Tisíce Slovákov zomreli cez Covid zbytočne kvôli vláde, tvrdí štúdia. Žilinka to preverí

Iba pred pár dňami bola v Správach RTVS odvysielaná reportáž, ktorej predmetom bola štúdia „Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)“.

Ako informuje portál Správy RTVS, zo štúdie poradenskej spoločnosti vyplýva, že na vysokú nadúmrtnosť počas pandémie COVID-19 mali vplyv aj rozhodnutia politikov.

Reportáž neostala bez povšimnutia a generálny prokurátor SR Maroš Žilinka vo svojom príspevku informoval, že už podnikli všetky potrebné kroky na preverenie skutočností vyplývajúcich zo štúdie. 

Kroky prokuratúry

„Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prijala opatrenia na preverenie významných skutočností vyplývajúcich zo štúdie ,Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhoodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)‘ z decembra 2022, ktorá bola predmetom reportáže odvysielanej v Správach RTVS dňa 6. januára 2023,“ píše Žilinka vo svojom príspevku.

Ako generálny prokurátor SR ozrejmil, chcú zistiť, „či v súvislosti s manažmentom pandémie COVID-19 nedošlo k takému konaniu alebo opomenutiu konania, ktoré by zakladalo trestnú zodpovednosť“.

Podľa štúdie sa mohlo potenciálne zachrániť až 21 000 životov, ak by zaviedlo Slovensko opatrenia ako napríklad Dánsko. Oproti predpandemickému obdobiu dosiahla naša krajina 70-percentnú nadúmrtnosť. 

Horšie od Slovenska mali dopadnúť už iba dve krajiny – Bulharsko a Poľsko. „Pozreli sme sa na to, že ak by Slovensko robilo tie opatrenia, ktoré robili tie najúspešnejšie krajiny, tak koľko potenciálnych životov sme mohli zachrániť,“ ozrejmil spoluautor štúdie Peter Pažitný.

Kľúčové faktory

Nemecko mohlo potenciálne zachrániť 18 476 životov a Estónsko 12 391. „Estónsko vynikalo tým, že veľmi rýchlo dokázalo všetky vedecké poznatky pretaviť do reálnych krokov. Má vysokú mieru elektronizácie verejnej správy, telemedicínu. Dánsko malo vynikajúci leadership krízy, vláda mala veľmi vysokú dôveru obyvateľstva,“ uviedol Pažitný.

Dáta podľa príspevku, ktorý uverejnil Pažitný, ukázali aj to, že „kľúčovými faktormi zlepšujúcimi prognózu prežitia boli kontakt so všeobecným lekárom do 14 dní po potvrdení COVID-19, predpis vybraných liekov z ATC skupín, očkovanie a predošlé prekonanie infekcie koronavírusu, ale napríklad aj pohlavie“.

K rizikovým faktorom sa zaradila aj „prítomnosť inej závažnej diagnózy (napr. onkologickí pacienti), vyšší vek, návštevu pohotovosti indikujúcu vyhľadanie ZS pacientom už v kritickom stave a tiež náhodný predpis antibiotík, ktoré neboli v odporúčaniach“.

Aktuálna situácia

Na Slovensku sa minulý rok podalo 852 065 vakcín proti ochoreniu COVID-19. V roku 2021 sa ich oproti tomu podalo 6 359 116. TASR o tom informovala hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Veronika Daničová.

Od začiatku pandémie sa na Slovensku celkovo podalo 7 215 725 vakcín. Posilňujúcou dávkou je dokopy zaočkovaných 1.685.531 osôb, z toho očkovanie vakcínou upravenou na variant omikron podstúpilo 48 539.

Internáty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave okrem toho v novom roku znížili počet vyčlenených izolačných lôžok približne na polovicu. Rozhodli tak po vyhodnotení aktuálneho priebehu pandémie ochorenia COVID-19. Informujú o tom Mlyny UK na svojom webe. Na Mlynoch UK sa počet dostupných lôžok znížil o 90. Na Družbe to je o 24 izolačných lôžok menej.