Textové správy menia spôsob našej komunikácie. Štúdie vysvetlili ako

  • SMSky, emaily alebo správy cez sociálne siete naplno ovládli dnešné ľudstvo
  • Štúdie sa zaoberali otázkou, či je možné vždy správne interpretovať krátke správy, ktoré každý deň dostávame alebo rozosielame
 srcset
unsplash.com / freestocks.org
  • SMSky, emaily alebo správy cez sociálne siete naplno ovládli dnešné ľudstvo
  • Štúdie sa zaoberali otázkou, či je možné vždy správne interpretovať krátke správy, ktoré každý deň dostávame alebo rozosielame

Menej hovorov, viac textových správ. Bežná vec, na ktorú si už zvykla väčšina (nielen) mladých ľudí. Určite sa ti už stalo, že si v rýchlosti odoslal kamošovi krátku správu, ktorá síce podľa teba vystihovala podstatu toho, čo si mu chcel v danej chvíli povedať, avšak druhá strana to mohla pochopiť úplne inak. Niekedy sa totiž tvoja interpretácia obsahu správy nemusí zhodovať s tým, ako to vníma ten druhý.

Štúdia, ktorá bola v roku 2016 publikovaná v časopise Computers in Human Behavior, sa zaoberala tým, ako na ľudí pôsobí interpunkcia v krátkej textovej správe, ktorú dostanú. Účastníci mali za úlohu prečítať si sériu krátkych správ, ktoré si určité subjekty medzi sebou vymenili. Niektoré z nich boli vo forme textových správ, no niektoré len ručne napísané. Podobne, niektoré z nich boli ukončené bodkou, pričom niektoré nie.

V prípade textových správ, ktoré boli ukončené bodkou, účastníci zhodnotili, že tieto na nich pôsobia menej úprimne, ako tie, ktoré takto ukončené neboli. V prípade ručne písaných správ je zaujímavé, že nepostrehli žiadny rozdiel.

Na druhej strane, v prípade, ak je sarkastická poznámka ukončená bodkou, je to vnímané inak. V rámci štúdie z roku 2015, bolo dobrovoľníkom povedané, aby si prečítali dva typy správ: bez kontextu (napríklad „Vidím, že sa ti darí diétovať“) a s kontextom (Táňa si všimla, že Jana pribrala. Napísala jej: „Vidím, že sa ti darí diétovať“). Tieto správy boli buď ukočené bodkou, žmurkajúcim smajlíkom, prípadne tromi bodkami.

Pri správach s kontextom, nezáležalo dobrovoľníkom na ich ukončení. Naopak, pri správach bez kontextu, interpretovali takúto sarkastickú chválu ako menej úprimnú, a preto aj viac negativistickú, keďže tieto správy boli ukončené bodkou. V konečnom dôsledku, štúdia vyzdvihuje dôležitosť úprimných tvrdení. Čiže radí, aby si sarkazmus ideálne zo svojej konverzácie vynechal úplne.

Napokon, štúdia z roku 2005 riešila otázku prenosu emócií prostredníctvom textových správ. Zistilo sa, že príjemcovia emailov nedokázali presne identifikovať zamýšľané emócie, ktoré chcela druhá strana v textácii vyjadriť. Odosielatelia ale bezpochyby verili, že ich správy budú interpretované správne. Keď sa však tie isté správy následne premietli do hlasového záznamu, schopnosť ľudí správne určiť zamýšľané emócie narástla až na 73 %.

Všetky vyššie uvedené štúdie vlastne poukázali aj na to, že pre prípad potreby vyjadrenia našich emócií, je jednoznačne najlepšia hlasová komunikácia cez telefón alebo stretnutie tvárou v tvár. Ak to však v danom momente možné nie je, uvedom si, že tvoja správa nemusí byť na 100 % správne pochopená. Preto by si mal pri takejto forme komunikácie vynechať pasívne slová a použiť také, pomocou ktorých sa ti podarí vyjadriť konkrétnu emóciu.

Zdroj: curiosity.com

Najnovšie video