Tomáš Jančo: „Robte chyby, ale nebuďte nenažraní a úspech sa dostaví.“

Rišo Néveri / 27. septembra 2015 / Lifehacking

Tomáš Jančo je CEO slovenskej spoločnosti Pantheon Technologies, ktorá vyvíja experimentálny softvér pre firmy v Silicon Valley. Nebolo to však vždy také jasné. Ich cesta k úspechu viedla horou a dolinou, softwérom a hardwérom. Zaujímalo nás, čo sa vďaka mnohým zmenám a výzvam Tomáš naučil a o čo by sa s mladými podnikateľmi podelil.

 

Ste generálnym riaditeľom Pantheon Technologies, spoločnosti, ktorá bola založená v roku 2001. Zaujíma nás však aj Tomáš Jančo pred rokom 2001 :). Prezradíte nám odkiaľ pochádzate a ako vyzeral život mladého Tomáša pred Pantheon-om?

Sníval som o niečom, čo zažil Bud Fox vo Wall Street, či Tess McGill vo Working Girl.

 

Aký príbeh sa skrýva za založením Pantheon Technologies? S akou myšlienkou sa spoločnosť založila?

Príbeh je jednoduchý. Spoločne sme vymýšľali ako sa dá zarobiť. Kamarát prišiel s myšlienkou, že by to mohol byť vývoj softvéru na zákazku. Tak sme to skúsili. Nedopadlo to dobre a keď bolo treba rozdeľovať straty, tak to také optimistické už nebolo.

 

 

Ako trávite bežný pracovný deň? Venujete sa Pantheonu full time, alebo sa snažíte povinnosti delegovať? Máte vo voľnom čase aj na iné projekty, či nejaké hobby?

Môj bežný pracovný deň začína tak, že keď vstanem, väčšinou ešte v posteli preletím maily, aby som vedel, či ma dnes čaká nejaké prekvapenie. Pantheon Technologies sa venujem viac ako na full time. Momentálne však Pantheon nie je už len Pantheon Technologies tu na Slovensku. Pantheon patrí do skupiny spoločností, ktoré vlastním spolu s mojou sestrou Jankou Švorcovou. A starať sa musíme o všetky. A či je čas aj na niečo iné? Voľný čas venujem predovšetkým rodine. A ak sa podarí ukrojiť si ešte nejaký čas navyše, tak ho venujem zberateľstvu a cestovaniu.

 

Spoločnosť si prešla istou húsenkovou dráhou. Stáli ste aj na prahu krachu, ale dokázali ste spraviť krok „vpred“ a spoločnosť vzkriesiť. Čo viedlo k daným situáciám a ako sa podarilo ich vyriešiť?

Zlé rozhodnutia. Za všetkým treba vždy hľadať zlé rozhodnutia, ktoré sú väčšinou postavené na zlom odhade situácie. Každá chyba stojí peniaze. Niekedy pár desiatok korún, inokedy milióny. Nám určitú dobu chýbali zdroje, ktoré by vedeli odbúrať dlhy z minulosti. Nebolo ich už kde zobrať, len ich zarobiť tvrdou robotou. V najhorších časoch som mal založené asi všetko, čo sa založiť dalo. Aj keď práve v tom najhoršom začala „ísť“ karta.

 

Počas existencie Pantheonu ste sa venovali vývoju softvéru, neskôr repasovanému hardvéru, momentálne dodávate prototypy softvérových riešení a v podstate tvoríte technologické riešenia. Takéto zmeny v zameraní spoločnosti zrejme nie sú jednoduché. Ak to spätne hodnotíte, čo vám pomohlo sa potrebnej zmene pomerne rýchlo sa prispôsobiť? Čo by ste poradili čitateľom pre prípad, že sa dostanú do podobnej situácie?

Takto v skratke povedané to vyzerá, akoby sme nevedeli, čo sme chceli robiť. Softvér nešiel, ale nezavrhli sme ho. Vedel som, že tam je jeho budúcnosť a pridaná hodnota. Repasovaný hardvér bol v tom čase nápad, pretože som mal pocit, že na hardvérovej vlne by sa dalo ešte trošku zviesť. Dalo sa, ale obchod nefungoval tak, ako som si predstavoval. Bol to zlý odhad, že maloobchod je niečo na čom sa dajú urobiť veľké peniaze. Na to sme prišli relatívne rýchlo. Servery a bankomatová technika bola ale iná káva.

 

Technicky špecifický segment, ktorý nám priniesol v terajších časoch ďalšiu spoločnosť do portfólia (MPAS). Takisto ako systémová integrácia a poradenstvo. Voľakedy hlavná činnosť Pantheon Technologies sa pretavila do spoločnosti SIECIT. A Pantheon sa vrátil opäť k vývoju softvéru. Ale tentokrát sme si zvolili segment, kde bol priestor pre inovácie – siete. Takže keď si takto po troške rozbalíme menenie kurzu, vyzerá to úplne inak. Ale hlavnou pointou je, že robiť veci dobre je možné iba vtedy, ak sa človek sústredí len na úzke portfólio. My sme voľakedy spravili chybu, že sme sa chceli venovať všetkému, kde sme videli peniaze. Áno, tie peniaze tam reálne boli, ale my sme do každého prúdu nedávali na začiatku 100%.

 

 

V roku 2005 ste sa stali generálnym riaditeľom Pantheon Technologies a spoločnosť spolu so sestrou Jankou Švorcovou vzkriesili. Ako do príbehu zapadá Vaša sestra a čomu sa venuje dnes?

Ako som spomínal v úvode, bolo treba rozdeľovať straty. Tak prišla moja sestra k podielom v Pantheone. Straty uhradila výmenou za podiely. Ona mi vždy verila, takže možno trošku naivne so mnou do toho išla. Ja som bol vždy snílek, ona realistka. A tak to funguje dodnes. Ja vymýšľam a ona ma drží pri realizácii pri zemi. Momentálne je finančnou riaditeľkou u nás v skupine a aktívne sa podieľa na projektoch v našej nadácii Pantheon Foundation.

 

Pantheon má pobočku aj v Silicon Valley. Aký príbeh sa skrýva za prvou podpísanou zmluvou, ktorá Vás do oblasti dostala?

Prvá podpísaná zmluva bola ešte ďaleko pred našim obchodným zastúpením. A príbeh prvej zmluvy je jednoduchý. Robili sme na projekte pre klienta zo Silicon Valley a naši chalani podali dobrý výkon. Tak nás od klienta odporučili inej firme, ktorá zabezpečovala konzultantov pre IT gigantov. To je všetko, žiadny zázrak. Kvalitná robota dodaná načas, bez reptania a s úsmevom za obojstranne prijateľné peniaze. A odtiaľ to išlo už samé v rovnakých intenciách. Odporúčanie za odporúčaním.

 

Hrá Silicon Valley dôležitú úlohu v podnikaní Pantheonu?

Áno. Takmer všetci klienti a klienti klientov sedia v Silicon Valley.

 

 

Pantheon je jedinou slovenskou spoločnosťou, ktorá je členom Opendaylight (ODL) konzorcia. Akú rolu v ňom hrá popri gigantoch ako Facebook, či Google?

Úloha Pantheon Technologies sa, bohužiaľ, kvôli podpísaným NDA nedá dobre popísať. Ale pri troche investigatívy voľne dostupných zdrojov sa dajú nájsť zaujímavé čísla. V každom prípade si nemyslím, že hráme druhé husle. A evidentne ani naši partneri z ODL.

 

Spoločnosť ako Pantheon, ktorá je tvorcom inovatívnych technologických riešení potrebuje kvalitných zamestnancov. Ako vyzerá tím Pantheonu? Je na Slovensku dostatok talentu? Čo je hlavná zásada, na ktorú pri prijímaní nových zákazníkov nenecháte dopustiť?

Team je stále nový, keďže stále pribúdajú noví ľudia. Ja dúfam, že po posledných zmenách, ktoré odzrkadľujú obojstranné očakávania, vytvoríme veľmi tvorivú pracovnú atmosféru. Žiaľ, lokálna legislatíva nám veľmi nefandí, keďže je skôr postavená na čase strávenom v práci a represívnych papierovačkách, namiesto kreatívnej vzájomnej dôvery. Tu je čo zlepšovať. Tak zo strany Pantheonu ako aj zo strany zamestnancov, či uchádzačov. Keď to mám zhrnúť v krátkosti, talentov je dosť. Ochota čosi vytvoriť, tvrdo pracovať, zotrvať, aj keď sa nedarí, a stotožniť sa s firmou je rádovo slabšia. Najviac ma vždy sklame, keď ľudia po roku-dvoch vidia iba to, koľko toho vedia, nie to, koľko sa ešte potrebujú učiť, aby dosiahli špičku. Je to iným uhlom poznania. A tam pramení aj zlaté pravidlo pri prijímaní nových zamestnancov. Skvelý drive a sebareflexia vedia veľakrát pohnúť projektom viac ako sa zdá. Aspoň u nás v R&D to platí.

 

Pôsobením v Silicon Valley ste si zrejme dokázali vytvoriť obraz o tamojšom podnikaní. Aké sú hlavné rozdiely medzi tým slovenským prostredím a americkým a prečo si myslíte, že tomu tak je?

Keď sme šli do Silicon Valley, vedeli sme, že to je Mekka IT, jednoducho high-tech. Každý si to predstaví ako dreamjob /i v podnikaní/. Stále je to tak. Ale s tým vedomím, že rovnaké veci sa dajú robiť aj tu na Slovensku v Bratislave, v Banskej Bystrici, Žiline, či inde. Hlavným rozdielom je samozrejme legislatíva. Sú veci, ktoré sú lepšie tam. Hlavne podpora dobrého zárobku, dynamiky, ochrana know-how.

 

Celý systém je spravený tak, že sa ľudia musia o seba postarať. Na vlastnú zodpovednosť. U nás je to niekedy tragické a chce to zmenu. Oproti tomu stojí empatia na Slovensku a veľa sociálnych vecí, ktoré si my doma neuvedomujeme, lebo sú jednoducho dlhé roky samozrejmosťou. Žiaľ, niekedy to obmedzuje práve v tom, že poskytnúť lepšie podmienky pre prácu, či už finančné, resp. nefinančné je vážne problematické.

 

 

Aké hlavné rozdiely vnímate medzi zahraničím a Slovenskom všeobecne?

Úprimne? Okrem vyššie popísaných hlavne finančné. Tam sa maká od nevidím do nevidím. Často ľudí motivujú úplne iné veci ako peniaze, keďže sú dobre zaplatení. U nás sú hlavná motivácia peniaze a niekedy ani to nezaberá. Som rád, že Pantheon má v teame ľudí, ktorí v práci často prevyšujú tou „inou“ motiváciou ľudí u našich klientov v podmienkach, aké im vieme vytvoriť. A snažíme sa, aby boli najlepšie.

 

V Pantheone máte spustených viacero projektov – startupov, viete nám ich bližšie predstaviť? Čomu sa venujú?

Už som spomínal MPAS. Bol to projekt, ktorý sa dostal už k vlastnej spoločnosti. Ide o platobné riešenia, kartové i nekartové, ruka v ruke so službami na prevádzkovanie sietí takýchto riešení s pridanou hodnotou acquiring-u.

Ďalším projektom je Topology Processing Framework. Ide o projekt v rámci ODL, ktorý poskytuje ostatným projektom, resp. aplikáciám pokročilé funkcie v oblasti spracúvania topológii dátových sietí. Momentálne pripravujeme praktickú ukážku tohto riešenia na konferenciu SDN & OpenFlow World Congress v Dusseldorfe. Ide o grafické rozhranie postavené na základe nedávno open-source-ovaného frameworku NEXT (od spoločnosti Cisco), pomocou ktorého odprezentujeme funkcie nášho Frameworku. Samozrejme interne máme spustené ešte iné projekty či startupy, ale myslím, že ešte nie je čas o nich hovoriť. V každom prípade sa neobmedzujú na Slovensko.

 

Čo je to najdôležitejšie, čo ste sa počas podnikania naučili?

Prvá vec je nebyť nenažraný. A druhá: Počúvať ľudí, ich názory a zobrať si z nich to najlepšie.

 

Ak by ste dnes mali začať odznova, čo by ste spravili inak?

Na začiatku som viac trpezlivý a menej naivný. Inak by som to robil úplne rovnako, pretože každá chyba mi dala do podnikania veľkú múdrosť.

 

 Tomášovi Jančovi ďakujeme za rozhovor a jemu aj Pantheon Technologies želáme veľa úspechov.

Pridať komentár (0)