou rastrovanou fasádou. Koncept šachovnice okien architekti využili na väčšie vyloženia betónových balkónov, čím bytové domy získali väčšiu plasticitu.

Rezidencia Na Varte

Bratislava

Autori: Michaela Hantabalová – Podolská, Juraj Hantabal, ateliér hantabal architekti

Spolupráca: Jarmila Burková, Jakub Hanták

Foto: Juraj Hantabal

zdroj: Juraj Hantabal

zdroj: Juraj Hantabal

Rezidenciu tvorí sedem objektov radových rodinných domov situovaných na juhovýchodnom okraji Koliby v Bratislave. Koncept návrhu vychádza z pomerne komplikovaných terénnych vzťahov. Malá hĺbka parcely, strmosť terénu a susedná jestvujúca hustá zástavba.

zdroj: Juraj Hantabal

Architekti sa preto snažili o hmotovo-priestorové usporiadanie RD tak, aby získali pre bývanie čo najväčšiu intimitu a zároveň správnu orientáciu voči svetovým stranám. Toto natočenie je priaznivé aj z hľadiska výhľadov, keďže sme nad Bratislavou. Architektonické stvárnenie jednoduchých línií dopĺňa oblúk plnej fasády v nároží vždy od susedného objektu. Zaoblenie fasády splnilo funkciu lepšieho preslnenia a presvetlenia.

Bytové domy NIDO

Bratislava

Autor: Peter Sticzay-Gromski; ateliér GRIDO ARCHITEKTI

Spolupráca: Juraj Kováč

Foto: Martin Matula

zdroj: Martin Matula

zdroj: Martin Matula

Ateliér Grido predstavuje rezidenčný súbor NIDO vo forme záhradnej pavilónovej architektúry na bývalých športoviskách v Bratislave. Projekt charakterizujú tri štíhle veže vymedzujúce vo svojom strede prirodzené „átrium“ – dvor. Svoju vzdušnosť, členitosť a ideálne osvetlenie získali veže vďaka vzájomne poposúvaným obytným modulom.

zdroj: Martin Matula

Bohato traktované obytné veže vyrastajú z kaskádovitej platformy, ktorá vznikla odskákaním polozapustených garáží. Vertikálnosť veží zvýrazňujú celopresklené komunikačné jadrá a fasáda obytných modulov s výraznými drevoplastovými lamelami a drevenými oknami.

OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ STAVBY

Stavby tejto kategórie tento rok zaujali. Prekvapila nás invenčnosť pri prestavbách a adaptáciách existujúcich budov, ktoré rozvíjajú komunitný život obyvateľov slovenských miest. Pretrvávajúcim problémom kategórie sú chýbajúce investície z verejných zdrojov, pričom práve invenčný prístup nominovaných diel môže byť cestou hľadania kreatívnych riešení s obmedzeným verejným rozpočtom“, podotkol člen poroty architekt Pavol Mikolajčák. 

Viola – centrum pre umenie

Prešov

Autori: Irakli Eristavi, Pavol Šilla, Juraj Červený, Dominika Hricová; ateliér zerozero

Spolupráca: Martin Ratkoš, Ondrej Jurčo

Foto: Jaroslav Vaľko 

zdroj: Jaroslav Vaľko 

Kultúrny priestor Viola sa nachádza v bezprostrednej väzbe na historické jadro Prešova v parteri polyfunkčného objektu z 90. rokov. V prvej etape v roku 2016 architekti adaptovali priestory bývalej pizzerie na literárnu kaviareň a následne v roku 2018 boli priestory bývalej prevádzky FAX COPY rekonštruované na multifunkčnú sálu slúžiacu na divadelné predstavenia a koncerty.

zdroj: Jaroslav Vaľko 

Centrum pre umenie spravuje občianske združenie zameriavajúce sa na prácu so školákmi, kultúrne a vzdelávacie podujatia a výstavy. Každý z priestorov má samostatný vstup z Tkáčskej ulice, ktorý im zabezpečuje určitú autonómnosť. Súčasne oba priestory pôsobia vo vzájomnej synergii.

Premena budovy strednej školy z obdobia normalizácie

Bratislava

Autor: Oliver Kleinert; ateliér KLEINERT CREATIVE HOUSE

Spolupráca: Jaroslava Ban, Mariana Bartková, Pavol Pribylinec

Foto: Petra Bošanská

zdroj: cezaar.tv

Príbeh premeny jednej školy „socialistického“ typu je zatiaľ unikát. Mohol by však byť príbehom premien stoviek ďalších normalizačných budov po celom Slovensku. Na budovy s hodnotami pedagogiky 21. storočia. Na budovy, kde architektúra a dizajn, poctivosť riešení a cielená tvorba možností pozitívnych stretov aktívne pomáha vyučovaciemu procesu a ľuďom v ňom.

zdroj: Petra Bošanská

zdroj: Petra Bošanská

Premena školy je v rovine ideovej aj fyzickej. Celkový koncept – cieľ, kam škola dlhodobo smeruje, je základným dokumentom architektonického návrhu. Umožňuje etapizáciu fyzickej rekonštrukcie, ako aj strategické plánovanie investora s limitovaným rozpočtom a časom na jednotlivé prestavby. V súčasnosti je ukončená 3. etapa z plánovaných 10.

Administratívna budova ABW

Kráľová pri Senci

Autori: René Baranyai, Borislav Benedek, ateliér RB ARCHITECTS a Borislav Benedek

Spolupráca: Gabriela Chvostaľová, Marek Vadovič, Gabriela Rolenčíková, Anna Juričková,

Foto: Veronika Nagyová

zdroj: Veronika Nagyová

zdroj: Veronika Nagyová

Administratívna budova je navrhnutá v areáli závodu na výrobu betónových prvkov ABW (Austria Beton Werk). Objekt je situovaný centrálne medzi výrobu a vzorkovňu a stretávajú sa v ňom vedenie, zamestnanci, zákazníci aj externí pracovníci.

zdroj: Veronika Nagyová

zdroj: Veronika Nagyová

Koncepcia objektu vychádza z troch hlavných princípov – zeleného átria otvoreného do každej miestnosti v objekte, ďalej transparentnosti a prehľadnosti dispozície vo vzťahu zákazník – zamestnanec. Tretím podporným princípom návrhu je striktné dodržiavanie ekologických zásad pasívneho štandardu pri návrhu a stavbe objektu, kde je potešiteľný konečný výsledok energetickej bilancie 13 kWh/m2 ročne.

FENOMÉNY ARCHITEKTÚRY

,,Kategória Fenomény architektúry sa tento rok objavuje v hodnotení CE ZA AR po prvýkrát. Táto kategória sleduje iné cesty a iné procesy tvorby kvalitnej architektúry, ktoré nie sú úplne bežné v porovnaní s inými kategóriami“, objasnil člen poroty architekt Štefan Polakovič. 

Modulárny systém Ark-shelter

Lokalita premenlivá

Autori: Martin Mikovčák, Michiel De Backer, ateliér Ark-shelter

Spolupráca: Viktor Mikovčák

Foto: Martin Tůma, Jakub Skokan

zdroj: Martin Tůma, Jakub Skokan

zdroj: Martin Tůma, Jakub Skokan

Ark-shelter je modulový systém frajmov a boxov sfinalizovaných už vo výrobe, presúvaných na lokalitu, pospájaných za pár hodín a bez stopy mobility v dizajne, pripravených okamžite na používanie, a to s následnou ambíciou priestorovej transformácie, kedy obytné domy nasledujú potreby rodiny a rastú o nové spálne a kancelárske objekty nasledujú rast firmy.

zdroj: Martin Tůma, Jakub Skokan

zdroj: Martin Tůma, Jakub Skokan

V lokalitách od striech centier miest cez vodné plochy jazier až po odľahlé extravilány lúk a lesov ako nový model „into the wild“. Dnes, keď žijeme v zrýchlenom móde mestský život od deadlinu k deadlinu, potrebujeme občas únik. Mimo stres, povinnosti a civilizáciu, späť k nášmu pôvodu. Únik do divočiny, pripomenúť si, kto vlastne sme.

Návrat vily Holubka

Bratislava

Autori: Michaela Hantabalová – Podolská, Juraj Hantabal, ateliér hantabal architekti

Foto: Juraj Hantabal

zdroj: Juraj Hantabal

zdroj: Juraj Hantabal

Objekt klasickej medzivojnovej architektúry v dnešnej dobe považovaný za nič výnimočné, ale v roku 1937 to bola jediná tzv. „moderná stavba“ s plochou strechou v okolí. Možno výnimočná svojím architektom Bustínom, ktorý navrhoval pokrokovú funkcionalistickú architektúru. Celú rekonštrukciu sme uskutočnili z dôvodu navrátenia medzivojnového vzhľadu.

zdroj: Juraj Hantabal

Veľmi ťažké bolo rozhodovanie, ktoré prvky zachováme z jednotlivých období zásahov do objektu. Myslíme si, že najväčším počinom bolo odstránenie šikmej strechy hlavne v lokalite, kde sa vila nachádza – väčšina stavebníkov by pristúpila k nadstavbe alebo zobytneniu podkrovia, keďže stavebný zákon to v lokalite umožňuje.

INTERIÉR

,,Táto kategória vyzerala pôvodne skromne, avšak v priebehu obhliadok sa objavili veľmi zaujímavé riešenia. Hľadali sme priestory, ktoré nie sú len dobre formálne a materiálovo zvládnuté, ale ktoré aj zásadným spôsobom ovplyvňujú život ľudí, ktorí ich používajú,“ zhodnotila členka poroty dizajnérka Ľubica Segečová.

ChAta

Donovaly

Autorka: Jana Štofan Styková; ateliér Y100 ateliér

Spolupráca: Pavol Štofan

Foto: Miro Pochyba

zdroj: Miro Pochyba

zdroj: Miro Pochyba

chAta – kulisa na popredí/pozadí lesa, ktorá pozoruje, vidí a vníma, nekonkuruje mu, iba umožňuje jeho časovo neobmedzené sledovanie. Pôvodná chAta postavená v 70. rokoch dostala šancu poskytovať rekreáciu či dokonca bývanie so všetkými dnešnými nárokmi a potrebami. Zmena objemu nebola nutná, výzvou bolo integrovať celý komfort na malom pôdoryse.

zdroj: Miro Pochyba

zdroj: Miro Pochyba

Prepojenie s lesom prichádza vo forme veľkorysej 2-úrovňovej terasy s ihriskom a dostatkom miesta na oddych v prírode. Najvýraznejším prvkom rekonštrukcie sa stala hliníková fasáda so zelenými dverami a terasa z červeného smreku. Podrobnejší opis nie je nutný z jednoduchého dôvodu – genius loci.

AnuAzu

Vojka nad Dunajom

Autori: Peter Jurkovič, Tomáš Kovalčík, Miroslav Slezák, ateliér JRKVC

Spolupráca: Daniel Lapšanský

Foto: Peter Jurkovič

zdroj: Peter Jurkovič

zdroj: Peter Jurkovič

Mladý manželský pár uchvátený oválnym priestorom tradičnej jurty túži po víkendovej chate pre seba a klientov svojho kreatívneho štúdia. Zároveň však potrebujú priestor pre ďalšie funkcie dennej potreby.

zdroj: Peter Jurkovič

zdroj: Peter Jurkovič

Prekračujeme prvotnú myšlienku aditívneho prístupu a volíme opačný postup. Namiesto dopĺňania primárnej hmoty o ďalšie objekty vykrajujeme potrebné priestory do pragmatického kvádra. Inšpiráciou nám sú historické objekty hradov. Stena ako miestnosť.

Rekonštrukcia podkrovného bytu

Bratislava

Autori: Peter Jurkovič, Kristína Tomanová, ateliér JRKVC

Foto: Nora Čaprnková, Jakub Čaprnka

zdroj: Nora Čaprnková, Jakub Čaprnka

zdroj: Nora Čaprnková, Jakub Čaprnka

Projekt rekonštrukcie jestvujúcej vstavby do podkrovia domu v historickom centre Bratislavy adresuje bežné problémy rozrastajúcej sa rodiny. Ako komfortne ubytovať tri malé deti a nestratiť obľúbený priestor? Pri návrhu využívame jednu z najvýraznejších kvalít podkrovného priestoru — výšku.

zdroj: Nora Čaprnková, Jakub Čaprnka

Do priestoru za komínovými stenami umiestňujeme hygienický a technický trakt, ktorého nízka svetlá výška nám umožňuje ďalšie použitie „zvyškového“ priestoru nad ním. Práve sem expandujú pôdorysne skromné detské izby – menšia pre dcéru, väčšia pre dvoch bratov. Na „poschodí“ vzniká priestor na spánok a hry detí, autonómna krajina nad svetom dospelých oddelená iba svetlo-prepúšťajúcimi sklenenými tabuľami.

EXTERIÉR

,,V časoch sociálnej a klimatickej krízy je veľmi dôležité, aby sme premýšľali o rozhraní medzi postavenými objektmi a prírodou, medzi mestom a vidiekom a medzi interiérom a exteriérom. Myslím si, že exteriér nie je žiadna malá kategória, ale je veľmi dôležitou súčasťou všetkých projektov,“  povedal zahraničný člen poroty krajinný architekt Kay Strasser. 

Park Jama

Bratislava – Nové Mesto

Autori: Martin Berežný, Katarína Fejo-Boháčová, Daniel Šubín, ateliér BAAR a Atelier ART

Spolupráca: Eugen Lipka

Foto: Otto Vollmann, Matej Kováč

zdroj: Otto Vollmann, Matej Kováč

zdroj: Otto Vollmann, Matej Kováč

Koncept parku je založený na zachovaní tvarovej stopy miesta – cyklistického oválu, ktorý vytvoril hranicu medzi „pohybom a pokojom, mestom a prírodou“. Verejný priestor sa rozdelil na dve zóny, každá s iným charakterom. V hornom prevažujú „rýchlejšie“ mestské aktivity, dolná úroveň je „pomalšia“ s bohatou vzrastenou zeleňou.

zdroj: Otto Vollmann, Matej Kováč

Nástup do parku dotvára voľne prístupné mikronámestie. Súčasťou parku je servisný objekt s átriom, vegetačnou stenou, strechou a polotransparetným vyhliadkovým boxom. V parku je vysadená celá škála druhov drevín a bylín sledujúca architektonický koncept areálu. Horný parter je charakteristický pravidelným rastrom stromov, dolná etáž je špecifická organickým tvarovaním chodníkov a nesúrodou výsadbou.

Nový park

Leopoldov

Autori: Jakub Kopec, Klára Zahradníčková, Tomáš Džadoň, Ateliér n-1

Foto: Jakub Kopec

zdroj: Jakub Kopec

Revitalizácia bývalého cintorína na park s herným vybavením pre deti, ktorý transformuje zabudnutú priechodnú záhradu na miesto aktívneho odpočinku pre všetky generácie.

zdroj: Jakub Kopec

 

zdroj: Jakub Kopec

zdroj: Jakub Kopec

Návrh vychádza z troch základných princípov: oživenie rozhrania parku, umožnenie voľného pohybu na jeho vnútornej ploche a doplnenie existujúcich objektov novými prvkami. Projekt vznikol v spolupráci architekta, krajinnej architektky a výtvarníka a na základe architektonickej súťaže. 

NAILITH

Lučenec

Autor: 1:1 WORKSHOP tím

Foto: Anna Horčinová

zdroj: Anna Horčinová

Cieľom 1:1 Workshopu bolo za 12dní navrhnúť a zrealizovať dielo, ktoré prinesie nové interpretácie lokality, ako aj nadobudnúť skúsenosti počas riešenia problémov návrhu a stavby. Lokalita zadnej časti parku sa vyznačuje dobrou dostupnosťou, hoci tu má park skôr charakter lesa.

zdroj: Anna Horčinová

Nailith je na jednej strane kontextuálnym príspevkom do tejto divokejšej časti parku, vypĺňa mierne údolie a jeho plochy, stupne na sedenie sú pokračovaním terénu. Na druhej strane však miesto neguje. Nakláňa sa a jeho stredová štrbina zneisťuje návštevníka, ktorý je zvyknutý na pravouhlé ukotvenie v priestore. Je domom, do ktorého sa nedá vstúpiť, padnutým meteoritom z vesmíru, ktorý sa musíme naučiť nanovo obývať.

Rozhľadňa Alexandra Filípka na Veľkej Homoli 

Modra

Autori: Peter Lényi, Ondrej Marko, Jana Kvasniaková, Katarína Kyselová, Karol Butor, ateliér 2021

Foto: Alexander Pravda

zdroj: Alexander Pravda

zdroj: Alexander Pravda

Na Veľkej Homoli bola prvá rozhľadňa v roku 1894. Ďalšia z roku 2001 musela byť pre zlý technický stav a nerealizovateľnosť sanácie koncom roku 2017 odstránená. Mesto Modra malo pôvodne v pláne vypísať súťaž návrhov na novú vežu, avšak obyvatelia spísali petíciu, v ktorej si vyžiadali, aby nová veža vychádzala z kompozície predchádzajúcej. To bolo spolu s dôrazom na technickú stránku novým zadaním.

Nová veža bola otvorená už v októbri 2018. Konštrukčne je kombináciou drevených prvkov a oceľových styčníkov. Zavetrenie oceľovými tiahlami je v rámci objemu veže. Hlavné nosné drevené prvky pozostávajú z viacerých drevených hranolov, čo umožňuje ich priebežnú výmenu.

Termín vyhlásenia výsledkov

Mená laureátov ocenenia za architektúru budú známe len členom poroty a ostanú utajené až do okamihu slávnostného odovzdávania cien, ktoré prebehne počas galavečera 10. októbra 2019 v Bratislave v priamom prenose na Dvojke.

Kto rozhoduje o udelení cien CE ZA AR 2019 ?

Výber semifinálových diel, udeľovanie nominácií aj voľba víťazov ocenenia CE ZA AR 2019 náleží medzinárodnej odbornej porote v zložení:

Petr Hájek (architekt, Česká republika) – predseda poroty,

Miriam Lišková (architektka, Slovenská republika),

Pavol Mikolajčák (architekt, Taliansko),

Pavel Nasadil (architekt, Česká republika),

Štefan Polakovič (architekt, Slovenská republika),

Ľubica Segečová (grafická dizajnérka, Slovenská republika),

Kay Strasser (architekt, Rakúsko).

Petr Hájek (architekt, Česká republika), predseda poroty CE ZA AR 2019

Architekt a pedagóg Fakulty architektúry ČVUT v Prahe a Katedry architektúry VŠVU v Bratislave. V roku 1998 založil spoločne s architektmi Janom Šépkom a Tomášom Hradečným ateliér HŠH. V roku 2009 založil vlastnú architektonickú kanceláriu Petr Hájek architekti. Je tiež zakladateľom združenia LEA – Labratoř Experimentální Architektury a iniciátorom výskumného projektu /anastomosis/ – propojené město. V roku 2014 bol nominovaný na ocenenie Architekt roku, a to v súvislosti s niekoľkými výnimočnými stavbami – predovšetkým Krkonošským centrom environmentálneho vzdelávania vo Vrchlabí a rodinným domom Chameleon. Novátorské a experimentálne postupy presadzuje aj pri výučbe architektúry.

Miriam Lišková (architektka, Slovenská republika)

Architektka a spoluzakladateľka (spoločne s architektom Michalom Sulom) architektonickej kancelárie SLLA. SLLA sa venuje projektom v rôznych geografických, sociálnych a kultúrnych situáciách na Slovensku, v Českej republike, Rakúsku, Španielsku a v Keni. Za projekt Komunitného centra Máj v Českých Budějoviciach získal ateliér ocenenie CE ZA AR 2015, nomináciu na cenu Mies van der Rohe Award 2017 a bol finalistom Českej ceny za architektúru 2017.

Pavol Mikolajčák (architekt, Taliansko)

Slovenský rodák, absolvent Viedenskej technickej univerzity pôsobiaci v Južnom Tirolsku. Po niekoľkoročnej práci v ateliéri Christoph Mayr Fingerle založil v roku 2015 vlastné štúdio Pavol Mikolajcak Architekten v talianskom Bolzane. Prvé realizácie, ktoré vzišli z architektonických súťaží, upútali svojou kvalitou a získali viacero medzinárodných ocenení. Ikonická horská chata Oberholz v Dolomitoch (v spolupráci s Petrom Pichlerom) je spojením tradície a modernosti. Nenápadná, v kopci skrytá dostavba vidieckeho domu v alpskom Villanders získala svojím originálnym prístupom ocenenie Dom roka 2017 v nemeckom Frankfurte.

Pavel Nasadil (architekt, Česká republika)

Architekt a spoluzakladateľ kancelárie FAM architekti. Jeho ateliér tvorí kontextuálnu, nie radikálnu architektúru. Pracuje so vzťahom miesta a stavby s cieľom pozitívneho ovplyvňovania človeka a jeho životného prostredia. Okrem mnohých realizácií v Českej republike spolupracujú FAM architekti s britskou kanceláriou Feiden + Mawson, čím ich architektonická práca nachádza uplatnenie aj za hranicami Českej republiky.

Štefan Polakovič (architekt, Slovenská republika)

Štefan Polakovič je zakladateľom významného slovenského ateliéru GutGut, ktorý sa venuje tvorbe od malých intervencií cez navrhovanie budov až po urbánne plánovanie. Ich známe realizácie ako bytový dom na Dunajskej ulici v Bratislave, rekonštrukcia panelového bytového domu v Rimavskej Sobote, päťcharty pri Seneckých jazerách alebo konverzia industriálneho objektu Mlynica v Bratislave sa opierajú o medzinárodnú skúsenosť a zároveň reagujú na lokálny kontext a históriu a patria medzi oceňované diela domácej tvorby. GutGut je aktívny aj vo verejnej sfére ako spoluorganizátor festivalu DAAD (Dni architektúry a dizajnu; spolu s Tatianou Kollárovou – Clubovka) v Bratislave, ktorý umožňuje kritické diskurzy o lokálnych problémoch na medzinárodnej platforme. GutGut je viacnásobným laureátom Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE ZA AR.

Ľubica Segečová (grafická dizajnérka, Slovenská republika)

Vyštudovala grafický a produktový dizajn na VŠVU v Bratislave. Po ukončení štúdia iniciovala vznik a spoluorganizovala nezávislý festival Self o presahoch grafického dizajnu a spoločnosti. V rokoch 2012–2014 pôsobila ako asistentka v ateliéri grafického dizajnu Text Forma Funkce na Ostravskej univerzite. V súčasnosti sa primárne venuje grafickému dizajnu a priestorovým riešeniam výstav, a to najmä v oblasti architektúry. Za svoju prácu získala niekoľko prestížnych ocenení, medzi inými „Najkrajšia kniha Slovenska“ za rok 2015 a DAM Architectural Book Award na Frankfurtskom knižnom veľtrhu, obe za knihu Friedrich Weinwurm Architekt. V oblasti architektúry spolupracovala na interiéri Domu v dome od ateliéru PLURAL, ako aj informačného systému a identity Mlynice od ateliéru gutgut – laureátov CE ZA AR 2017 a 2018.

Kay Strasser (architekt, Rakúsko)

Kay Strasser spolupracuje s mnohými architektonickými ateliérmi a organizáciami už od ukončenia štúdia na École Centrale des Arts et Manufactures v Paríži a Politecnico di Milano v Taliansku. S ohľadom na jeho interdisciplinárne vzdelanie aj skúsenosti spolupracoval na mnohých projektoch rôznej povahy aj mierky. Od roku 2013 spolupracuje s ateliérom bauchplan v Mníchovej aj vo Viedni a vytvára nové priestorové identity s osobitným dôrazom na zóny s heterogénnym urbánnym rozvojom.

Kategóriu Obnova a prestavba známu z uplynulých ročníkov ceny nahrádza tento rok nová, prierezová kategória, ktorá by mala umožniť porote oceniť rôzne aspekty architektonickej kvality aj mimo typologických kategórií. Príkladom oblastí, ktoré môže porota oceniť sú: práca s kontextom miesta a programu, prínos v interpretácii novej ideovej koncepcie, príkladná rekonštrukcie historickej substancie, vysoký nárok na aspekty udržateľnosti alebo hodnota vytvorená v podmienkach obmedzeného rozpočtu. Porota má kompetenciu oceniť aj iné oblasti. Všetky menované kategórie však zahŕňajú novostavby, prestavby, dostavby a revitalizácie. Polyfunkčné budovy budú posudzované v kategórii prevažujúcej funkcie.

V každej kategórii možno udeliť iba jednu cenu. Na základe hlasovania, ktoré prebehne v mesiaci september na portáli HNonline, bude udelené ocenenie „Cena verejnosti“. Aj tento rok udelí počas slávnostného galavečera organizátor ocenenie „Patrón architektúry“ za osobitný prínos pre rozvoj architektúry, ktorý nie je vyjadrený architektonickým dielom. 

Záštitu nad ocenením prevzal primátor Hlavného mesta Bratislavy architekt Matúš Vallo a starostka mestskej časti Bratislava-Staré Mesto architektka Zuzana Aufrichtová. 

Organizačným partnerom finálneho rozhodovania poroty sa stalo mesto Nitra, ktoré na tento účel poskytlo priestory Synagógy v Nitre.

Cena sa udeľuje v týchto kategóriách: Rodinné domy, Bytové domy , Občianske a priemyselné budovy, Interiér, Exteriér a v kategórii Fenomény architektúry. 

zdroj: CE ZA AR- TS

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech