Ťažké kovy v pôde ohrozujú poľnohospodárstvo: Jedovaté látky sa dostavajú do vody

Asi jedna šestina svetovej poľnohospodárskej pôdy obsahuje podľa vedcov ťažké kovy. Tieto jedovaté látky sa potom dostávajú aj do vody a potravín, čo môže ohroziť ľudské zdravie. V pôde sa vyskytujú prirodzene, ale ich prítomnosť ovplyvňuje aj ľudská aktivita, píše britský server The Guardian, na ktorý sa odkazuje ČTK.

Pôda kontaminovaná kovom

Približne 14 až 17 percent svetovej poľnohospodárskej pôdy, čo zodpovedá asi 242 miliónom hektárov, je kontaminovaných minimálne jedným ťažkým kovom. A to v miere, ktorá prekračuje limity pre poľnohospodárstvo a ľudské zdravie. Vedci dospeli k tomuto záveru po analýze dát z viac ako 1000 regionálnych štúdií po celom svete. Medzi ťažké kovy patrí arzén, kadmium, kobalt, chróm, meď, nikel a olovo.

„Výsledky ukázali znepokojivý rozsah znečistenia pôdy ťažkými kovmi, ktoré sa dostávajú do vody a jedla. To ovplyvňuje naše zdravie a životné prostredie,“ povedala Liz Rylottová z katedry biológie na Yorskej univerzite, ktorá sa ale sama na výskume nepodieľala. Ťažké kovy podľa nej spôsobujú vážne zdravotné problémy, ako sú kožné lézie, zníženie funkcie nervov a orgánov, prípadne aj rakovina. Problémom tiež je, že kovy zostávajú v pôde niekoľko desiatok rokov.

„Naša narastajúca potreba kovov, z ktorých sa vyrábajú kľúčové technológie pre budovanie zelenej infraštruktúry alebo pre zvládanie zmien klímy, toto znečistenie zhorší,“ uviedla Rylottová. Ťažké kovy sa totiž používajú pri výrobe veterných turbín, batérií do elektrických áut alebo fotovoltaických panelov.

„Znečistenie sa týka najmä krajín so strednými a nízkymi príjmami. Ovplyvňuje to miestne komunity a zhoršuje to ich chudobu. Vplyv takto kontaminovaných plodín na svetový potravinový reťazec nie je jasný,“ dodala Rylottová.

Na zhruba 15 percentách takto znečistenej pôdy žije 900 miliónov až 1,4 miliardy ľudí.

Slovensko čelí ekologickej hrozbe

 Na Slovenskú tiká niekoľko časovaných environmentálnych bômb. Keď sa podľa spoločnosti Slovnaft nespamätáme, tak si otrávime najprv spodné vody a potom aj vzduch. Bratislavská rafinéria je presvedčená, že aj jej najnovší investičný projekt Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO), vie pomôcť k zlepšeniu životného prostredia. Najmä čo sa týka problému skládkovania nami vytvoreného komunálneho odpadu. „Spaľovňa“ v Slovnafte Bratislava ušetrí ročne 100-tisíc ton emisií vďaka nespotrebovanému a nedovezenému zemnému plynu, ktorý nahradí energia z odpadu. Takže o čom to hovoria niektorí politici a aktivisti ak tvrdia, že projekt je šialenstvo a dokonca, že je zbytočný? Jediná odpoveď je, že nevedia o čom hovoria, pretože nechce sa mi veriť, že títo ľudia necestujú po svete alebo západnej Európe, ktorá im je pri vlakoch, či bicykloch vzorom,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca Slovnaftu Anton Molnár.

Bratislavská rafinéria je presvedčená, že na Slovensku sa v otázke zhodnocovania odpadu v súčasnosti rozhoduje o budúcnosti, či chceme byť západom alebo naďalej patriť do takzvaného východného bloku – „Ostbloku“. „Diskusia o „spaľovni” v Slovnafte bude aj o tom, ku čomu sa hlásime a čomu veríme. Sme západ alebo stále nejaká rozvojová krajina, ktorá nie je schopná riešiť problém s odpadmi, inak ako zakopávaním do zeme?,“ pýta sa Molnár.

Slovnaft upozornil, že krajiny podobné veľkosťou Slovenska majú spaľovní na energetické zhodnocovanie odpadu vo svojich krajinách hneď niekoľko. Dánsko 25, Rakúsko 21 (v samotnej Viedni 3), Švajčiarsko 30, Holandsko 12. „Rakúski susedia sú dokonca na prvom mieste v zhodnocovaní priemyselného kvapalného odpadu v EÚ. Takže osobne si myslím, že tieto krajiny vedia, čo robia,“ podotkol Molnár. Bratislavská rafinéria tvrdí, že sa pri spomínanom projekte učí práve od Rakúšanov, s ktorými rozvíja v tejto oblasti vzťahy, píše SITA. 

Na Slovesnku máme vyše sedemdesiat skládok

Skládok máme na Slovensku vyše sedemdesiat a každý rok komunálneho odpadu na skládkach pribúda tempom 1 milión. Priemyselného odpadu sa vyprodukuje ďalších neuveriteľných 400-tisíc ton.

„Na Slovenskú tiká niekoľko časovaných environmentálnych bômb a keď sa nespamätáme, tak si otrávime najprv spodné vody a potom vzduch. Ja stále dúfam, že patríme na západ a v Bratislave vieme rozoznať, čo je klamstvo a čo reálne riešenie,“ konštatoval Molnár.

Proti Centru energetického zhodnocovania odpadu v Slovnafte už protestujú viacerí aktivisti. Tí sa podľa Molnára „nehanbia“ používať aj zavádzajúce informácie. „Aktivisti používajú fotku z rafinérie po výpadku elektriny, keď sa naštartuje bezpečnostný režim a všetko sa spaľuje. Túto fotku používajú na zbieranie podpisov pod petíciu proti spaľovni. Čiže od začiatku zavádzajú ľudí a takto pristupujú k masám, ktoré nemajú čas čítať, zisťovať si, orientovať sa. Navyše ako vidieť od malička učia tomu aj deti, že takto narábať s informáciami je v poriadku a veselo ich vylepovať po meste,“ uzavrel Molnár.

K projektu rafinérie Slovnaft sa stihol vyjadriť už aj minister životného prostredia Tomáš Taraba. Ten na sociálnej sieti napísal, že Bratislava nemá problém s kapacitami na spaľovanie odpadu a skôr potrebuje modernizáciu existujúcej inštalovanej kapacity. Budovať ďalšiu spaľovňu na území Bratislavy a to navyše pár kilometrov od tej existujúcej, môže podľa neho predstavovať enormnú záťaž na životné prostredie v hlavnom meste, informuje SITA. 

„Preto chcem všetkých občanov Bratislavy ubezpečiť, že tak ako pri Dudinciach, budeme aj tento a všetky podobné projekty na Slovensku, hodnotiť vždy veľmi detailne a pod mojím vedením sa určite Slovensko nevydá cestou ako v minulosti Švédsko, že sa narobia extrémne spaľovacie kapacity a to len preto, aby sa importoval odpad z cudziny. Zo Slovenska určite nedovolíme spraviť odpadkový kôš Európy,“ uviedol Taraba.

Na druhej strane však minister priznáva, že Slovensko potrebuje zariadenia, ktoré premenia odpad čo končí na skládkach, ktorý ohrozuje spodné vody, na teplo alebo elektrickú energiu. Takéto zariadenia však musia byť podľa neho primárne tam, kde sú potrebné.

Spaľovňa CEZO má byť umiestnená v juhozápadnej časti areálu Slovnaft na ploche približne šiestich hektárov, s výškou komína 60 metrov. Ročná kapacita prevádzky má byť 317-tisíc ton odpadu so spádovou oblasťou pre západné Slovensko. Spaľovňa má priniesť viac ako 40 pracovných miest. Odhadovaná investícia predstavuje 200 miliónov eur. Uvedenie do prevádzky je plánované koncom roka 2029.

Do roku 2035 musí Slovensko recyklovať minimálne 65 percent komunálneho odpadu a len maximálne 10 percent ukladať na skládky. Pre zvyšných 25 percent, ako aj pre požadovaných 10 percent na skládkach existuje riešenie v podobe zariadení na energetické využitie odpadov.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti