Tínedžer vytvoril v JavaScripte projekt, ktorý učí autonómne autá jazdiť

Z času na čas im Jan postaví do cesty ďalšiu prekážku a sleduje, či ju autá dokážu obísť. A čo je na tom najlepšie? Čim dlhšie ich sleduje, tým múdrejšími sa autá stanú. Učia sa zo svojich chýb až nakoniec zvládnu čokoľvek, čo sa im postaví do cesty. V tejto situácií je niekoľko nezvyčajných vecí. Prvou je, že Jan má len 17 rokov a už dokáže programovať samojazdiace autá. To je dosť pôsobivé. A druhá – autá existujú len vo webovom prehliadači.

foto: pexels.com

Janov projekt Self-Driving Cars In A Browser robí presne to, čo má napísané v názve. Je to webová aplikácia navrhnutá na vytvorenie plne samojazdiaceho systému, ktorý je schopný navigovať autá v meniacom sa 2D prostredí. A prostredie sa mení úplne náhodne. Návštevníci stránky totiž do neho môžu kresliť. Môžeš si vymyslieť hocijakú prekážku, nakresliť ju myšou a sledovať, ako sa s ňou autíčka vysporiadajú. Ak sa ti bude zdať, že im to nejde, skús si predstaviť, že by sa ti na ceste z ničoho nič zjavila stena.

Myšlienka projektu napadla Janovi pred pár rokmi, keď bol druhákom na strednej škole. Fascinovala ho správa o Google DeepMind, ktorá ukazovala, ako špičkový výskumný tím použil kombináciu reinforcement learningu a deep learningu neurónových sietí, aby vytvoril boty, ktoré sa dokázali naučiť hrať staré Atari hry bez toho, aby im niekto výslovne povedal, čo majú robiť.

foto: google.com

V tej dobe sa Jan zameriaval na tvorenie iOS aplikácií a webových stránok. No DeepMind ho tak nadchol, že sa rozhodol nasledovať príklad Googlu. Stiahol si vedeckú prácu o DeepMind, prečítal si ju a rozhodol sa, že si naprogramuje svoj vlastný projekt.

Virtuálne autá majú 19 senzorov vzdialenosti, ktoré “trčia” do rôznych smerov. Môžeš si ich predstaviť ako lúče svetla, pričom každý lúč je pri aute silný a smerom od neho postupne slabne. Čím kratší je lúč, tým vyšší vstupný impulz dostane program, keď auto príde do kontaktu s prekážkou. Podobne ako parkovacie senzory, ktoré pípajú rýchlejšie, čím bližšie si k prekážke. Tieto dáta sa potom privádzajú do viacvrstvovej neurónovej siete. Čím viac autá jazdia a narážajú, tým viac sú upravené „váhy“ spájajúce rôzne uzly siete. Výsledkom je, že rovnako, ako pri akejkoľvek ľudskej zručnosti, čím dlhšie autá jazdia, tým lepšie im to ide.

foto: digitaltrends.com

Samozrejme, nie sú dokonalé. Bývajú prehnane optimistické hlavne pokiaľ ide o veľkosť medzery, cez ktorú sa zmestia, pretože snímač umiestnený na prednej časti vozidla vidí otvorenú cestu, ale nezohľadní pri tom šírku auta. Napriek tomu je ich autonómne jazdenie pôsobivé a ide o to, že sa bude už len zlepšovať.

Ak chceš sledovať, čo sa deje s projektom, Jan sprístupnil kód pre demo, spolu s celou JavaScript knižnicou na GitHube.

foto: foter.com

zdroj: digitaltrends.com