Tatranské plesá sú zamorené tonami odpadu. Potápači tu našli aj sedačku z električky

Po tatranských dolinách, ktoré dobrovoľníci odľahčili od odpadkov koncom septembra, prídu na rad už tradičné tatranské plesá. Okrem Štrbského plesa potápači v rámci 26. ročníka podujatia vyčistia Velické, Popradské a Nové Štrbské pleso, informovala TASR. 

Za štvrťstoročie trvania akcie sa potápačom len z tatranských plies podarilo na breh vytiahnuť viac ako 5,5 tony odpadu.  Ďalšiu takmer tonu vyzbierali v iných lokalitách. Rekordným bol pritom rok 2004, keď z vody vyniesli až 506 kilogramov odpadu. 

Najviac odpadu sa žiaľ už tradične nachádza v Štrbskom plese, ktoré je najviac navštevované a v okolí ktorého bola najmasívnejšia výstavba. 

„Konali sa tu tiež rôzne športové či kultúrne aktivity. Spomedzi ostatných plies sú to predovšetkým tie, ktoré sa nachádzajú v blízkosti vysokohorských chát, teda tam, kde je väčšia koncentrácia návštevníkov,“ konkretizoval pre TASR koordinátor akcie za ŠL TANAP Pavol Kráľ.

Dodal, že v plesách končia najmä obaly od potravín, plastové poháriky a sklenené fľaše. Medzi „úlovkami“ však boli aj viaceré kuriozity ako historické svietniky, sedačka z električky, železná kopija, veslá, kajak, ratrak alebo napríklad gátrové píly na rezanie ľadu, ktorý zo Štrbského Plesa kedysi vozili aj do reštaurácií v Pešti. Vlani k nim pribudol tomahavk, ktorý v Štrbskom plese ostal po nakrúcaní filmu Náčelník Veľký had. 

Ešte v letných mesiacoch sa potápači zamerali aj na Veľkú Studenú dolinu, kde sa postupne ponárali do Ľadového, Pustého a Starolesnianskeho plesa. Na breh vyniesli obaly z potravín, veľký igelit, hliníkový plech, preglejkovú dosku či pozostatky z havarovaného vrtuľníka a mince, hodené do plies pre šťastie.

„Za tie roky potápači urobili kus práce a môžeme spokojne konštatovať, že neporiadku na dne tatranských plies značne ubudlo. Budem však určite najradšej, keď raz pod hladinou nenájdeme vôbec nič,“ uzavrel koordinátor akcie.

Najviac čiernych skládok vytvárame v Bratislavskom kraji

Odstraňovanie nelegálnych skládok je nákladná činnosť. Envirofond v roku 2015 vyhlásil výzvu na likvidáciu čiernych skládok, v rámci ktorej podporil 219 obcí sumou 10 miliónov eur, pričom horný strop pre príspevok pre jednu obec bolo 100 tisíc eur. O príspevok žiadalo ďalších 300 obcí, ktorým pre obmedzené zdroje, nebolo možné vyhovieť. Viaceré obce odstraňujú skládky na vlastné náklady.

zdroj: archív Matej Papcun

Podľa údajov z aplikácie Trash Out, ktorá sa pokúša ponúknuť obraz o nahlásených nelegálnych skládkach, je nelegálneho odpadu najviac vo vzdelanejších a bohatších okresoch. Podľa odhadov sa najväčšie množstvo nachádza v Bratislavskom kraji a to v priemere 1,5 litra na hlavu. Z okresov vedie Senec s 2 litrami odpadu.

zdroj: Presskit TrashOut

Ako proti čiernym skládkam bojovať ako jednotlivec?

Predstav si, že kráčaš v lese a nájdeš tu na jednom mieste masu odpadu. Ľudia v takýchto prípadoch častokrát nevedia čo robiť, komu zavolať a v neposlednom rade vôbec vysvetliť, kde sa skládka nachádza.

Tento problém rieši práve aplikácia TrashOut. Tá umožňuje komukoľvek rýchlo a jednoducho nahlásiť skládku cez mobilnú aplikáciu a následne poskytuje informácie občanom, mimovládnym organizáciám a obciam, aby mohli efektívnejšie zorganizovať odpratanie nahlásenej skládky. Stiahnuť si ju môžeš priamo tu.

zdroj: TASR, lesytanap.sk, trashout.ngo, minzp.sk