Tehotným ženám sa mení mozog. Strácajú sivú hmotu, ktorá reguluje množstvo funkcií

Tehotenstvo vedie k zmenám mozgu, vrátane zmien sivej mozgovej hmoty a vnímania seba samého. Nové zistenia hovoria o týchto neurologických zmenách ako o podpore väzby medzi dieťaťom a matkou a hrajú úlohu v zmene identity, ktorú ženy pociťujú, keď sa stanú matkami. Tieto poznatky priniesla nová štúdia uverejnená vo vedeckom časopise Nature Communications. 

Autori tvrdia, že získané údaje poskytujú poznatky o vplyve zmeny statusu na „matku“ v ľudskom mozgu. V štruktúre a funkcii mozgu sa podľa nich dejú výrazné zmeny, ktoré poskytujú výhody pre materské správanie matky a umožňujú vytvoriť jedinečný vzťah matky s dieťaťom. 

Úbytok sivej hmoty nie je škodlivý

Totožná skupina výskumníkov zistila u účastníčok štúdie, tehotných žien v Španielsku. zníženie množstva sivej hmoty v mozgu, ktoré pretrvávalo aj dva roky po pôrode. Tento výskum aktuálne obohatili nový — v Holandsku sa zamerali nielen na viaceré oblasti mozgu, ale aj na súvis úbytku sivej hmoty so zmenou správania a väzbou matky s dieťaťom.

Účastníčkami výskumu bolo 80 žien z Holandska, ktoré neboli tehotné na začiatku štúdie a ani nikdy predtým. Každej z nich oskenovali mozog na začiatku štúdie, párkrát počas jej priebehu a v prípade 40 z nich, ktoré otehotneli, ihneď po pôrode a približne rok po ňom.

Vedcom sa potvrdili výsledky zo Španielska. Opätovné potvrdenie úbytku sivej hmoty naznačilo, že ide o pravdivé výsledky, ktoré sú spoľahlivé a nelíšia sa od krajiny. Autori podľa Live Science uviedli, že straty sivej hmoty nie sú škodlivé, ide skôr o „doladenie“ mozgu, ktoré môže byť pri starostlivosti o dieťa prospešné. 

Výsledok je jasný

Tehotné ženy podľa štúdie preukázali zmeny aj v „defaultnej sieti mozgu“. Tá predstavuje oblasť, ktorá je najaktívnejšia, keď sa práve ničomu nevenujeme. Autori predpokladajú, že je spojená aj so sebareflexiou či empatiou.

Ženy s väčšími zmenami v spomínanej „sieti“ uviedli, že so svojím dieťaťom pociťujú väčšiu väzbu. V porovnaní s ostatnými bol rozdiel tiež v radosti z interakcie s vlastným dieťaťom a redukcia pocitov spojených s odporom či hnevom. 

Desaťtisíce žien sa sťažujú na problémy s menštruáciou. Pri vyrábaní vakcín na COVID-19 sa nemyslelo na ženské hormóny

Aké faktory by k týmto zmenám teda mohli viesť? Výskumníci zrejme našli vinníka — hormóny. Počas štúdie bolo od každej ženy zozbieraných desať vzoriek moču, ktoré priniesli viditeľný a pochopiteľný rozdiel z hľadiska hladiny estrogénu. Ženy s vyššími hladinami vykazovali v mozgu väčšie zmeny. Spánok, stres a typ pôrodu so zmenami nemali žiaden súvis.

Vedci však nevylučujú možnosť, že by v tom nemohli hrať úlohu aj iné faktory, medzi ktoré radia fyzickú aktivitu, stravu či genetiku. Vedeckú obec preto vyzývajú na uskutočnenie ďalších štúdií, ktoré sa v tejto problematike pozrú ešte viac „do hĺbky“.  

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti