Tomáš Baran: Ako som v jediný deň stratil úplne všetko, čo som v Goldee vybudoval

Ľudovít Nastišin / 31. mája 2015 / Lifehacking

Som snílek zo srdca Európy a toto je príbeh o tom, ako som sa hnal za svojími snami a o tom, ako bol jeden z týchto snov zničený. Goldee bol projekt, ku ktorému som sa dostal na základe svojho detstva. Ako 9-ročný som si v hlave a na papieri navrhoval inteligentné vynálezy. Jedným z nich bol výsávač, ktorý by urobil všetku prácu za mňa, ďalšími boli bicykel vyrábajúci popcorn alebo dom, ktorý by sa o mňa komplente postaral. Všetko to boli moje detské fantázie, no nevzdal som sa ich a ako môj život plynul, bol som k ním stále bližšie.

 

Kedže som vedel, že si môj sen bude určite vyžadovať umelú inteligenciu (UI), prihlásil som sa na univerzitu s technickým zameraním a získal titul v UI odbore. V poslednom ročníku som bol pripavený začať pracovať na mojom vlastnom projekte. A tak som v roku 2011, s pomocou môjho konzultanta na univerzite uskutočnil prieskum o tých najinteligentnejších domoch sveta. Šokovalo ma, že aj napriek kope zaujímavých technológií tam bola veľká prázdna diera v osvetlení. A tak sa začala cesta Goldee…

Začal som bez skúseností, bez peňazí a bez kontaktov. Čo som však mal bola vášeň pre môj sen, ktorý sa mal stať skutočnosťou. Našiel som niekoľkých ľudí, ktorí zdieľali mojú vášeň a tak sme spolu začali pracovať na Goldee. Moji rodičia nám poskytli ich starý byt, v ktorom som ako malý chlapec vyrastal a navrhoval moje „smart“ zariadenia. Trávili sme tam všetok čas – pracovali, spali, rozprávali a trávili svoj voľný čas medzi tými istými štyrmi stenami viac ako rok. Mali sme šťastie a získali sme angel investora, ktorý si náš nápad zamiloval. Začiatky boli náročné ale rovnako boli vzrušujúce.

 

 

V roku 2013 sme navrhovali náš prvý produkt – Goldee aplikáciu, čo si vyžiadalo množstvo pív, prechádzok, debát a prebdených nocí. Bola to tvrdá práca, ale bola to zábava. Ukázalo sa, že ľuďom sa Goldee app páčila rovnako ako nám, čo bolo naozaj uspokojujúce. Presťahovali sme sa do skutočnej kancelárie, začali sme pracovať na novom smart svetelnom ovládači a pripravovali našu crowdfundingovú kampaň. Dokázali sme to, čo sme si stanovili – získať 100k za 25 dní na to, aby sme mali trhový dôkaz pre VC investorov.

Veril som v náš sen do úplne posledného dňa, aj keď nám postupne dochádzali peniaze. Museli sme na niečo prísť, nejaký spôsob ako zachrániť spoločnosť a tak bol som nútený prepustiť polovicu tímu, len aby som predĺžil naše fungovanie. Avšak táto krutá situácia plynúca z nedostatku financií ovplyvnila morálku tímu a ľudia začali byť emocionálni a vystresovaní. Niektorí nedokázali akceptovať fakt, že práve oni museli odísť a iní ostávajú. Stres a sklamanie z prepúšťania eskalovalo až do naozaj nepríjemnej situácie, kedy začali niektorí členovia tímu manipulovať ostatných klamstvami, utočením a následným hacknutím nášho serveru a šírením lží do médií… Zo dňa na deň som sa stal zlyhaním národného rozmeru. Zmanipulovaný príbeh o konci Goldee sa stal virálom. Bol to najčítanejší článok na najväčšom slovenskom ekonomickom médiu, objavil sa v celonárodných správach a veľa ľudí o mne začalo hovoriť ako o odpade, aj keď nikto z verejnosti nepoznal skutočný príbeh.

 

 

Zvládnuť túto situáciu bolo náročné, o to viac bez financií na podporu nášho projektu a s emočnými výbuchmi niektorých členov tímu. Museli sme dať všetky naše peniaze do vývoja, pretože sme od našej úspešnej kampane nikdy nepochybovali, že by sme nezískali ďalšie peniaze. Boli sme len niekoľko mesiacov od spustenia produkcie. Napriek tom, že sme boli tak blízko, nemohli sme sa pohnúť vpred, nakoľko sme nezískali žiadnu novú investíciu. Po všetký devastačných udalostiach som bol nútený priznať si, že Goldee končí. Vôbec to nebolo ľahké. Bola to dlhá a vzrušujúca cesta, počas ktorej som zažil vznik Goldee, jeho prvé úspechy a bolo neuveriteľne smutné pozerať sa, ako to všetko umiera a to takým bolstivým spôsobom.

 

 

Keď sa na to spätne pozriem, verím, že ma táto skúsenosť naučila veľa o biznise a o ľuďoch. Jeden z mojich mentorov mi po tom všetkom povedal: „Práve si vyrástol o desať rokov za jeden mesiac – profesne aj osobne.“ Vo všetkom tom zhone som musel urobiť krok späť čo mi umožnilo pozrieť sa na to s odstupom. Dostal som mnoho lekcií (tou najťažšou formou), avšak stále som optimista a mám nádej. Stále som snílek. Táto skúsenosť nezmenila moju osobnosť, vyformovala však môj charakter a vďaka nej som naozaj dospel. Teraz mám možnosť urobiť pohľad späť a vidieť, čo som spravil dobre a čo nie. Z úplne novej perspektívy. Naučil som sa tak veľa a chcem sa o tom podeliť s vami. Mojim cieľom je zmeniť zlú skúsenosť na niečo užitočné pre ostatných.

 

Zdroj: tomasbaran.com 

Pridať komentár (0)